Z času na čas pri tom, čo sa dozvedám a čo vnímam ako “rezonujúce s mojou pravdou” predsa len mávam “kognitívne disonancie”. Posledné dni tu bola diskusia o negativite, negatívnych bytostiach, zlých úmysloch, rarachoch a iluminátoch (alebo to bolo inde? 😕 ). Môj názor je, že “negatívny” a “zlý” je len vec našej interpretácie a že existujú nízke a vysoké vibrácie a každý z nás vzhľadom na to, kde práve sa na svojej ceste nachádza, vníma ako “negativitu” niečo celkom iné.
Potiaľto so svojím názorom celkom súhlasím. 😛 Ale potom prichádza iné kafe – Zem ide do vyššej vibrácie. Univerzum je uzatvorený systém s vyváženými energiami. Ale neznamená to, že ak sa časť Univerza posunie do vyššej vibrácie, vznikne v nižšej vibrácii vákuum, ktoré Univerzum okamžite zaplní?
Inými slovami: AK sa ľudstvo zbaví negativity A SÚČASNE negativita je potrebná pre rovnováhu v Univerze, nedostane sa Univerzum z rovnováhy?
Alebo sa “narodí” nová negativita?
(Joooooj, tuto sa vám musím pochváliť jedným zistením z včerajšieho čítania Greggovej. Popisuje nejakú víziu stvorenia sveta – a tá vízia sa plne kryla s mojou víziou, ktorú som mala pred časom (belasá pena)! Ľudkovia – hepihepihepihepi. Tieto okamihy milujem, keď viem, že som na správnej vlne. 🙂 Sebadôležitosť jak hovado. 😉 )
Tie včerajšie diskusie (ďakujem Benymu a Chnochnoche) ma nejako nakopli v rozmýšľaní a spomenula som si na čosi, čomu sa hovorí “plávajúci priemer” – a čo by mohlo moju kognitívnu disonanciu 😉 odstrániť.
Ale najprv k tomu priemeru. Ako vieme, čo je “dobré” a čo je “zlé”? Tak, že si niekde na osi dobra nakreslíme čiaru, tú pomenujeme “normál”, a čo je viac ako normál, je dobré, čo je menej ako normál, je zlé. Viac ako normál: pozitívne; menej ako normál: negatívne.
Takže všetko porovnávame vzhľadom na to, čo považujeme za “normál”, rovnovážny stav.
A keď pracujeme na sebe a prestávame vibrovať na nižších rovinách (=”negativita”), tak v nich vzniká vákuum. No a Univerzum má tendenciu vákuá zapĺňať, takže by sa tam mala prilievať nová negativita, aby sa systém udržal v rovnováhe.
Ale…!
Ak vezmeme Otca/Všetko-čo-je ako uzavretý systém (a ja ho tak ako taoista beriem, pretože tao je uzatvorený kruh a moje vízie tiež hovoria o útvare podobnom guli a upozorňujem, že neviem a neriešim, v čom sa tá “guľa” nachádza), mohli by sme povedať: vezmime Všetko-čo-je, zrátajme to dohromady, rozdeľme na polovice a v polovici bude “normál”, náš stred.
Potiaľto ste snáď ešte s blondínkou. 😛
No a ak celý systém popracuje na svojej vibrácii a pohne sa smerom k “pozitívnemu”, nemusí nutne dotiecť doňho negativita, pretože ak stred rátame týmto spôsobom, jednoducho sa aj stred posunie k “pozitívnemu”… Teda to, čo bolo kedysi už slabo pozitívne, sa môže v najbližšej chvíli stať “normálom”, pretože niečo silno negatívne zo systému práve vymizlo.
Ešte stále ste so mnou? 🙂
Priznávam, táto teória je len čiastočne uspokojivá. Vysvetľuje mi, prečo nie je nezmysel zlepšovať sa. Ovšem nevysvetľuje mnohé iné veci – napríklad to, prečo tu sme. Čo je úmysel Zdroja/Otca/Orla/Boha/Slivkového Lekváru S Hrozienkami.
No a moje myslenie (vzácny to stav!) pokračuje, ako toto píšem: Veci nie sú “pozitívne” a “negatívne”, takými ich robíme my našou interpretáciou. Všetko je súčasť čohosi, čomu ja hovorím “existencia”. Ak meníme naše vnímanie, vlastne len hovoríme, že z brečky Všetkého-čo-je začíname vnímať iný výsek, ale nie, že niečo mizne… Pôvodná vec/vibrácia/frekvencia zostáva, len my sa stávame pre ňu neprístupnými a presúvame sa na rovinu, na ktorej ju už nevnímame. (Toltécky: meníme “náš príbeh” tak, že v ňom už daná frekvencia nemá miesto.) Ona ešte stále existuje a aj my ešte stále existujeme, ale naša hranica medzi “negatívnym” a “pozitívnym sa posunula oproti pôvodnému vnímaniu. A pretože na koncoch spektra sme “slepí” (lebo nevnímame všetko súčasne, ale len jeho výsek), proste časť vibrácií vypadla z nášho zorného poľa.
A toto by mi zas vysvetľovalo, prečo sa neťaháme všetci do pozitivity ako somár za mrkvou. Keby sme všetci vnímali to isté, nikto by nevnímal ten zvyšok – a ten zvyšok by “prestal existovať”. Takto mi dáva zmysel aj to, že “zlo” nikdy nevymizlo a že sa rodia ľudia s primárnym nastavením na strach, bezmocnosť a pocit obete. Sú potrební. Potrebujeme ich ako soľ, aby sme my ostatní mohli manipulovať naše vnímanie. Keby sme ich nemali, nevedeli by sme, že aj také niečo ako “nízke vibrácie” je na svete. Boli by sme “slepí”.
Ľudia, momentálne si prichodím ako červená krvinka, ktorá sa zobudila a zistila, že nie je “červená krvinka”, ale “krv”. 🙂
Svet sa nemení. Mení sa len naše nastavenie vnímania a tých ostatných potrebujeme na to, aby naše spektrum vnímaných vibrácií bolo čo najširšie.
(Pekná teória, blondínečka! 😆 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ja mám na rovnováhu jedno prirovnanie – predstavte si, že do pohára s červeným vínom kvapká pomaly z kohútika čistá voda. Každou kvapkou je tekutina v pohári svetlejšia a zároveň vyvážená, hranica sa posúva. Je to v danom momente presne ako má byť.
Páči sa miPáči sa mi
Tak to je pre blondíny s nadstavbou. Je to jasné, že to čo nás na kopne nie je iba to “dobré”, ale aj to “zlé”. Vďaka pochybnosti človek si uvedomí, že je na tej “správnej” vlne, ale ak by nepochyboval, tak by to čítal ako samozrejmosť a upadol do znechutenia opakujúcich sa informácii ako “ja”. 😆 Láska je všade, ak si to uvedomíme, nikdy sa nepozastavíme nad hodnotením a porovnávaním, čo je to “dobré” a “zlé”. Zároveň pre pokrok k vyššiemu vedomiu, je základ nestotožňovať s myšlienkami, nestotožňovať sa s niečím, alebo s niekým. Stotožňujeme sa s daným článkom, názorom, pocitom,atď.., upadá naša kreativita – tvoriť niečo nové, pretože už to je vytvorené a stotožňovanie znamená hodnotiť, už sa nenachádzame v “normále”. Sú pocity a emócie, s ktorými sa nedokážeme stotožniť, pretože nie sú naše, nevlastníme ich. Jednoducho prídu a odídu ako vietor, stačí to iba prijať ako súčasť Celku = jing + jang. Ďakujem Helar za článok, budhizmus sa nám priplietol a dáva o sebe vedieť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Vidíš… a to mi pripomenulo: Pomenovávaním vecí ich strácame. 🙂 Tao Te Ťing. Neviem, ako sa nám do toho priplietol budhizmus, pretože ho nepoznám. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To bude asi tým symbolom. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no a teraz sedlacky rozum mi hovori, ze idealny stav by bol keby sme vsetci vnimali vsetko, aby to bolo spravodlive, aby nikto nemusel pindat ze zrovna on musi vnimat to negatvne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To je konečný stav a ja tomu hovorím “Vedomie Otca”. Tam sme nasmerovaní, preto rozširujeme svoje vlastné vedomie, aby sme nakoniec boli schopní vnímať všetko. Svet je veľký a dobrý. 🙂 A ja som dodriapaná; práve som strihala kocúrovi pazúry. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ako je to podla vas s tym rozdielom v hmote a nevhmote? Ja za seba vnimam tak, ze ak sa negativita (teraz myslim nieco co ja vnimam ako pre seba negativne) dotkne hmoty, tak vtedy to je uz ten vazny pruser. Nieco podobne som si vsimla aj v prispevku Chnochnoche, ked pisala ze negativne bytosti dokonca uz robia aj tlaky na TELO. Ak by zmizla dimenzia hmoty a tym padom hmote by sa uz nedalo ublizovat, na jednej strane mam pocit ze super, to by predsa len bolo celkovo o kusok lepsie. No ale na druhej strane tusim, ze hahaha, tesis sa len preto ze nevies este celkom ako dokaze byt negativita vnimana mimo hmoty (cize to iste len presunute niekam inam). No. Takto to vnimam z toho klasickeho dualitneho pohladu. Asi jedinym moznym posunom je oslabovat to hodnotenie (nie som si ista ci ide len o emocie, myslim ze je to ovela sirsie) toto je fajn a toto nie. Ak sa to vobec da, alebo asi nie oslabovat, ale zmierit sa s tym?neviem….
Páči sa miPáči sa mi
Co sa mne celkom osvedcilo, ked nieco vidim ako negativne, skusam tam hned hladat aj to pozitivne, lebo ono to tam vzdy je, hned vedla. A niekedy aj naopak, ak vidim pozitivne, hladat aj ten negativny aspekt, aby som mala ako vysledok nulu. Ale nemyslim ze by som takto ovplyvnovala emocie, to sa ani nesnazim, emocie nech si idu ako chcu na plnu paru, nviem co to je co takto trosku ovplyvnujem, ale nieco to je. Niekedy, zrejme ked je to uz mimo mojho spektra sa mi to vobec neda, tak vtedy si musim povedat dost, netlac sa tam nasilu, proste je to daleko, tam to uz vnimat nevies.
Páči sa miPáči sa mi
To s tým rozdielom hmota – nehmota… Neviem, je to len taký “ciťak”, ale mám dojem, že ťa zaujíma vždy negativita toho, na čo máš navesené tvoje vnímanie. Ak ťa už hmota nezaujíma, potom ti je asi jedno, ako vibruje. Hoci “hmota” ako “ťažká vibrácia” je asi najnáchylnejšia k tomu, čomu hovoríme “negativita”, lebo má veľmi hmatateľný výstup.
Neviem, ako vyzerá “negativita” na iných úrovniach – okrem anjelskej; tam vyzerá, ako že energia sa “zašprajcuje” a ide bez koordinácie s inými energiami, čiže že dočasne individuálne vedomie prevládne nad kolektívnym vedomím Otca. Čo je z nášho hmotného pohľadu dosť smíšná negativita 😉 , pretože sa nikomu neubližuje, len sa vyrábajú nerovnováhy, ktoré potom kolektív musí vyvažovať. A niekedy, keď sú tie nerovnováhy dosť silné a kolektív sa nakrkne, nakopne danú energiu do zadku, ak teda nejaký má – tým, že ju totálne osamostatnia, aby sa kukla, čo z toho má, keď sa šprajcuje. 😛 Ako to poznám, je to úžasný výchovný prostriedok. 🙂 Na vlastnej koži: UŽ NIKDY VIAC NEODPOJIŤ! Radšej pôjdem do politiky alebo hnoj kydať, len neodpájať! 😆 Tým napríklad mňa “zlomili”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pekná teória, blondínečka 😀 Tiež to mám takto v sebe. Svet je pre mňa skvelé miesto 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Priznám sa, že tomu argumentu boja negatívnych energií s pozitívnymi v jemnohmotnom svete veľmi nerozumiem. Prečo, o čo bojujú, čo je cena pre víťaza a ako skončí porazený? Ja to vnímam ináč.Ak si vezmem magnet, jedna jeho strana je polarizovaná +, druhá -, a má to svoj účel. Nie je to dobré, ani zlé, proste to tak JE. Ak sa niekto bojí psov, bude tvrdiť, že pes je zlý, niekto iný je pri nich šťastný. Ak sa poškrabem po hlave, z môjho pohľadu je to príjemná úľava, z pohľadu tisícok mikroorganizmov, ktoré som pritom zlikvidovala je to tragédia.
Je to vo mne, musím sa naučiť veriť predovšetkým sama sebe, pracovať na sebe, zvyšovať svoju vibráciu, potom budem nestráviteľná pre iný druh energie. A možno je to inak 😀 čo ja viem?
Páči sa miPáči sa mi
Helar, skvelý článok…ďakujem…chýbajúci dielik zapadol do skladačky.
Páči sa miPáči sa mi
Všetko na svete, všetky mená a všetky tvary celého vesmíru sú z hľadiska absolútna len klamlivú formou, hoci všetko to je Absolútno, ktoré samo o sebe je bez foremné. Vždy a za každých okolností si musíme byť vedomí toho, že klamlivé formy a tvary sveta sú jediným absolútnom, ktoré sa takto v tieto formy premenilo.
Absolútno, Tao, zmysel sveta, Cesta je síce sama bez pohybu ale umožňuje všetky pohyby a udeľuje im zákon. Nebeské dráhy sú dráhy po ktorých sa pohybujú súhvezdia; dráhou človeka je “Cesta” po ktorej sa má uberať. Lao-c’ užíva tohto slova v metafyzickom zmysle a myslí ním základný kozmický princíp “zmysel”, ktorý predchádza každému uskutočneniu, doteraz nerozdelený polárnym rozpätím protikladov, na ktoré sa každé uskutočnenie viaže. Z tao respektíve z Tchaj-ťi vznikajú potom základné zložky skutočnosti, polárne svetlo (jang) a polárna temnota čiže tieň (jin). Cesta po ktorej sa človek uberá, môže byť s prevahou vlastností jangu alebo jinu, teda svetla alebo tieňa. Ak “MY” nazveme zo subjektívneho hľadiska nejaký subjekt ako „dobro alebo zlo“ a nie sme v stave kozmickej harmónie, ktorá má svoje nutné základy – zákony dôležité pre existenciu vkladáme do významu pojmov kognitívnu disonanciu.
Rozprávanie o plávajúcom priemere vystihuje viac-menej Tvoje chápanie univerzálnej polarity, ktorú premietaš do modelu spomínanej kognitívnej disonancie. ANO každý ma právo na svoj názor ale rovnako aj právo na poznanie. Tao je prázdne avšak ten kto ho používa, nesmie byť plný.
Žil na svete zlý maharadža, pre ktorého bola neznesiteľná už samotná myšlienka, že niekto môže byť nad ním. Zvolal všetkých radcov kráľovstva, ako bolo zvykom v závažných prípadoch a dal im takúto otázku: – Kto z nás je väčší -ja alebo Boh? Radcovia sa zachveli od strachu. Keďže to boli ľudia múdri, ako si vyžadovala ich profesia, požiadali o čas na rozmyslenie – silou zvyku sa držali svojho postavenia a svojho života. Boli to ľudia dôstojní a nechceli rozhnevať Boha. Boli veľmi skrúšení nešťastím, ktoré ich postihlo. A vtedy ich potešil najstarší radca: “Nechajte všetko na mňa, zajtra sa porozprávam s vládcom”. Na nasledujúci deň, keď sa celý dvor zhromaždil na slávnostnú audienciu, prišiel aj tento starý človek. Bol pokojný, ruky mal pokorne zložené, čelo mal natreté bielym popolom. Hlboko sa poklonil a povedal: “Ó, pane, ty si bezpochyby väčší”. Vládca si trikrát pokrútil svoje dlhé fúzy a vysoko zdvihol hlavu. “Ty si väčší preto, ó, pane, že ty nás môžeš vyhnať zo svojho kráľovstva, ale Boh nemôže, pretože v skutočnosti jeho kráľovstvom je všetko vôkol a nemáme kam odísť od Neho”.
Páči sa miPáči sa mi
tak to berem, dedo radca mal styl!!!! 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Prečo by nás vyháňal… Nemôže, pretože bez nás by už nebol sebou. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak super. Len este moment, musim este chvilu riesit tu moju hmoticku. Neemozem ja odist do piatej dimnzie, kym hmoticka nebude na poradku 😀 . No takze mam est taky napad ako by to mohlo byt s tym 2012 aby aj vlk bol syty, aj ovca cela. Reku ze ked sa ide z hmoty het, ze by to teda nemuselo byt tak ze hmota bude znicena daou katastrofou alebo tak dako, ale napriklad tak ze sa objavi nejaky neobmedzeny zdroj enrgie, ktory sposobi, ze v hmote sa uz nic nebude dat pokazit. Tym padom prestane byt pre nas zaujimava a svoje haluze si pojdeme riesit do vyssiho levelu hry. Myslite ze by moj navrh mohol prejst? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Do vyššieho levelu ideme s vyriešenými haluzami, resp. bez haluzí. Ináč by ten prechod nemal význam, či nie?
Páči sa miPáči sa mi
Tym myslim ze haluze s hmotou musia byt vyriesene, a mozme zacat riesit haluze ineho typu v novom leveli.
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že tam už nové haluze neriešime, tam SME (a teraz nemyslím noviny 😆 )
Páči sa miPáči sa mi
Ja nemyslim, ja uvidim, v kazdom pripade, to je mi zatial jedno, jake parametre budu zadane, tak budem hrat, len este tuto kapitolku do spokojnosti treba, tak by som si to predstavovala, keby tak niekto kompetentny bol taky laskavy a podporil tento pekny plan 😀
Páči sa miPáči sa mi
Necítim sa kompetentná, ale súhlasím s tvojou teóriou 😀 ostatné sú len detaily 😆
Páči sa miPáči sa mi
dakujem za podporu, ja myslim ze ked nas bude dostatok, tak nam plan prejde aj u kompetentnych 😀
Páči sa miPáči sa mi
A hmotu prenecháme iným dychtivým energiám, ktoré sa chcú učiť a spoznávať na vlastnej koži… 😀
Páči sa miPáči sa mi
To uz kludne ja necham otvorene, jak rozhodne vedenie, to ja uz sa potom len zaradim a chvilku ziadne navrhy podavat nebudem 😆
Páči sa miPáči sa mi
A môže to byť z časti ako píšeš… jedna časť nášho vedomia prejde do SOM, a časť ostane haluziť v hmote 😀
Páči sa miPáči sa mi
Tak to ale nie je prechod, to je schizofrenia, prave preto nikam nejdem, radsej tu ostanem cela.
Páči sa miPáči sa mi
A vobec, nemyslim ze nadlho, preco by to nemalo byt s tou hmotou vlastne az tak jednoduche ako som to vymyslela ?Ja si este pockam, sa doriesi, a potom sa moze bars aj BYT (keby daco) 😀
Páči sa miPáči sa mi
Kočky, nechajte to na zajtra. Zajtra prichádza posledná časť, channeling El Moryu – zlatý klinec programu. 😛 A tam to je všetko napísané ako rada, konštatovanie a moje nejapné komentáre. 😛
Páči sa miPáči sa mi
No dobre, a to som už dvíhala kýblik, že niekoho švacnem po hlave 😆
Nejaké náznaky k tomu mám, rada ich porovnám s tvojim zajtrajším článkom.
Páči sa miPáči sa mi
Tu nejde o to, že mám pravdu a bodka. Len sa mi vidí, že bude lepšie veci diskutovať zajtra pod článkom, ku ktorému patria viac. 🙂 Váš chrobák Truhlík. 😉
Páči sa miPáči sa mi
😀 hej Jarah? vidis, toto mi este nenapadlo, ale neni zly napad. Heli aspon povedz ci bude treba aj kybliky na zajtra, nerada by som zanedbala zbrojenie 😆
Páči sa miPáči sa mi
No, tak kýbliky zrovna nepotrebujete, ale bolo by vhodné zohnať si popolník a nahuliť si ho, inak si zajtra nebudete mať čo sypať na hlavu… 😀 (A môžete aj jedna druhej. 😛 )
(Ľudia, ja som ten najšťastnejší človek na svete! Dopoludnia mi spal po celý čas na nohách Lassiter a priadol. Popoludní nastúpila Cica a pradie. Už sa teším, až príde aj tretia cica a bude priasť večer… 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
Môžeme si s tým kýblikom po vlastnej hlave, ak bude treba… aby sa nejako využil. S popolom bude problém u nefajčiara 😕
Páči sa miPáči sa mi
U mňa popola dosť, podelím sa s vami 😛
Páči sa miPáči sa mi
Popol na hlavu???? Ja??? za co bratia a sestry??? ved to vobec nie je moj styl!!! to od mna neziadajte, ak by prislo k najhorsiemu, ja sa radsej so slavnostnou fanfarou vzdam vlastnych navrhov 😆
Páči sa miPáči sa mi
Mne na tomto článku niečo nesedí. Aj najväčší chaos má v určitom bode existencie sklon sa zorganizovať. Takto z pôvodného chaosu vznikol vesmír, ktorého prirodzený stav je rovnováha, harmónia. Konaním sebeckých činov z vlastnej vôle človek vychyľuje systém z harmónie, kým napätie nie je také veľké, že musí nastať katarzia, aby sa systém vyvážil smerom k pôvodnej harmónii. Napríklad spoločenské napätie rieši revolúcia alebo vojna, prípadne parazitické vzťahy končia cirkusom a rozchodom. Ak sa celý systém posunie do vyššej vibrácie, tak ľudia s veľmi nízkymi vibráciami budú mať pravdepodobne nutkanie to riešiť dákou formou katarzie. Preto je dôležité aby ľudstvo ako celok malo dostatočne vysoké vibrácie, aby sme to ako ľudstvo prežili.
Ľudia s primárnym nastavením na strach, bezmocnosť a pocit obete sa rodia preto, lebo v tomto živote začínajú tam, kde v predchádzajúcom skončili. Takíto ľudia nie sú potrební, iba sú, a majú šancu sa zmeniť. Svojím konaním strhávajú slabšie povahy, čím vlastne len vyvádzajú systém z rovnováhy. Pre negativitu sa rozhodujú sami, z vlastnej slobodnej vôle. Potrební ľudia sú takí, ktorí dávajú inšpiráciu, víziu, radosť, šťastie, lásku, múdrosť. Toľko môj názor.
Páči sa miPáči sa mi
Jana,
🙂 kto si, aby si povedala, ktorí ľudia sú “potrební” a ktorí nie? 🙂 Uvedom si, ako týmito slovami okolo seba buduješ svet, v ktorom všetko musí vyhovovať tvojej predstave. Je to nešťastný svet, pretože neexistuje a budeš večne cítiť pnutie medzi “malo by byť” a “je”.
A to o strhávaní “slabších” pováh… Zákon rezonancie. Keby títo ľudia nerezonovali s tou “slabšou” povahou, tak sa “slabšia” povaha o nich ani neobzrie. Každý s niečím rezonujeme – a máš pravdu, že je to to, čo potrebujeme na sebe “poriešiť” (hehe, poznáte rozdiel medzi “vyriešiť” a “poriešiť”? 😉 ). A presne na to sú tu tí “nepotrební” ľudia, aby s niekým takým rezonovali. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar, som tá čo strach, bezmocnosť a pocit obete dobre pozná, som slabšia povaha, čo sa nechala strhávať, aj tá, čo strhávala slabšie povahy. Človek ktorý cíti strach, bezmocnosť alebo sa cíti ako obeť, je väčšinou agresívny, alebo je paralyzovaný mentálne alebo fyzicky, a obeť môže byť dokonca aj vnútorne bez života, aj keď telo vyzerá živé.
Viem, že som sa cítila pre systém nepotrebná. Dnes v sebe často cítim radosť, šťastie a lásku. Snažím sa ich v sebe udomácniť a dúfam že sa narodí aj múdrosť. Dnes sa nezaoberám tým, ako iní ľudia vyhovujú mojej predstave, lebo už viem že zrkadlia len moje vlastné obsahy a na týchto pracujem. Som na ceste a vnímam že sa mením. Cítim, že až zmenená môžem byť pre systém užitočná. Som kto som, a cítim že ak dokážem inšpirovať iných radosťou, šťastím, láskou a múdrosťou tak to je dobré.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Držím palce. Napriek tomu (ale vo všetkej láske) sa ťa budem snažiť upozorniť na dve veci. Jednu z nich som ti už hovorila: si podľa mňa príliš v svojej hlave. To je aj môj prípad a na sebe viem, čo to robí: človek sa uspokojí s pomenovávaním vecí (racionalizáciou), pretože len čo ich pomenuje, má falošný pocit istoty, lebo veď “už to mám!” Ale to je len chlievikovanie, nie riešenie. Aspoň u mňa to častokrát za to pomenovanie nešlo/nejde. Tvoja myseľ je hepi, lebo koncepciu už chytila, tvoja duša nie až tak, pretože sa ňou zas raz nikto nezapodieval. Aspoň u mňa to tak funguje a je možné, že aj u teba. Mňa k tomu poznaniu museli doviesť anjeli, lebo som si to neuvedomovala. Ak si to neuvedomuješ ty, no tak som si na chvíľku natiahla krídielká na chrbát a tvárila som sa “svetlo”. 😛
Druhá vec, ktorú som cítila v prvom komentári, ale nie v druhom, je pohybovanie sa v dualitnom vnímaní. “Dobrý” a “zlý”. “Vyhovujúci” a “nevyhovujúci”. “Pravda” a “lož”. Gabriel ma učil, že všetko je pravda. Ak je to pravda čo len pre jednu bunku systému, je to pravda pre celý systém. Takisto užitočnosť/neužitočnosť. Ak je niečo užitočné pre jednu bunku systému, je to užitočné pre celý systém, hoci ja ako iná a vzdialená bunka užitočnosť zrovna vnímať nemusím… Ťažko sa mi to dáva do slov, je to skôr len taký pocit, ak si spomenieš to Matrioshkino vlnenie rukami, tak presne tak. Jedna vlnka hore, druhá dole, ale bez tej jednej by tá druhá tiež nikde nebola a pod nimi spústa iných vlniek, ktoré ešte len budú hore alebo dole… Sme jedna “voda” a ak je niekto “dole”, tak to nejaký zmysel má.
Robím z toho tému, pretože ak sa niekto pohybuje v dualitnom vnímaní a potrebuje tmu, aby videl svetlo, vždy je tu istá hrozba, že sa bude cítiť skôr ako temný – a teda môže byť nešťastný, báť sa, mať pocit nevyhovovania, hanbiť sa a celá tá plejáda tých ach-takých-príjemných pocitov. Nezabudni: energia nasleduje pozornosť. Nehovorím, že máš prestať vidieť tú odvrátenú stránku – len jej máš prestať pripisovať význam. Proste je, lebo ju treba. Hore v článku je obrázok jin-jang. Mne tento obrázok pomohol zbaviť sa nutkania “zosvetlievať” za KAŽDÚ cenu… Lebo ak je systém uzavretý a energie sú v ňom rozložené tak, ako sú – ak pridáme Svetla a Tma musí ustúpiť a nemá kam, tak potom na inom mieste systému vytlačí Svetlo presne o taký kus, o aký sme to Svetlo “zväčšili”. A pretože my to iné miesto systému nevidíme, myslíme si, akí borci sme. 🙂 A pritom len nevidíme dostatočne ďaleko.
Ešte raz: nepoznám svetlo, ktoré by nevrhalo tieň. 🙂 Ten tieň je dôkazom toho svetla. 🙂 (A teraz som klamala, pretože poznám svetlo, ktoré nevrhá tieň – také, ktorému nič nestojí v ceste. Keď nie je prekážka, nevzniká tieň. A tak tieň je poukázanie, že niečo tvorí prekážku. 🙂 Vo mne, v tebe, v svete. Jedného dňa sa všetci rozpustíme, možno prestane byť hmota, a potom prestane svetlo vrhať tieň: nebude prekážka a nebude ho kam vrhať. 🙂 Vlastne by sme bez tieňa ani netušili, že existujeme. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Áno, som vo svojej hlave, ale som aj vo svojom srdci. Hlavu neviem vynechať. Mne sa zdá premýšľanie dobré, lebo až cez pomenovanie svojich myšlienok, emócií a činov som schopná nachádzať pre seba riešenia. Bez ich pomenovania by som ani nevedela, že mám niečo riešiť. Akonáhle v sebe niečo pomenujem, tak prirodzene vzniká dualita. A z tej duality si môžem vybrať. Kým som tie veci v sebe nepomenúvala, tak sa mi iba diali, a ja som nemala možnosť výberu. Keď som sa rozhodla, že do seba vpustím trocha svetla, tak naozaj som zbadala aj väčší tieň. Ale boli to stále tie isté prekážky. Tak spracúvam tie prekážky v sebe, aby nestáli v ceste svetlu. Nemyslím si, že keď do seba prijmem viac svetla, tak že zákonite niekto iný musí prijať do seba viac tmy. Prečo by to tak malo byť? Ak by to tak bolo, tak by nebolo možné, aby sme sa raz všetci mohli vrátiť k bohu. Ak je niečo pravda pre jednu bunku, je to pravda pre celý systém – toto chápem tak, že keď jedna bunka prijme do seba viac svetla, tak je celý systém svetlejší. A keď bunka príjme do seba viac tmy, tak je celý systém tmavší. Mala som raz sen: Stvorenie je guľa, v ktorej je pohyb, ten pohyb je prirodzený a tie prvky čo sa tam hýbu sú šťastné. Ale potom tam bolo pár prvkov, ktoré sa držali len jedného miesta na povrchu guli, ako také prísavky. Aj ja som bola vtedy prísavka. A že bolo ohromne namáhavé sa tam na tom bode udržať, keď sa ostatní hmýrili. A som si uvedomila, že v tom je vlastne zobrazený ten odpor voči prirodzenému toku, a ako je ten odpor neproduktívny a strašne namáhavý, a ako zabraňuje, aby potom prísavka spoznala obsah gule. Tak som sa pustila, a začala som sa hmýriť aj ja, a bolo to fajn. Podľa mňa keď zmiznú prekážky, tak je prirodzené, že ustúpi tieň. A kým sme v hmote, tak sa nemusíme strachovať, že nebude tieň vôbec, lebo o ten sa hmota vždy postará.
V našich podmienkach sa človek podľa mňa nemôže vzdať myslenia, pokiaľ ho nedeleguje na niekoho iného. Napríklad ako žena by som ho mohla prenechať mužovi, alebo keby som vstúpila do kláštora, tak môže za mňa myslieť cirkev. Keďže nemám muža a ani nehodlám vstúpiť do kláštora, tak myslím sama (ako najlepšie viem).
Je možné, že píšeme o tom istom, len si to neuvedomujeme. Alebo nie?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Hej, myslím, že píšeme o tom istom. Možno mám pár mesiacov náskok, ja už som sa z toho pomenovávania trochu vykrútila, ale bola som v ňom bohovsky efektívna… 😉 Máš pravdu, pomáha to poznávať, ale presne ako hovoríš – dualita, a tak potom všetko, čo nie je totálne naprecíznejšie na celom svete, je pre nás neuchopiteľné. Kedysi mi Gabriel povedal, že upresňujem svoje otázky a celkom pri tom blbnem. To je to “byť v hlave” – kým si v hlave, nemôžeš byť v srdci, pretože iná energia.
No a teraz sa dostavuje opačný extrém – všetko len tak nejak “cítim” a tie pocity a obrazy proste neviem dať do slov. Ešte je to dobré pri písaní, ale pri hovorení je to totálne mizerné – a tak už niekoľko mesiacov mlčím. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zatiaľ budem pokračovať ako doteraz, a časom uvidím, či sa dostavia výsledky.
Možno treba dospieť k určitej hranici, kedy nastane kvalitatívna zmena, a budem v toku, bez potreby dualít. Zatiaľ si myslím, že dualita zmizne, keď zmiznú prekážky.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 To s prekážkami nemá veľa spoločného. Obávam sa, že princíp je presne naopak – prekážky zmiznú, keď zmizne dualita… ale môžem sa mýliť… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mna mrzi ked sa nazivas blondinkou, lebo hlupa niesi. Zacinam mat ze ten strachom nastaveni clovek som ja.
Páči sa miPáči sa mi
Pochopila som, ze s tou blondinou je to vtip a vyznie to skor hlupo.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som blondínka programovo. Moje rozhodnutie + E20. Či to znie hlúpo alebo nie, je mi fuk – ja sa v tej roli cítim dobre. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Inak ja som 5 minut rozmysla co je E20 😀 cize som na tom rovnako. Nemam rada ked na seba niekto takto o sebe pise. Ok 🙂 Ohladom clanku. Ja mam cely zivot pocit ze som v bahne strachu. Cim viac sa snazim zneho vyhrabat, padam do neho hlbsie.
Páči sa miPáči sa mi
Skús to naopak. Ak doteraz pred strachom unikáš, skús ho prijať. Proste ho do seba nasaj a zisti, že je o ničom. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm nasaj 🙂 ok bude trenovat aj priznavam sa len hadam co tym myslis.
Páči sa miPáči sa mi
Je pravda, ze ja mam tym utekanim pred strachom natrenovane na maraton 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čo je E20? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Jarah aj ja nadtým rozmýšľam a zatiaľ si myslím že to je pomenovanie istého odtieňa blond 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Presne tak. 🙂 Blond pre černochov. Odfarbí aj suchú ponožku na dne morskom.
Páči sa miPáči sa mi
Počíta sa, že som nevedela, čo to je 😆 ? A to som si predvčerom odfarbovala šediny… Ja som jasný prípad toho, že prípad “blondínky” sa preceňuje… či podceňuje. V každom prípade sa mu venuje viac pozornosti, než si zaslúži 😀
Páči sa miPáči sa mi