K Otcovi patrí Matka

Neviem, či je toto dôležité alebo nie – a nie je ani na mne, aby som to rozhodla… Jednoducho to dávam k dispozícii a ak vám to niečo napovie, o to lepšie. 🙂

Dnes ráno som si musela už dať prášok proti migréne a potom som si ešte ľahla a trochu som “poňopoňovala” 😉 . Bola som nejako podivne hepi a než som sa nazdala, stála som na svetelnom lúči a cítila nesmierny ťah von z tela (v posledných pár dňoch sa mi nedarilo urobiť si šamanskú cestu nikam 😦 ). Zrazu mi napadlo, že už som dávno nikam neletela – a odrazu som bola labuť, odrazila som sa od svetelného mosta a už som bola vo vzduchu.

Podo mnou ležala krajinka. Svietilo slnko, všetko bolo zelené, červené strechy vidieckych domčekov a žiarivolesklé vlakové koľajnice.

Pozrela som nahor na oblaky a hľadala som medzi nimi “prechod”. Zbadala som svetlejšiu škvrnu, kde boli tenšie, a vletela som do nej. Videla som pred sebou Bránu, ale tentokrát som sa ani len nezastavila a ani som nezbierala silu, aby som sa cez ňu “prepasírovala”. Jednoducho som si pomyslela, že je to len obraz v mojej mysli a tým pádom to síce vyzerá ako Brána, ale nič pevné tam nie je – a nezmiernenou rýchlosťou som preletela cez ňu.

Ešte pár mávnutí krídlami a bola som pri Gabrielovom kopci, zabrzdila som a celkom nelabuťovsky som pristála na pevnej zemi.

Gabriel mal dobrú náladu, ale aj ja, a tak ma okamžite vzal niekam – a stáli sme pri Otcovi. Chvíľku sme sa rozprávali o tom, ako ďaleko som, čo treba a čo už netreba. Dozvedela som sa, že si potrebujem uvedomiť, že som jedno s Gabrielom. Nie že “som Gabriel”, ale že som “neodlúčiteľná súčasť Gabriela”. Že doteraz stále fungujem v režime, kedy silou vôle a mysle modelujem istý svet, ale ešte sa vnímam ako “jedinec” a tým pádom sa bojím, že by som o nich mohla prísť.  Otec povedal, že o nich nemôžem prísť, lebo sme jedno a o seba nemôžem nikdy prísť, ale že to síce chápem, ale ešte necítim. Smial sa, že mám niekde ešte také drobné strachy a síce som ich výdatne zadupala a stále po nich ešte dupem, ale že stále ešte existujú, kým sa nezačnem s nimi cítiť ako jedno.

Nejako sa mi do toho zaplietol Efniel, pretože som namietala, že ale Gabrielovi sa môže niečo stať tak ako vtedy Efnielovi a môžem oňho prísť. Proste že jeho energia už nebude potrebná a tak ju Otec rozpustí. Otec však povedal, že Efniel bol v inom čase, keď veci fungovali inak, a že nemá v úmysle rozpúšťať Gabriela.

Neviem, ako sa rozhovor potom odvíjal ďalej, ale v istom bode naňho pozerám a čosi mi došlo. Mám anjelov, mám Gabriela a mám Otca. Tak som sa naňho pozrela a priamo sa spýtala, že prečo máme Otca, ale nemáme Matku

Ešte som nedopovedala a už prišiel obraz: nejasný, komplikovaný a popletený, ale predsa sa ho pokúsim dať do slov:

My sme “Matka”. My, duše snívajúce svet do existencie v jeho bohatosti.

Vypleštila som oči a Otec prikývol.

Takže toľko výsledok môjho celkom mimovoľného zisťovania. Čo s ním urobím, to veru neviem… 😕 Ešte asi nie som pripravená domyslieť to do konca.  Ak by to platilo, ako by to zmenilo môj terajší “svetonázor”?

40 thoughts on “K Otcovi patrí Matka

  1. wow to je uzasne, velmi sa mi to lubi…to je zakladny pocit, no a napada ma ze preto su nikedy veci medzi nebom a zemou take komplikovane ked Gaia je vlastne potom Pana Boha svokra. nuz tak jasne, necudo 🙂

    Páči sa mi

  2. Fantastické! Čakala som rozuzlenie a ostala som s otvorenými ústami. Matka – plodnosť, zrod, nový život – duše snívajúce svet do existencie v jeho bohatosti. Veď je to také jasné 😀
    Kedysi som závidela všetkým, ktorý majú dar jasnej vizualizácie a lucídneho snívania. Mne sa to podarí veľmi zriedkavo napriek rôznym technikám a prípravám. A potom som sa rozosmiala, aký je v tom rozdiel, veď ja anjelov vnímam celým telom, komunikujeme tak jasne, akoby som rozprávala s priateľkou. Vtedy som napísala poviedku a občas, keď sa cítim, akoby som strácala istotu, si ju čítam 😆

    Páči sa mi

  3. To je nádherný obraz! Mne to teda dalo veľa, krásna je pre mňa predstava vzájomného doplňovania sa a toho, že jeden bez druhého by sme boli Ničím, teda bez tvorenia /dietok Otca a Matky/ by Otec nebol Otcom a Matka Matkou. 😀

    Ozaj Hela Sun Belangelo, s tým “poňopoňovaním” si mi pripomenula, minule som ziapala na deti, schovala som si tvár do dlaní a šomrala som niečo v zmysle :”Bože, čo mám s vami robiť…” a malá na to: “Mami, pievaj poňopoňóó.” Ani som nemusela, všeto hnev sa vyparil 😀

    Jarah, teším sa na poviedku 😉

    Páči sa mi

  4. Ja mam celkovo este neujasneny nazor na stvorenie a manazment sveta 🙂 Kedze mi dava taku velku logiku jin/jang, uvazujem, preco vlastne mat koncept Boha / Otca. Asi preto, ze stale hladame zmysel?

    Páči sa mi

  5. Ja som si vymyslel vlastný príbeh stvorenia a je. 🙂 Boh je môj zmysel života. Pre vás je škoda, že je to len môj Boh a nie váš. Môžem sa pýšiť že som pochopil a nemienim tu hlásať dookola ako trúba. 😆

    Páči sa mi

    • A to skrze mňa chcete chápať? Ja nemám toľko energie, chuti hm ale zložil som prísahu hmm asi prvá čo dodržujem. Dobre čo chceš počuť ? 😆

      Páči sa mi

      • Mám ti cez wordpress vysvetliť pocit ? Fuška aj pre boha. 🙂 Predstav si pocit, že si si plne vedomá svojej individuality ale vidíš, cítiš, počuješ vo všetkom … nemám pre to meno. 😯 A žiadne meno tomu nechcem dať. A teraz si prečítaj slovko pocit. 😉

        Viem, že existuje celé, kompletné vedomie zvané Gaia, toto vedomie sa vyvíja, žije, dýcha. 🙂 Vzišla z neho každá živá bytôstka, každý mravček, každá potvorka. Keď zomiera vracia sa späť do do kolektívneho vedomia(kv). aj keď sa z neho neodpája ani počas života, zoberte si deti 😉 len časom zabúda a stráca priame spojenie. Že čo minulé životy? Už dlhšie mám pocit že sú nám vytvárané umelo. Máme na ne iba spomienky, no čo ak sú to len spomienky z kv? To vysvetľuje aj kolektívne duše, duálky, spriazdnené. Mám aj kresbu len nemám scaner. 🙂 A čo čas ? Manipulovateľný 🙂 aj keď je teraz 21 storočie verím, že môžem prežiť život v 14tom a pritom tento svet sa tým vôbec nezmení. 🙂
        Učeniam východných kultúr je to dosť vzdialená predstava.
        Ak viem toto tak, každý môj čin bude mať zámer byť prospešný pre celok, pre celú Gaiu. Každé moje slovo a tak. 🙂

        Páči sa mi

  6. Individuálna duša má individuálne vedomie. To znamená že nemôžeš vedieť na čo práve myslím. 😉

    Nadduša, Boh má kolektívne ale aj individuálne vedomie. A preto vie čo sa deje v každom jednom tele. Od mikro-organizmov až po ľudí. To znamená že práve vidí na čo myslím ja aj ty. Bez jej vedomia a zásahov by neexistovala spravodlivosť a karma. Vedomie nadduše je také presné že sa nachádza v každom jednom atóme vo vesmíre.

    Nadduša navyše nikdy nezabúda. To čo nazývate Akáša je jej vedomie ktoré obsahuje pamäte celej histórie tohto ale aj ostatných hmotných vesmírov.

    Páči sa mi

      • Keď je niečo nekonečné v podstate (teda neuchopiteľné, premenlivé, mnohotváre, vysvetliteľné hocijako a hocičím), ako to môže byť “konečné v pochopení”, teda uchopiteľné, vysvetliteľné jedným spôsobom, ktorý sa už nemení?

        Inak: vážne chceš povedať, že zrod všetkého neurčuje Boh, ale len jeho interpretácia (=koncept/koncepcia)? Lebo je možné, že som niečo nepochopila… Kto potom Boha interpretuje – a pre koho? A načo? 😯

        Páči sa mi

      • No, tiež tomu veľmi nerozumiem. Ad finitum – konečný v spojení s aspektom Boha sa mi vždy spájalo s organizovanými náboženstvami a ich interpretáciami Boha. Od toho som s krikom zdupkala. A je to tu zas? Možno si mal na mysli “koncepciu” nie “koncept”, ale aj tak mi to nesedí.

        Páči sa mi

      • Koncept, teda idea že všetko má svoj pôvod a zmysel v ňom je konečný bod poznania, je to druh odovzdanosti. Poznanie okolo toho (skúmanie rozmanitosti a energií Boha je qjána joga – druhotné poznanie, analýza energií ktorá je nekonečná a nevedie k podstate veci, zaplietavanie sa). Napr. materialistickí vedci môžu večne skúmať hmotu ale tým nedôjdu k zmysle, k podstate veci.

        Reálne poznanie je vždy absolútne, nie relatívne. Aj samotná relatívnosť je vysvetlená absolútnym spôsobom toho ako je čo pre koho relatívne a ako na neho pôsobí nepochopenie absolútneho sveta. Skúmanie podstaty a zmyslu si vyžaduje vnútorne pochopenie, introspektívnosť ktorá stavia na vnútornom vzťahu nás voči svetu a Bohu.

        Páči sa mi

      • Predpokladám, že tým chcel povedať, že keď je Boh nekonečný, tak my ho môžme chápať len po určitú hranicu.

        Páči sa mi

  7. “Kolem nás neexistuje žádná hmota jako taková. Veškerá hmota má původ a existuje pouze jako důsledek síly, která nutí subatomární částice kmitat a udržuje tento náš nanejvýš chvilkový subatomický vesmír pohromadě. Za existenci této síly je odpovědné naše vědomí a inteligentní mysl. Naše mysl je matkou veškeré hmoty.
    (Max Planck)

    Páči sa mi

Povedz svoj názor