Strach ma vlastne sprevádzal celý môj život. Stále som sa o niečo bál. Už ako malý človiečik som sa bál, že po mňa v noci príde bubák a odnesie ma niekam, nevedno kam, ale určite to bude totálna tragédia a možno prídem aj o život 🙂 Potom som sa zase bál, aby ma rodičia dostatočne mali radi a aby som neprišiel o ich pozornosť a ak o ňu prídem, tak je koniec…niečoho. Nasledovalo prijatie do partie v škole, kde som sa bál, že ak ma neprijmú, tak bude koniec môjho spoločenského bytia.  1. zlé známky v škole, kde som sa bál, že ak nebudem mať dobrú známku, tak zas končí moje rodinné bytie a rodičia ma celkom určite prizabijú a potom 1. lásky, kde som mal pocit, že ak o ne prídem, tak môj život končí už na dobro a potom 1. práca, kde som sa bál, že ak nebudem dosť dobrý, tak končí môj život ako samostatný jedinec a že proste nie som dosť dobrý na to a ono, atď. 😀

Teraz si uvedomujem, že som sa bál ako o život…a o toto naozaj u mňa išlo…strach o existenciu. Vždy to bolo o tom, čo ak prídem o to a o to a už to nebude stáť za to …. a čo keď náhodou prídem o ešte viac? Ježiši veď ja som v neustálom ohrození mojej existencie! Pane božé idem sa rýchlo schovať, aby keď to aj náhodou príde, aspoň ma nenájdu … v kútiku duše, úplne nekontrolovaná panika, veľká ako barák, alebo planéta. Permanentná obava z budúcnosti, postavená na základe “príbehov” z minulosti. Ak sa niečo nepodarilo potom šup hneď sa pekne vytrestať, lebo som nesplnil svoje vlastné predpoklady o mne.

Najlepší trest, ktorý som si na seba v rámci mojich samonastolených obmedzení ušil, bolo nádherné zablokovanie mojej srdcovej čakry, po najväčšom sklamaní z lásky (pri ktorom som niesol pravdepodobne podstatný podiel zodpovednosti), keď som si povedal, že ja už nič takéto v živote cítiť nebudem. Potom som bol asi 4 roky nešťastný, že neviem “nájsť” lásku 😀 …opravujem tento blok do teraz…

No veru teraz spätne keď sa na to pozerám, tak mi to pripadá také celkom zábavné, ale bolo to na niečo dobré. Aspoň som sám od seba prišiel na to, ako na to 😛 Môžem skonštatovať, že akonáhle som spoznal recept, ako sa dá rôznych strachov zbaviť, je to úžasne oslobodzujúce robiť to.

Ako už niekde napísala Hela, čím viac sa mi darí žiť v tu a teraz, tým menej sa mám čoho báť. V tu a teraz nemám o čo prísť. V tu a teraz mám všetko čo práve teraz mám a len to je pre mňa dôležité. Mám sám seba, mám všetko čo sa okolo mňa nachádza, mám planétu zem, na ktorej stojím a všetko čo sa na nej nachádza, mám vesmír a mám boha. No a teraz si to Mám nahradím SOM. Teraz už viem, že nepotrebujem mať, ale potrebujem Byť. JA SOM! No a potom príde ďalší krok, kde odpadne JA a zostane iba SOM. Som všetko čo je na vôkol. Som všetko a som s tým v harmónii. Plyniem s tým a sedím s tým. Sme jedna energia, jedna vlna. Som harmónia. (po väčšinou )

K tomuto napredovaniu bola pre mňa najdôležitejšia SEBA LÁSKA a seba prijatie. Toto bola moja lekcia nad lekcie (do teraz). Veľmi som si veľa vecí vyčítal a hlavne svojmu telu. Bol som svojou vlastnou obeťou, presne ako píše Ruiz. Sudca a obeť v 1 . Moje telíčko a vnútorné detičky žili pod tyraniou “Niečoho”, čo nebolo ochotné prevziať zodpovednosť a rozdávalo tresty ako na bežiacom páse. Stal sa z toho na chvíľu (cca.30r.) hlavný zmysel môjho života. Skrývať sa, báť sa a trestať sa. To bolo žúžo

Stále ešte veľa vody preteká Dunajom a ja sa plavím na svojej loďke a sem tam ma aj vlna zaleje, ale plyniem. Raz pomalšie a raz rýchlejšie

Chce to byť so sebou trpezlivý, ale v tu a teraz sa to ináč ani nedá. Keď sa prijmeme presne tak ako sme, tak sa to ináč nedá. Ako náhle SME, tak môžeme milión krát vykročiť nesprávne a vždy sa vrátime tam kam máme. Táto viera, táto istota, toto poznanie, už je zakorenené v srdci a odtiaľ vychádza taká sila, že už nie je nič, čo by ňou mohlo otriasť, alebo zneistiť ju. Láska, nech už je to čokoľvek, je kľúč..asi ku všetkému

Začal som sám sebou a idem stále hlbšie a hlbšie do tohoto kráľovstva. Každé dvere ktoré otvorím, pomáhajú liečiť, čistiť a harmonizovať toto kráľovstvo…preciťujem slobodu v priamom prenose.