Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.)

Rekapitulovať budúcnosť! Špekulujem, prečo Carlos a don Juan nikdy nehovorili o tomto? Predpokladám, že so všetkými tými cieľmi, ako sa prešmyknúť popri Orlovi a získať slobodu, urobiť smrť svojím poradcom a splynúť s totálnym vedomím, asi by stratilo svoju údernosť zamýšľať sa nad rekapitulovaním budúcnosti a pritom veriť, že podstatné je rekapitulovať všetko, každú myšlienku a každé konanie.

Rekapitulovať znamená vyňúrať naše rutiny a podrobiť ich neúprosnému, systematickému skúmaniu.  Je to činnosť, ktorá nám umožňuje vidieť náš život v jeho celistvosti, nie len ako časovú následnosť okamihov. — Carlos Castaneda

(To recapitulate is to stalk our routines, subjecting them to a systematic and merciless scrutiny. It is an activity that allows us to visualize our life as a totality, and not just as a succession of moments.)

Zamyslime sa nad tým. Každá sústava spirituálnych presvedčení nás vedie k tomu, aby sme sa nejakým spôsobom pripravovali na posmrtný život. Toltécke učenie nie je výnimka. Tieto prípravy sú rutiny. Je jedno, či sa prešmykujete popri Orlovi, lietate s anjelmi alebo zbavujete karmy či vzostupujete na Nebesá; všetko toto sú ciele, ktoré istým spôsobom fixujú váš kotviaci bod a viažu časť vašej energie prípravami na budúcnosť. Rekapitulujte to všetko! Keď ste odrekapitulovali svoju minulosť a získali potrebnú osobnú silu, aby ste mohli žiť slobodne v tu a teraz, potom odrekapitulujte budúcnosť! Väčšina budúcnosti je tak či onak pokračovaním minulých zážitkov a poznania.

Bojovníci rekapitulujú, keď idú po ulici, keď sedia na záchode, pri práci či pri jedle; kedykoľvek sa len dá. Dôležité je robiť to. To, čo zaváži, je úmysel. Nadýchnite sa, keď sa snažíte prinavrátiť si niečo, a vydýchnite späť všetko, čo vám nepatrí. Ak to urobíte s celou svojou históriou, prestanete žiť zamotaný do reťaze spomienok a miesto toho sa sústredíte na prítomnosť. Vidiaci to opisujú ako  čeliť faktom takým, aké sú, alebo vidieť čas objektívne.” — Carlos Castaneda

(Warriors recapitulate when they are walking down the road, in the bathroom, when working or when eating; whenever it is possible. The important thing is to do it. What counts is the intent. Breathe in when you try to recover something, and blow back all that doesn’t belong to you. If you do that with the totality of your history, you will stop living entangled in a chain of memories and instead, you will be focused in the present. Seers describe that effect as facing facts as they are, or seeing time objectively.)

Ak sa bojovníci pripravujú na hocijaký výsledok, tak potom pravdepodobne strácam energiu tým, že si predstavujeme, aký by ten výsledok mohol byť. Takže ako odrekapitulujeme budúcnosť? Tým, že sa naladíme na úmysel. Práve tu a teraz. Keď sa nalaďujeme na úmysel plynule, tancujeme pozdĺž línií vedomia, ktoré sa odvíjajú. A utvárame súčasnosť tak, ako chceme.

Nemôžeme byť bojovníci slobody, ak myšlienky na slobodu fixujú pozíciu nášho kotviaceho bodu. Zvyšujeme si osobnú silu a energiu tým, že rekapitulujeme minulosť. Zvyšujeme si osobnú silu a energiu tým, že rekapitulujeme budúcnosť. Keď to urobíme, dokážeme žiť bez rozptýlenia a s plným, 360° vedomím. A voľní.  Keď sedíme s tichým poznaním a dokonale naladení na úmysel, stávame sa tou tvorivou silou, ako ktorá sme sa narodili.

“Bezprostredným dopadom je, že rekapitulácia zastavuje náš vnútorný monológ. Keď je bojovník schopný zastaviť svoj vnútorný monológ, spevňuje svoje puto s vlastnou energiou. Oslobodzuje ho to od povinností pamäte a ťarchy citov a vytvára zvyškovú energiu, ktorú môže využiť na rozširovanie hraníc vlastného vnímania. Bojovník sa začína orientovať podľa reality, nie jej interpretácie.” — Carlos Castaneda

(The immediate effect is that it (recapitulation) stops our internal dialogue. When a warrior is able to stop his dialogue, he tightens the relationship with his energy. It liberates him from the obligation of memory, and from the burden of feelings, and leaves a residual energy that he can invest in enlarging the frontiers of his perception. A warrior begins to appreciate the real thing, not the interpretation of it.)

Toľko Female Warrior. Keď som to spracovávala, uvedomila som si niekoľko vecí:

  • Anjeli ma po celý čas veľmi nenápadne tlačia plavne meniť svoju predstavu o budúcnosti; keby zatlačili silnejšie, kvičala by som na protest (tá pôvodná sa mi totiž nesmierne páčila), ale postupným “kvapkaním” nabúravajúcich obrazov mi už predstavu uvoľnili natoľko, že sa nedožadujem toho, čo chcem, ale vypytujem sa, čo je možné – a “možné” sa v priebehu času mení… Keby mi bol niekto pred rokom povedal, že toto nechám so sebou urobiť, natrhnem mu krkavicu. A teraz bežím jak teľa na porážku – a je mi fuk, čo so mnou bude! 😛
  • Moja fixácia na budúcnosť postupne vypršala a nahradila sa “bahnením si v prítomnosti”. Včera som si sedela pri telke a pozorovala mačky, ako spia. A vychutnávala som si ten okamih, kedy aj som, aj nie som sama. Tie úžasné dve bytosti s ostrými pazúrikmi boli stočené do klbka, drichmali a keď som ich pohladkala, len zavrneli a ani neotvorili očká. A ja som mohla zavrieť očká a vedela som, že tam budú, keď ich otvorím. Ako mačky, ľudia, kvety… ako čokoľvek, ale bude to pri mne a bude to priateľsky naladené. 🙂 Vtedy som si uvedomila, ako sa stratila moja nevraživosť, to vnímanie sveta ako “nebezpečného miesta”, kde treba bojovať o každý krôčik, a moja závislosť na tom, aby bola budúcnosť lepšia ako to, čo vnímam dnes. Dnes už vnímam to, čo som si priala pre budúcnosť – a preto budúcnosť môže byť hocijaká, aká príde. Môj sen je už naplnený a môžem ho snívať ďalej, pretože som preprogramovala svoje vnímanie  a už si dnes zo všetkého vyberám práve to, čo mi ten sen snívať umožňuje. 🙂
  • Aj keď som rekapituláciu robila hodne “netradične” (zopár toltékov je dokonca presvedčených, že som ju nerobila vôbec 😉 ), zrejme som ju robila pomerne účinne; v poslednom čase mávam čoraz dlhšie obdobia bez vnútorného monológu. Uvedomila som si to, až keď som prekladala posledný citát Castanedu. 🙂 A nastalo aj to, čo popisuje – oslobodenie od ťarchy pamäte. Nič si nepamätám. Moja hlava je ako prietokový ohrievač – spracováva to, čo je práve na stole. Minulosť nezaujímavá, budúcnosť neexistujúca. 🙂 Svoj život tvorím tu a teraz tým, ako dýcham, ako myslím a nakoľko som relaxovaná. 🙂
  • A predsa je to toltécke učenie haluz. 😀 Hepi, že som sa oň potkla. 🙂
Reklamy

29 thoughts on “Rekapituluj budúcnosť

  1. Aj ja nechávam budúcnosti voľný priebeh, keď som v nej chcela nájsť nejaké ciele a vytvoriť ju na nejakú formu, vždy ma to stálo veľa úsilia a energie. A v prítomnosti mi pomáhajú žiť moje deti: teraz cikať, teraz spať, teraz prebaliť, teraz jesť, teraz na ruky, teraz budem biť svoju sestričku, teraz ideme tancovať, ale všetko hlavne terááááz a s plným nasadením!
    A keď sa “modlíme” so synom pred spaním, tak nášmu anjeličkovi strážničkovi hovoríme aj: “…a ďakujeme, že zajtra budeme mať opať krásny deň” a v tom je obsiahnuté všetko, takto nejak to asi s budúcnosťou cítim, nech sa deje, čo sa deje, pre našu dušu je to krásne.

    Like

  2. Ja som nikdy nerekapitulovala tak ako sa to odporuca s tou skrinou. Moja najstarsia spomienka siaha este do kojeneckeho veku ako sedim v (este hlbokom) kociku ako cakame s mamou na sesternicu pred jej skolou a ja mykslujem s kocikom lebo sa nudim a chcem, aby sme sa uz pohli. Hrozna haluz ked si predstavim ze zo vsetkeho co sa vtedy dialo si pamatam prave toto. Nechapem co sa to vtedy muselo stat v mojej hlave, aby sa rozhodlo ze prave tato spomienka ostane ulozena. A preco prave tato? co vlatne robi tu selekciu, ked nahoda neexistuje a za akym ucelom? velice zvlastna vec. Pamatam si aj sportovy kocik, ked som uz vedela chodit ako som do neho liezla a ako som zuzlala take kovove zapinatko, bolo uz trochu nahrdzavele a preto chutilo prijemne kyselkavo 🙂 Obavam sa ze by som v tej skrini musela sediet hodnu cast dalsieho zivota, kym by som prebrala vsetko co si pamatam 🙂

    Like

    • matrioshka,
      tvoj príspevok mi pripomenul, čo všetko si môže dieťa pamätať… môj dospelý syn mi minule povedal, že si pamätá, ako som ho niesla na krst v perinke a on si obzeral mozaiky na vysokých gotických oknách 😀 lebo inde z nej nedovidel. A to mal asi desať dní…

      Like

    • Fíha, to aká pamäť toto. Moja prvá spomienka je z mojich štyroch, či skôr piatich rokov, keď ma mamina poslala kore ku nám na poschodie po fľašku pre mladšiu sestru. Sestra chcela ísť so mnou. Ja som sa hrala a chcela som len vybehnúť hore a čo najskôr sa vrátiť späť. Tak som ju nebrala. Ale ona si otvorila dvere a cupitala za mnou. Bola riadny krpček a schodov na ňu asi priveľa, lebo sa strepala dolu. Zastala na podeste s hlavou v ráme okna. Plakala a ja s ňou. Pamätám si, že som sa vtedy tak zľakla,či sa jej nič nestalo, až som sa pocikala. Pamätám si, že som vtedy povedala Ježiškovi, aby sa to vrátilo späť, že na ňu dám pozor a radšej spadnem ja. Naša mamina ju ratovala, lebo segra začala vracať a krvácať z nosa. Keď sa sestra ukľudnila, prišla mamina za mnou. Keď som jej povedala, ako to bolo, len ma stisla a rozplakala sa. A mne bolo zas ľúto, že som jej narobila starosti…Toto bola pre mňa nepríjemná situácia, možno preto si ju tak živo pamätám. Ale z obdobia predtým nič, ako keby som ani nebola. Aj keď som si pozerala fotky, pýtala som sa, kto je to dievčatko vedľa našej Eriky? 😀 Ktohovie, kde sa moja duša túlala? 😛

      Like

  3. Som rád, že si napísala, že tvoja fixácia na budúcnosť sa vytratila a nahradila si to bahnením sa v prítomnosti. V tom prípade môžeš ukončiť aj tento strachový Countdown z konca roka 2012 a nahradiť ho pozitívnejšou témou. 🙂

    Like

      • Countdown k voľbám … 😉 🙂

        Napísal som to len ako poznatok z vibračného hľadiska. Keď sa na to naladíš (hoci len na slovné spojenie “Countdown 2012”), nie len samotná téma je spojená s úzkosťou, ale prepája tých, ktorí to čítajú podvedome na masu ďalších ľudí, ktorí 2012 berú ako blížiace sa ohrozenie. Je tam ešte faktor povedal by som, že si to začala písať v čase, kedy si riešila niektoré ďalšie veci spojené so strachom a úzkosťami a je to tam tak nejako vtlačené. (Pravdupovediac som sem aj trocha prestal chodiť … čo ale neberiem ako rozhodujúci argumentačný faktor 🙂 )

        Je to ako taká “nič moc” clona nad obsahom, ktorý pod ten nadpis pridávaš. Nehovorím, že sa to nedá prerážať vtipom a srandičkami, ale to samé hovorí o tom, že sa niečo musí prerážať (alebo to preraz naraz a je to 😉 ). – Ako, no big deal, vo všetkom sa nachádza niečo príjemné aj nepríjemné, avšak keď si pozrieš na spústu článkov, v ktorých píšeš o pozitivite, slovách a pod. (napr. https://eprakone.wordpress.com/2012/01/16/magicke-slova/) a na druhej strane keď počas ďalších 300+ dní toto slovné spojenie v nadpise zopakuješ, robíš z toho v podstate intenzívny zámer skupiny ľudí jedným presným a nie veľmi pozitívnym smerom (ak to už beriem dôsledne).

        Je to asi tak, či sa plní tvoj zámer že tým budeš strach z tejto témy uvoľňovať alebo ho fixovať. Zatiaľ sa mi zdá, že prevláda to druhé.

        Like

      • Vidíš, Nik… Je tu aj taká možnosť, že teraz do môjho správania vinterpretovávaš viac, ako tam skutočne je… Na slove “countdown” nie je nič desivé. Je to proste odpočítavanie – nič viac. Robí sa to aj pri štarte rakety do vesmíru. 🙂 2012 nie je desivé. Číslo ako každé iné. Keby si nevedel o roku 2012 a veštbách s ním spojených – tiež by ti “countdown 2012” znel desivo? Znelo by ti desivo “countdown 2013”? A to je presne ten dátum, ktorý som ja dostala ako prelomový! 🙂

        Nebojím sa. Nemám čo stratiť, pretože nič nechcem udržať. 🙂 A tak, ak sa mi to “nebátie” podarí preniesť na iných… potom som odviedla kus dobrej roboty. 🙂

        Skús mi dôverovať. 🙂 Slová ako také v tebe nedokážu aktivovať energiu, ktorá v tebe nemá miesto. Ak si ich energiu nepripustíš, zostávajú len to, čo sú – slová. 🙂

        Like

      • Pozri, viem, že to robíš najlepšie ako vieš a prosto sa len rozprávame o variáciách na vnímanie “Countdown 2012”.

        Pre mňa to nie je mentálna, ale vibračná záležitosť. Rok 2012 alebo countdown mi nič nehovorí, sú a boli rôzne dátumy (2000, 2010, 2012, 2015), v astrály zasa rôzne obrazy ktoré sa navzájom rušia alebo posilňujú. Avšak – Countdown 2012 na tejto stránke nemá pozitívnu vibráciu. Je to spojenie Countdown + 2012 + táto stránka. Naznačil som prečo a nemusí to tak samozrejme byť, variácii je veľa, tvoj zámer je v kontexte toho ako ho opisuješ fajn. Ani to vlastne neriešim. Skonštatoval som celkovú vibráciu, to je všetko. Neviem ani, ako by som to zmenil, ak by to bolo na mne, ale ani nad tým nerozmýšľam. Možno je za tým tvoja snaha preniesť nebátie na iných a ten proces prenosu “nebátia” v nich otvára stres z témy (ktorý sa pri vyčistení musí otvoriť …). Whatever.

        Prosto, prídeš do zelovocu, pozrieš sa na paradajky a máš z nich radosť, pozrieš na petržlen a ideš ďalej. 🙂

        Like

      • 😕 Ešte stále ti nerozumiem… Buď som zadubená, alebo proste frčíme na inej vlne. Nič to. Nemusím rozumieť všetkému. 🙂

        Like

      • Viem si predstavit, ze countdown 2012 ma pre niekoho negativnu vibraciu. Viem si predstavit aj to ze nielen pre niekoho ale vseobecne ma v istom momente negativnu vibraciu (aj ked to mi uz ide tazsie). Ale zaroven bezpecne viem, ze mne slimak na okuliaroch z jedneho countdownoveho prispevku, v ktorom sa dokonca pisalo daco ako ze to je horor poslal taku informaciu, ktora vo mne vytvorila pozitivnu vibraciu. Tak potom je to negativna vibracia s potencialom vyrabat pozitivnu. Inak si to vysvetlit neviem. A v tomto bode mojho intelektualneho konstruktu sudim, ze bude pre mna energeticky uspornejsie prestat uvazovat o pozitivnej alebo negativnej vibracii niecoho ineho ako mna samej v tomto konkretnom momente, pretoze to mi umoznuje prestat si turbovat mozog. Preto podla mna, countdown ma vibraciu. Ta moze byt vnimana ako pozitivna, negativna alebo neutralna. Aj tym istym clovekom, ale povedzme v roznom case. Akurat ze toto co som napisala mi velmi pripomina rovnice o osemdesiatich neznamych, periodicu tabulku prvkov a skusku zo statistiky, no co sa da robit :/

        Like

      • @ Helar – nemusíš mi rozumieť aj preto, že to asi neviem povedať tvojimi slovami … ;-). Nalaď sa na sériu článkov, ktoré píšeš pod Countdown 2012 ako na jeden celok a aký máš z nich pocit? Je to OK(?), potom je to OK 🙂 Aj keby si odrazu zistila, že napríklad nie sú až tak OK, dôvod, pre ktorý ich píšeš má svoju hodnotu a v toku času sa veci usporiadajú. V každom prípade ich píšeš ty a zo svojich dôvodov a to je pre tento moment najdôležitejšie. Ja to môžem vnímať odlišne, ale je to primárne tvoja skúsenosť prípadne tých, ktorým sa tie články páčia a to ide. Ja tam len vnímam niektoré veci, ktoré keď ich budeš potrebovať vidieť, tak ich uvidíš.

        @ Matrioshka – možno si to nepredstavuj, alebo nad tým nerozmýšľaj, ale pozri sa na toako na celok, – ako napríklad prelistuj si pár Countdown 2012 článkov, nalaď sa na ne ako na tanečné číslo a ako ho vnímaš? Zatancovala by si si … 🙂

        Like

      • Aha…no…tak…hej 😦 ….countdown 2102 by som kebyze si mozem vybrat radsej netancovala….keby nahodou hej, tak uz dako pretancujem, dalo by sa hadam aj na dobre obratit, tusim ano…tak ale az taky smiesny tanec by to pre mna nebol, no… :/ asi uz viem co myslis…

        Like

      • Nie som Nik, ale je mozne tam vidiet strach v tom zmysle, ze ak nas nieco zneistuje, robime si z toho srandu a aj ten nadhlad moze sluzit ako urcita forma obrany. Tak ale za seba, ja to vnimam uplne ok, je to prijemne pobavenie a uz mi to dalo aj jednu dolezitu informaciu, takze ja sa tomu tesim. Ak by nahodou niekde v hlbke bol aj daky miligram strachu, pre mna moze ostat :D, countdown sa mi paci 😀

        Like

      • Tiež som sa včera pristihla, že sa niečo vo mne teší… 😀
        Všimli ste si, aké filmy sa momentálne vysielajú v telke? Samé katastrofy, hrozby, hviezdne vojny. Teda toto je poriadna masáž vedomia, ktoré je im vydané napospas.

        Like

      • Fakt je, že veľa ľudí má z 2012 strach. Furt majú strach. Možno aj z hocičoho. Ale ten 2012 ma už tak nakrkával, že som sa rozhodla urobiť si z neho srandu. Aspoň na tomto blogu sa nebude brať vážne… Bude, čo má byť. Nech príde čokoľvek, pozriem sa na to a až potom usúdim, či mi to stojí za rozčuľovanie alebo nie. Presne ten postup som uplatnila na rakovinu a zvyšné tri mesiace pred smrťou – pred piatimi či šiestimi rokmi. Proste som si počkala, či naozaj zomriem. Zomriem; to je jediná vec, o ktorej nemôže byť pochybnosti. Kedy… na to zatiaľ ešte stále čakám. 🙂

        A to mi pripomína, keď som raz kolegovi povedala niečo k jeho nadváhe (bol niekdajší kulturista, čo s tým zo zdravotných dôvodov musel prestať) a on zo srandy povedal, že sa mi čuduje, že to hovorím a netrasú sa mi kolená… Vtedy som mu povedala, že to je ako s lavínou – stojíš na svahu, spustí sa lavína… výsledok je jasný… ale je len na tebe, ako sa zachováš. A ja sa na ňu budem pozerať a smiať sa, keby to mala byť tá posledná vec na svete!

        Keby sme mnohí mali tento prístup, prevaha negativity na našej planéte by vymizla. A hlavne by si nijaký “prorok posledných dní” nerobil biznis z roku 2012. Tie hollywoodske filmy zarobili prachy nie preto, že by boli bývali dobré, ale preto, že rozoberali “koniec sveta”. Že zneužívali ľudský strach.

        Like

  4. Televízia je masovokomunikačný prostriedok. Komunikujú s masami čo im potrebujú vnuknúť, aby ich zmanipulovali. Na manipuláciu je najlepšie vydesiť ľudí, alebo infantilizovať. Tak v hlavnom vysielacom čase o 20.00 vysielajú konce sveta, krv tečie z obrazovky, alebo rozprávku. A ešte za to polovica národa platí ťažké prachy spoločnostiam za vysielacie balíky. Ja som od 1.1. zrušila káblovku, a chytám len pár programov na anténu. Tento obmedzený výber ma väčšinou rozladí, tak trávim viac času na internete, kde si vyberiem čo ma upúta, alebo si čítam. Skúste to. Prvé dni je to absťák, ale potom sa to rýchlo rozchodí. Veď je to len jedna z foriem zábavy. A pri zábave sa máme baviť, nie?

    Like

    • A kto sú tí tajomní manipulátori v tme za oponou? Sú to blázni prezlečení za strašidlá. Keď zasvietim tak vidím, že je sú to len šašovia.

      Like

  5. Teraz zisťujem, že skutočne slová a správy zarezonujú len tam, kde sa nachádza nejaká stopa. Inde nie. Mne vôbec neprichádza 2012 strašidelne, televíziu nemám už 3.rok a Helin countdown mi pripadá vtipný a skôr myslený ironicky. A jeden vtip k tomu: bavia sa dvaja starovekí Mayovia a jeden hovorí druhému: počuj, mám malý kameň, vlezie sa mi tam kalendár len do 2012.. Druhý na to: tak to bude zopár ľudí v budúcnosti pokadených od strachu.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s