“Nepochybujeme nevyhnutne, že Boh bude robiť pre nás to najlepšie; len sa divíme, ako bolestivé sa “to najlepšie” ukáže byť.”
“We’re not necessarily doubting that God will do the best for us; we are wondering how painful the best will turn out to be”
C.S.Lewis
Dnes som mala zaujímavý zážitok – smutný aj poučný zároveň. Boli sme so psom vonku v lese a pri jednom dome sa k nám pridalo mača. Špinavé a mňaukajúce, nebolo vychudnuté, ale vyzeralo smutne. Problém je, že náš pes, veľká fenka, nenávidí mačky. Bola schopná akceptovať a milovať len jednu, s ktorou vyrastala a ostatné zabíja. Mača za nami cupkalo a fena sa trhala na vôdzke, tak, že keby sme ju pustili, mača by skončilo krvavo svoju životnú púť. Nevedela som, čo robiť, mača asi patrilo k domu, pri ktorom sme ho stretli, ale vonku v mraze nebolo nikoho. Len my, za nami idúce špinavé mača a šalejúci pes.
Pokúšala som sa mača jemne zahnať od nás do domu, ale ono stále chcelo byť pri nás a paradoxne čo najbližšie k fene. Žiaden strach, len absolútna dôvera a osamelosť. Lenže ja som vedela, ako by to skončilo, tak som to mačiatko stále zaháňala. Nerozumelo ani za mak. Nechápalo, že s nami ísť nemôže, lebo by ho pes roztrhal a nemohli sme ho len tak zobrať, keď sme nevedeli, komu patrí. Ja som navyše alergická na mačaciu srsť, takže východisko nula.
Viete ako to skončilo?
Najprv sme sa mača snažili zahnať domov tleskotom, potom trochou snehu. Nič. Odbehlo, ale po chvíli sa k nám zase pridalo. Pes už pridusený od trhania sa na vôdzke. Mača stále bližšie. Po polhodine odháňania a prenasledovania mačaťom to už bolo komicko-tragické. Po lese a ceste k autu bežiaci ľudia s veľkým psom, za nimi trieliace mača. Ľudia so psom skáčuci do auta a osamelé mača smutne na nich pozerajúc. Jednoducho sa rozhodlo, že bude s nami, ale my sme preňho chceli to najlepšie. Aby prežilo. S nami by to nešlo.
Keď sa na to pozerám optikou mačaťa, nemalo ani šajn, prečo ho odháňame, pškáme, tlieskame a nechceme ho. Všetkým nám to trhalo srdce, ale nemali sme na výber. Chceli sme preňho to najlepšie.
Robí nám to isté Boh? Našou optikou niekedy nepochopiteľné kroky proti nám – ak nás miluje, prečo nás skúša? V jeho optike nám chce to najlepšie. Akurát, že to niekedy bolí…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Este mi k tomu napadlo, ze ak je vseveduci a vsemocny, ma oproti nam obrovsku vyhodu. Nepochybuje ako my, ci sme vzdy spravili to najlepsie, kedze pri vybere uvazujeme o druhej alternative teoreticky a podla skusenosti..
Páči sa miPáči sa mi
Nemyslím si, že existujú “dobré” a “zlé” voľby. Ak sa zachováš optimálne z hľadiska daného okamihu – toho, čo vtedy vieš, myslíš, cítiš – zachovala si sa optimálne voči svojej duši… A to spätné rozoberanie je typická ľudská črta, prejav mysle a ega, ktoré sa snažia vec “posúdiť”, aby zistili, nakoľko “vyhovujúca” si vtedy bola… Vyhovujúca čomu?
Niekde u Ruizovcov stálo, že urobíme “chybu” a miesto toho, aby nás život za ňu potrestal raz, trestáme sa my sami donekonečna tým, že si ju pripomíname a rozoberáme. 🙂 Nešpekuluj; možno tá cica bola pre niekoho iného, kto prišiel po vás. 🙂 Možno ona mala práve lekciu trpezlivosti a ty lekciu dôvery. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 dakujem, nebudem spekulovat. ..vyhovujuca comu? Svojej predstave o cloveku, co nenecha smutne zviera v mraze… Ale urcite si niekoho ineho nasla, bola taka odhodlana a vytrvala 😆
Páči sa miPáči sa mi
mne sa pred par rokmi stalo nieco podobne, mala som dobermanku ktora neznasala akekolvek macky..jazdili sme tiez niekolko km autom na poriadne prebehnutie do prirody aby sme mali klud od rusivych vplyvov ale raz, presne ako sa stalo Vam, tak aj nas si isla adopovat macicka , resp. maciatko, strasne vyhladovele a zufale..skrylo sa pod auto a nie a nie vyliezt.tak som si povedala ze nech sa deje vola bozia a hoci s hroznymi vycitkami, musela som ist domov..ake bolo prekvapenie ked som doma vystupila z auta a maca mnukajuc pri prednom kolese dozadovalo sa pozornosti..takze dodnes nechapem kde v motore bolo ukryte ze prezilo niekolko km cestu domov, ale brala som to tak, ze jednoducho u mna musi zostat a aj si zasluzi za tolke hrdinstvo..dobermanka odolavala 3 mesiace, ale nakoniec respektovala mna ako vodcu smecky ze macatu nesmie ublizit a nakoniec si zvykla..dokonca tak, ze spolu spavali ..Karolinka-macicka bola skutocna osobnost, nebala sa nicoho a ukazala mne -cloveku ze sa da vsetko, ked sa chce/nechce..
Páči sa miPáči sa mi
Toto je presne pre mna zdroj pochybnosti, co sme spravili dobre. Videla som na vlastne oci, ako fena zabila macky, ktore k nam do domu prisli a adoptovali si nas. Nerespektovala zakazy, krik, ani bitku. A bitka to bola poriadna. Asi nie sme alfa samce v jej ponimani 😦 Inak nikomu nikdy neublizi/la. Neviem preco a kedy jej “preskocilo”. V Tvojom pripade to bol happy end 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Toto je mozno trochu ako s deckom. Mozno z teba citi to ze ty v skutocnosti RATAS S TYM ze ona napriek vsetkym zakazom, bitkam a comukolvek tu macku zabije. Kym toto citi, mozes sa na hlavu postavit, cize je zbytocne stavat sa proti tomu. Keby si mozno zazila to, ze to maca prezije cestu v motore, mozno by to v tebe nieco zmenilo a mozno by si uverila ze toto SPCIALNE maca je tak specialne, ze TOTO ani tvoja fena nezabije a tym padom by ho ani nezabila. Cize podla mna urobila si presne to co si mala, lebo si akceptovala svoj najsilnejsi pocit. V tom sa neda pomylit, lebo ukaze ti to vzdy ten nasledny cin.To co urobis je vysledkom toho najsilnejsieho pocitu, preto je to vzdy to spravne. Berem to tak ze nasledne spochybnovanie je len emaptia k tym ostatnym pocitom, ktore v tom boli, aby sa aj oni trochu dostali “k slovu”…Takze aj to nasledne spochybnovanie by som s nadhladom brala ako ok, kym sa to nebude umelo vyzivovat, co si myslim ze v tvojom pripade nehrozi (moj dojem)
Páči sa miPáči sa mi
To ano, tiez som nevedela co bude, pretoze moja fena zabijala macky aj potkanov rychlostou blesku..ale bolo to aj poucenie a previerkou nasho vztahu, pretoze o debermanoch je vseobecne zname ze neustale bojuju o poziciu vodca v smecke, tak som prijala vyzvu a zabojovali sme..spociatku to bolo velmi tazke, ale kazdy den si musela zvykat na to ze macku mam na rukach, ze jej pach je u nas doma vsade, ze ju chranim..dosledne sme vypilovali povel lahni a zostan! a musela vydrzat dokial macka chodila kolo nej..bolo mi jej luto, cela sa chvela , ale ked vydrzala dostavala fajnove odmeny a kopec pochvaly a tak zo dna na den to bolo lepsie..Karolinka sa jej absolutne nebala, bolo to uzasne stvorenie, mozno aj preto sa to podarilo..ona sa dobermanke postavila a vyfliaskala ju tymi svojimi malymi pacickami po cumaku , takze fenka ju v podstate zacala respektovat.. aked zacali spolu aj spavat, tak som si vravela hladiac na ne ze nic nie je nemozne v zivote, ked sa mi toto podarilo..
Páči sa miPáči sa mi
To si zvladla dobre, klobuk dole. Vsetky tri ste cool 🙂 Ta nasa je rodezsky ridgeback, tazka povaha, ktora sa tusim neboji nikoho a nicoho, len samoty 😉
Páči sa miPáči sa mi
je to uz spomienka, obe baby su uz v nebicku, ale naucili ma obe ze netreba sa vzdavat..dnes mam 4 psov a 6 maciek, ktore zase preveruju hlbku medziludskych vztahov.v mojom blizkom okoli.zistila som ze su ludia velmi netolerantni voci nemym tvaram a velmi sebecki..
Páči sa miPáči sa mi
To maca Ti len ukazalo jednoduchu vec… ak budes aspon tak vytrvala, ako to male slabe spinave a skarede maciatko, svojou vytvalostou vzbudis zaujem a pozornost aj keby dotycny prave na Teba nemal cas (lebo jeho ciel je inde, ako ten Tvoj), alebo Ti nemal ako pomoct… ale urcite sa bude snazit aspon o jedno – vyriesit nejakym sposobom Tvoju situaciu, aj ked len z dovodu, aby uz mal zas pokojnu cestu k svojmu cielu.
Páči sa miPáči sa mi