Už asi dva týždne sledujem, že sa so mnou zasa dejú nejaké zmeny. 😕 Ale minulý týždeň bol extrémne zaťažkávací, samé jazdenie po Slovensku v noci a práca cez deň, takže som asi šla na hranicu svojich síl – a vtedy mám oveľa ostrejšie pocity.
Napríklad sme sa presúvali medzi Bratislavou a Tatrami. Bolo už večer po celodennej drine a tak som sedela vedľa šoféra a driemala s otvorenými očami. A na čo som upriamila svoju pozornosť, tam som sa presunula… Okoloidúce autá, stromy, kopce… Ale najväčšia haluz bolo, keď som pod cestou videla osvetlené okná vlaku. Len čo som ich zaregistrovala, už som sedela vnútri… a o sekundu-dve som už bola späť v aute.
S mojimi mačkami to mám podobné – viem, ako sa cítia. Pozriem na ne a viem, či im je zle alebo sú v pohode, či sú oduté alebo len ospanlivé. Nemusia nič robiť, stačí prejsť okolo mňa. A ak zbadám náznak splínu, už je mačací pudinček na ceste… 😛
A podobné sa mi to deje aj s ľuďmi. Asi som sa nejako emocionálne otvorila a ako niekdajší empat okamžite chytám ich nálady. Trvalo mi roky, kým som sa presne voči tomuto obrnila – a teraz sa to vrátilo, akoby sa nejaká bariéra zlomila. Stojím v rade pri pokladni za niekým – a cítim, ako mu je zle, ako je vnútorne rozhodený. Ide niekto neznámy okolo – a mňa zaplaví celý jeho strach… Bezdôvodne. Nie sú to moje emócie – a napriek tomu ich cítim. A hlavne tie negatívne – alebo ich aspoň registrujem vedome, kým tie pozitívne neregistrujem… neviem.
Napríklad na stalkovacej skupine, ako ľudia postupne prichádzali, v istom bode mi prišlo zle a rozbolela ma hlava, že som si musela ísť dať prášok a malu z lapisu na krk. Potom som už frčala v pohode. A neskôr som sa z ktoréhosi komentára dozvedela, že Iskrovi bolo vtedy zle… Neviem, či to bolo od Iskru, ale niečo sa na mňa chytilo.
Alebo som písala, ako ma vytočili hostia v jednom hoteli (viac bolo na Pini, ale to je uzavretá skupina). Až keď som sa spätne nad tým zamýšľala, zistila som, že som cítila pocity jedného z nich… toho najhlučnejšieho… a bol to strach, že by ho niekto mohol neprijať.
Neviem, čo je zmyslom týchto epizód – teda, ak nejaký zmysel vôbec majú. Ale počkám si a uvidím. 🙂 Alebo aj nie. 🙂










Napísať odpoveď pre jarah Zrušiť odpoveď