Countdown 2012: 302 – nedajme sa zraziť do kolien

Pred chvíľkou som na Yahoo našla video, ktoré som bežala okamžite vyňúrať na YouTube. Je to o Kanaďanovi Joshovi Dueckovi, ktorý si zlomil chrbticu pri lyžovaní a dnes znova lyžuje – a dokonca zvláda salto pospiatku (alebo jak sa to povie, slovo “lyže” som si musela vyhľadať vo Wikipédii 😉 ).

Existuje také, že “keď ti život nadelil citróny, urob si z nich citronádu”. Je to o pozitívnom myslení a o tom, že nikdy nezistíme, čo dokážeme, kým neprekonáme naše najbližšie obmedzenie.

Z tohto pohľadu je to možno trochu nehumorné, ale nejako mi to pasuje do odpočtu roku 2012. Nikdy nezistíme, ako vyzerá koniec sveta, keď uhynieme od strachu z konca sveta ešte skôr. 😛

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

Reklamy

8 thoughts on “Countdown 2012: 302 – nedajme sa zraziť do kolien

      • Robí to co ho napĺňa a robí šťastným a to su veci veci ktore by mal clovek vo svojom zivote robit, pokial by cely svoj život presedel na stolicke s obavami aby sa mu daco nestalo, tak co by to bol za život?
        A navyše ak by pritom nešťastnou náhodou zomrel, nebola by to preneho krásna smrť?

        Like

      • Je to vec priorít a on si svoju vybral. Svoje obmedzenie prekonal, a preto je pre mňa vzor v prekonaní mojich oveľa menších obmedzení. Inak, kľudne by mohol presedieť život na stoličke, aj bez obáv, a nájsť si niečo iné, čo by ho napĺňalo aby sa cítil šťastný. Smrť pri nešťastnej náhode aj keď tú činnosť robí rád nepovažujem za krásnu ale za zbytočnú.

        Like

      • dobre, priznavam, s tou srmtou mas pravdu, urcite je viac zbytocna ako krasna ( asi som s tim nemal zacinat, no newa 🙂 )

        Like

      • Jana, moja suseda mala príbuzného, ktrorému sa pred cestou na dovolenku snívalo, že autobus na spiatočnej ceste havaruje a on zahynie. Jasné, že necestoval. Autobus havaroval, nikomu sa nič nestalo a manželka ho potom doma našla mŕtveho vo vani…
        Neušiel tomu, ale začala som špekulovať nad tým, či jeho smrť bola viac alebo menej zbytočná oproti smrti, ktorá ho “čakala” v autobuse. Možno mohol prežiť najkrajšiu dovolenku svojho života, mohol svojej žene povedať ešte niečo krásne…Možno, možno, viem, špekulácie.
        Možno. Možno Josh Dueck pri svojom skoku splynie s Bohom, zažije nirvánu a víťazí silou ducha nad svojím telom len pre ten skok, nie pre to, čo bude potom. 😉

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s