Stopovanie môjho strachu

Strach ma vlastne sprevádzal celý môj život. Stále som sa o niečo bál. Už ako malý človiečik som sa bál, že po mňa v noci príde bubák a odnesie ma niekam, nevedno kam, ale určite to bude totálna tragédia a možno prídem aj o život 🙂 Potom som sa zase bál, aby ma rodičia dostatočne mali radi a aby som neprišiel o ich pozornosť a ak o ňu prídem, tak je koniec…niečoho. Nasledovalo prijatie do partie v škole, kde som sa bál, že ak ma neprijmú, tak bude koniec môjho spoločenského bytia.  1. zlé známky v škole, kde som sa bál, že ak nebudem mať dobrú známku, tak zas končí moje rodinné bytie a rodičia ma celkom určite prizabijú a potom 1. lásky, kde som mal pocit, že ak o ne prídem, tak môj život končí už na dobro a potom 1. práca, kde som sa bál, že ak nebudem dosť dobrý, tak končí môj život ako samostatný jedinec a že proste nie som dosť dobrý na to a ono, atď. 😀

Teraz si uvedomujem, že som sa bál ako o život…a o toto naozaj u mňa išlo…strach o existenciu. Vždy to bolo o tom, čo ak prídem o to a o to a už to nebude stáť za to …. a čo keď náhodou prídem o ešte viac? Ježiši veď ja som v neustálom ohrození mojej existencie! Pane božé idem sa rýchlo schovať, aby keď to aj náhodou príde, aspoň ma nenájdu :) … v kútiku duše, úplne nekontrolovaná panika, veľká ako barák, alebo planéta. Permanentná obava z budúcnosti, postavená na základe “príbehov” z minulosti. Ak sa niečo nepodarilo potom šup hneď sa pekne vytrestať, lebo som nesplnil svoje vlastné predpoklady o mne.

Najlepší trest, ktorý som si na seba v rámci mojich samonastolených obmedzení ušil, bolo nádherné zablokovanie mojej srdcovej čakry, po najväčšom sklamaní z lásky (pri ktorom som niesol pravdepodobne podstatný podiel zodpovednosti), keď som si povedal, že ja už nič takéto v živote cítiť nebudem. Potom som bol asi 4 roky nešťastný, že neviem “nájsť” lásku 😀 …opravujem tento blok do teraz…

No veru teraz spätne keď sa na to pozerám, tak mi to pripadá také celkom zábavné, ale bolo to na niečo dobré. Aspoň som sám od seba prišiel na to, ako na to 😛 Môžem skonštatovať, že akonáhle som spoznal recept, ako sa dá rôznych strachov zbaviť, je to úžasne oslobodzujúce robiť to.

Ako už niekde napísala Hela, čím viac sa mi darí žiť v tu a teraz, tým menej sa mám čoho báť. V tu a teraz nemám o čo prísť. V tu a teraz mám všetko čo práve teraz mám a len to je pre mňa dôležité. Mám sám seba, mám všetko čo sa okolo mňa nachádza, mám planétu zem, na ktorej stojím a všetko čo sa na nej nachádza, mám vesmír a mám boha. No a teraz si to Mám nahradím SOM. Teraz už viem, že nepotrebujem mať, ale potrebujem Byť. JA SOM! No a potom príde ďalší krok, kde odpadne JA a zostane iba SOM. Som všetko čo je na vôkol. Som všetko a som s tým v harmónii. Plyniem s tým a sedím s tým. Sme jedna energia, jedna vlna. Som harmónia. (po väčšinou :lol: )

K tomuto napredovaniu bola pre mňa najdôležitejšia SEBA LÁSKA a seba prijatie. Toto bola moja lekcia nad lekcie (do teraz). Veľmi som si veľa vecí vyčítal a hlavne svojmu telu. Bol som svojou vlastnou obeťou, presne ako píše Ruiz. Sudca a obeť v 1 :) . Moje telíčko a vnútorné detičky žili pod tyraniou “Niečoho”, čo nebolo ochotné prevziať zodpovednosť a rozdávalo tresty ako na bežiacom páse. Stal sa z toho na chvíľu (cca.30r.) hlavný zmysel môjho života. Skrývať sa, báť sa a trestať sa. To bolo žúžo :D

Stále ešte veľa vody preteká Dunajom a ja sa plavím na svojej loďke a sem tam ma aj vlna zaleje, ale plyniem. Raz pomalšie a raz rýchlejšie :)

Chce to byť so sebou trpezlivý, ale v tu a teraz sa to ináč ani nedá. Keď sa prijmeme presne tak ako sme, tak sa to ináč nedá. Ako náhle SME, tak môžeme milión krát vykročiť nesprávne a vždy sa vrátime tam kam máme. Táto viera, táto istota, toto poznanie, už je zakorenené v srdci a odtiaľ vychádza taká sila, že už nie je nič, čo by ňou mohlo otriasť, alebo zneistiť ju. Láska, nech už je to čokoľvek, je kľúč..asi ku všetkému :)

Začal som sám sebou a idem stále hlbšie a hlbšie do tohoto kráľovstva. Každé dvere ktoré otvorím, pomáhajú liečiť, čistiť a harmonizovať toto kráľovstvo…preciťujem slobodu v priamom prenose.

9 thoughts on “Stopovanie môjho strachu

  1. Vieš, čo sa mi páči na tvojej spovedi? Že totálne ruší moju “výnimočnosť”… Všetci ľudia (alebo teda aspoň ja 😉 ) si pripadajú do istej miery výnimoční a nikto iný na svete nemá ich (vznešené) pocity, ich (priepastné) utrpenie, ich (úžasne hlboké) zážitky a ich (hrdinské) ašpirácie… A potom, keď si niekto trúfne na osobný striptíz, odrazu sa dozvedáme, že iní ľudia sa brodili presne tým bahnom ako my, riešili ho presne tak alebo podobne ako my… 😥 Fňuk! Utrpenie mladého Werthera prestáva účinkovať… 😆

    Díky, že si to napísal. Díky, že sa staráš, aby som bola o kúsok “lepší človek”. 🙂

    Páči sa mi

  2. Nápodobné pocity…
    Páči sa mi výstižnosť v zmysle plynúť… …a prijať sa presne tak, ako sme (to je naozaj oslobodzujúce).
    Keď nastane problém, snažím sa spoľahnúť sa na to, že v “tu a teraz” som tam, kde mám byť, lebo pre niečo (nemusím pátrať a vedieť pre “čo”) je to podstatné.
    A v súlade s “plynutím” môžem napokon prevziať za to všetko ešte vlastne aj zodpovednosť, pretože to mohli byť moje myšlienky alebo činy, ktoré tomu súčasnému problému kedysi predchádzali a pomohli ho vytvoriť … Zdá sa, že “očistné” formulky “Miluji tě, “Omlouvám se”, “Prosím, odpusť mi”, Děkuji ti” – naozaj fungujú – viac o tom v knihe “Svět bez hranic” (Hóoponopono), Joe Vitale..
    “Omieľanie” v češtine je tuším jednoduchšie ako v slovenčine, podstatné je, že to funguje, potvrdili mi to aj iní, ktorí “čistili”… neuveriteľné zážitky..

    Páči sa mi

    • Je to vývoj 🙂 V rámci toho môjho, som momentálne možno v stave, keď to čo píšem niekdy znie banálne a zanedbateľne, ale ja to tak necítim. Sú to pre mňa veľmi podstatné udalosti, ktoré aj veľmi intenzívne prežívam.
      Či je to ľahké, alebo ťažké, na to si potrebuje každý odpovedať sám za seba. Tak isto aj postup ako na to, si každý potrebuje nájsť ten svoj “optimálny” mix 🙂
      O tých postupoch tu toho je už aj inde dosť popísané. Ak máš nejaké konkrétne otázky, resp. nejasnosti – neváhaj a píš 🙂

      Páči sa mi

    • ..v prijatí toho, čo JE, je zahrnuté všetko, bez rozlišovania
      ak “to” nechám plynúť, tak v tom zmysle, že prijmem, že konkrétna situácia je takto zrejme naprogramovaná v rámci asi rozsiahlejšieho a dokonalejšieho zámeru, než dokážem rozumom pochopiť. Takéto spoliehanie nemusí byť vyslovene o pasivite, skôr o uľahčení, ako nepriaznivú situáciu alebo obdobie prežiť. Niečo ako: keď potrebuješ prekonať vzdialenosť po rieke, a nemáš plavidlo – staň sa vodou……… keď s ňou splynieš, posunie ťa

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.