Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:
“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda
(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.)
Rekapitulovať budúcnosť! Špekulujem, prečo Carlos a don Juan nikdy nehovorili o tomto? Predpokladám, že so všetkými tými cieľmi, ako sa prešmyknúť popri Orlovi a získať slobodu, urobiť smrť svojím poradcom a splynúť s totálnym vedomím, asi by stratilo svoju údernosť zamýšľať sa nad rekapitulovaním budúcnosti a pritom veriť, že podstatné je rekapitulovať všetko, každú myšlienku a každé konanie.
Rekapitulovať znamená vyňúrať naše rutiny a podrobiť ich neúprosnému, systematickému skúmaniu. Je to činnosť, ktorá nám umožňuje vidieť náš život v jeho celistvosti, nie len ako časovú následnosť okamihov. — Carlos Castaneda
(To recapitulate is to stalk our routines, subjecting them to a systematic and merciless scrutiny. It is an activity that allows us to visualize our life as a totality, and not just as a succession of moments.)
Zamyslime sa nad tým. Každá sústava spirituálnych presvedčení nás vedie k tomu, aby sme sa nejakým spôsobom pripravovali na posmrtný život. Toltécke učenie nie je výnimka. Tieto prípravy sú rutiny. Je jedno, či sa prešmykujete popri Orlovi, lietate s anjelmi alebo zbavujete karmy či vzostupujete na Nebesá; všetko toto sú ciele, ktoré istým spôsobom fixujú váš kotviaci bod a viažu časť vašej energie prípravami na budúcnosť. Rekapitulujte to všetko! Keď ste odrekapitulovali svoju minulosť a získali potrebnú osobnú silu, aby ste mohli žiť slobodne v tu a teraz, potom odrekapitulujte budúcnosť! Väčšina budúcnosti je tak či onak pokračovaním minulých zážitkov a poznania.
“Bojovníci rekapitulujú, keď idú po ulici, keď sedia na záchode, pri práci či pri jedle; kedykoľvek sa len dá. Dôležité je robiť to. To, čo zaváži, je úmysel. Nadýchnite sa, keď sa snažíte prinavrátiť si niečo, a vydýchnite späť všetko, čo vám nepatrí. Ak to urobíte s celou svojou históriou, prestanete žiť zamotaný do reťaze spomienok a miesto toho sa sústredíte na prítomnosť. Vidiaci to opisujú ako čeliť faktom takým, aké sú, alebo vidieť čas objektívne.” — Carlos Castaneda
(Warriors recapitulate when they are walking down the road, in the bathroom, when working or when eating; whenever it is possible. The important thing is to do it. What counts is the intent. Breathe in when you try to recover something, and blow back all that doesn’t belong to you. If you do that with the totality of your history, you will stop living entangled in a chain of memories and instead, you will be focused in the present. Seers describe that effect as facing facts as they are, or seeing time objectively.)
Ak sa bojovníci pripravujú na hocijaký výsledok, tak potom pravdepodobne strácam energiu tým, že si predstavujeme, aký by ten výsledok mohol byť. Takže ako odrekapitulujeme budúcnosť? Tým, že sa naladíme na úmysel. Práve tu a teraz. Keď sa nalaďujeme na úmysel plynule, tancujeme pozdĺž línií vedomia, ktoré sa odvíjajú. A utvárame súčasnosť tak, ako chceme.
Nemôžeme byť bojovníci slobody, ak myšlienky na slobodu fixujú pozíciu nášho kotviaceho bodu. Zvyšujeme si osobnú silu a energiu tým, že rekapitulujeme minulosť. Zvyšujeme si osobnú silu a energiu tým, že rekapitulujeme budúcnosť. Keď to urobíme, dokážeme žiť bez rozptýlenia a s plným, 360° vedomím. A voľní. Keď sedíme s tichým poznaním a dokonale naladení na úmysel, stávame sa tou tvorivou silou, ako ktorá sme sa narodili.
“Bezprostredným dopadom je, že rekapitulácia zastavuje náš vnútorný monológ. Keď je bojovník schopný zastaviť svoj vnútorný monológ, spevňuje svoje puto s vlastnou energiou. Oslobodzuje ho to od povinností pamäte a ťarchy citov a vytvára zvyškovú energiu, ktorú môže využiť na rozširovanie hraníc vlastného vnímania. Bojovník sa začína orientovať podľa reality, nie jej interpretácie.” — Carlos Castaneda
(The immediate effect is that it (recapitulation) stops our internal dialogue. When a warrior is able to stop his dialogue, he tightens the relationship with his energy. It liberates him from the obligation of memory, and from the burden of feelings, and leaves a residual energy that he can invest in enlarging the frontiers of his perception. A warrior begins to appreciate the real thing, not the interpretation of it.)
Toľko Female Warrior. Keď som to spracovávala, uvedomila som si niekoľko vecí:
- Anjeli ma po celý čas veľmi nenápadne tlačia plavne meniť svoju predstavu o budúcnosti; keby zatlačili silnejšie, kvičala by som na protest (tá pôvodná sa mi totiž nesmierne páčila), ale postupným “kvapkaním” nabúravajúcich obrazov mi už predstavu uvoľnili natoľko, že sa nedožadujem toho, čo chcem, ale vypytujem sa, čo je možné – a “možné” sa v priebehu času mení… Keby mi bol niekto pred rokom povedal, že toto nechám so sebou urobiť, natrhnem mu krkavicu. A teraz bežím jak teľa na porážku – a je mi fuk, čo so mnou bude! 😛
- Moja fixácia na budúcnosť postupne vypršala a nahradila sa “bahnením si v prítomnosti”. Včera som si sedela pri telke a pozorovala mačky, ako spia. A vychutnávala som si ten okamih, kedy aj som, aj nie som sama. Tie úžasné dve bytosti s ostrými pazúrikmi boli stočené do klbka, drichmali a keď som ich pohladkala, len zavrneli a ani neotvorili očká. A ja som mohla zavrieť očká a vedela som, že tam budú, keď ich otvorím. Ako mačky, ľudia, kvety… ako čokoľvek, ale bude to pri mne a bude to priateľsky naladené. 🙂 Vtedy som si uvedomila, ako sa stratila moja nevraživosť, to vnímanie sveta ako “nebezpečného miesta”, kde treba bojovať o každý krôčik, a moja závislosť na tom, aby bola budúcnosť lepšia ako to, čo vnímam dnes. Dnes už vnímam to, čo som si priala pre budúcnosť – a preto budúcnosť môže byť hocijaká, aká príde. Môj sen je už naplnený a môžem ho snívať ďalej, pretože som preprogramovala svoje vnímanie a už si dnes zo všetkého vyberám práve to, čo mi ten sen snívať umožňuje. 🙂
- Aj keď som rekapituláciu robila hodne “netradične” (zopár toltékov je dokonca presvedčených, že som ju nerobila vôbec 😉 ), zrejme som ju robila pomerne účinne; v poslednom čase mávam čoraz dlhšie obdobia bez vnútorného monológu. Uvedomila som si to, až keď som prekladala posledný citát Castanedu. 🙂 A nastalo aj to, čo popisuje – oslobodenie od ťarchy pamäte. Nič si nepamätám. Moja hlava je ako prietokový ohrievač – spracováva to, čo je práve na stole. Minulosť nezaujímavá, budúcnosť neexistujúca. 🙂 Svoj život tvorím tu a teraz tým, ako dýcham, ako myslím a nakoľko som relaxovaná. 🙂
- A predsa je to toltécke učenie haluz. 😀 Hepi, že som sa oň potkla. 🙂











Povedz svoj názor