Ďalší článok, čo sem prenášam z niekdajšej Poradne. Pôvodne bol publikovaný 27.12.2008:
Na jednej z wordpressáckych stránok som našla výborný článok, o ktorý nechcem nikoho ukrátiť 😛 :
Únava sa do vzťahu vkráda vtedy, keď sa zo vzájomnej komunikácie vytratí dôvera a prekvapenie. Predstavte si vzťah, keď bol mladý a nový. Delíte sa o obsah svojich sŕdc a nadšene vykrikujete “ja tiež!”. Pátrate po všetkom, čo máte so svojim milovaným spoločného a každá podobnosť vás poteší.
Pokriveným sa vzťah stáva vo chvíli, keď sa začnete sústreďovať na hľadanie rozdielov, ktoré Vás od Vášho partnera odlišujú. Nedôvera vedie k tomu, že sa jeden druhému váhate zverovať s tým, čo máte na srdci. A ako sa snažíte krotiť svoju úprimnú povahu, oberáte sa navzájom tiež o svoju drahocennú energiu. Táto stratená energia Vás od seba odďaľuje.
Každý vzťah má vo svojom jadre nejaký zámer. Niekedy nám má uštedriť aj istú osobnú lekciu, trebárs naučiť nás trpezlivosti a porozumeniu. Inokedy nám pomáha v našom životnom poslaní. Žiadne stretnutie nie je náhodné. Aj “nezáväzné” vzťahy prichádzajú so zámerom čomusi nás naučiť a o čosi sa podeliť. Najsilnejšie emócie prežívame, keď zistíme, že so svojím partnerom nás spája pocit hlbokej spriaznenosti. Toto spojenie, vzájomná príťažlivosť sú signálom, že ste sa stretli za istým účelom. Pokiaľ bude vzťah tomuto účelu slúžiť, príťažlivosť potrvá. Akonáhle však dôjde zámer k svojmu naplneniu, príťažlivosť sa vytratí. V tom okamihu sa musíte rozhodnúť, či vzťah ukončíte, spomalíte jeho tempo alebo zvolíte iný postup a budete v ňom pokračovať. Nech sa už rozhodnete akokoľvek, budete vedieť, že ste boli po boku učiteľa, akým ste aj vy sami. Každá osoba, s ktorou ste strávili čo i len krátky čas, je rovnako dôležitá, ako tá, s ktorou ostanete celú večnosť. V našom živote nie je žiadna rola príliš malá alebo príliš veľká. Každá prináša dar, ktorý Vám položí k nohám vo chvíli, keď vzťah končí. Je preto vhodné cítiť vďačnosť voči ľuďom, s ktorými ste strávili svoj čas.
Ako zistíte, že Váš vzťah dospel ku koncu?
Zistíte to, ak budete dlhší čas nešťastní a všetky pokusy pohovoriť si o tom s partnerom, stroskotajú. Pokiaľ sa cítite nespokojní, partner Vás už nepriťahuje a nutkanie byť jeden druhému nablízku je definitívne preč, potom možno nastal čas odísť. Nechcete predsa partnerovi brániť v stretnutí s novým človekom, ktorý prinesie ďalší dôležitý diel do mozaiky Vašich životov. Pomôžte si navzájom zvážením svojich možností, vrátane možného rozchodu a vytvorte tak vákuum, ktoré príroda zaplní novým partnerským vzťahom.
Zdroj: Doreen Virtue, Ph.D. – Poslovia Svetla
Z diskusie:
Trnka z 24.7.2009:
článok je “ideálny” ale v bežnej praxi málo použiteľný – trúfam si odhadnúť, že väčšia polovica vzťahov zotrváva v manželstve aj napriek všetkým indíciam, ktoré sa uvádzajú v tomto článku ako nevhodné na ďalšie spolužitie:
citát:
Ako zistíte, že Váš vzťah dospel ku koncu?
Zistíte to, ak budete dlhší čas nešťastní a všetky pokusy pohovoriť si o tom s partnerom, stroskotajú. Pokiaľ sa cítite nespokojní, partner Vás už nepriťahuje a nutkanie byť jeden druhému nablízku je definitívne preč, potom možno nastal čas odísť. Nechcete predsa partnerovi brániť v stretnutí s novým človekom, ktorý prinesie ďalší dôležitý diel do mozaiky Vašich životov. Pomôžte si navzájom zvážením svojich možností, vrátane možného rozchodu a vytvorte tak vákuum, ktoré príroda zaplní novým partnerským vzťahom.
Inka z 25.7.2009:
Trnka, tento článok nie je návodom. A je každého osobná vec, ako svoj život prežije. Je len škoda, že si väčšina vyberie “cestu ľahšieho odporu”. Je predsa jednoduchšie sťažovať sa a nariekať, ako veci riešiť. A po osobných skúsenostiach už neverím na to, že sa niečo nedá vyriešiť. Každý problém má svoje riešenie. Niektoré síce na seba dá čakať trošku dlhšie, ale príde. Ja som, vďaka Bohu, svoj život vyriešila a som šťastná. A vôbec to nebolo jednoduché.
Marcela z 26.7.2009:
ahoj,Inka.
nesúhlasím s trnkou. je v tom veľa pravdy, viem to zo svojej situácie. nedá sa vrátiť či oživiť niečo v čom niet slov, pochopenia, ani príťažlivosti. akokoľvek by som to chcela, tak som to radšej vzdala. je to zrejme koniec, a ani kuzlo tomu nepomôže. skušala som to, nič sa nezmenilo. myslim z mojej strany, ja som bola a som nadalej ta, ktorá si nemá čo s manželom povedať, nepriťahuje ma a keby chcel aj sex /neviem či sa to tu môže/, tak to neexistuje. nepripustím ho k sebe, vadi mi ked sa ma dotýka. myslíš trnka, že stale si mam myslieť že snad ešte??? ak maš radu Inka, budem sa tešiť, ak ju napíšeš. dakujem. pa pa
Trnka z 27.7.2009:
marcelka,
moje vyjadrenie k uvedenému článku vyplýva z reálneho poznania xy manželstiev, kde dvojica zotrváva vo vzťahu / nefunkčnom / iba kvôli existenčnému problému – napr. bytová otázka,
Inka z 28.7.2009:
Marcelka a Trnka,
obe máte právdu.
Aby si dvaja ľudia rozumeli, na to neexistuje žiadny “návod na použitie”.
Trnka má pravdu v tom, že veľa manželstiev existuje kvôli existenčným problémom. Avšak vo svojej praxi som sa stretla so ženami, ktoré našli tú silu a dokázali sa zdvihnúť z dna a jednoducho našli spôsob, ako vyriešiť svoj život. Lebo ja tvrdím a tvrdiť budem, že každý problém má svoje riešenie. Niektoré síce na seba nechajú čakať trošku dlhšie, ale prídu.
Marcelka, neviem, akú radu odo mňa čakáš. Môžem ti iba napísať svoj názor. Ja som presne z takého vzťahu, ako ty opisuješ, odišla. Nemá zmysel oživovať niečo, čo je už mŕtve. Ak by si o tom chcela niečo viac….skús navštíviť moju stránku a tam nájdeš na mňa kontakt v kategórii “Bútľavá vŕba……”
Želám Vám nádherné dni plné úsmevu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Niečo podobné riešim vo vzťahu aj ja. Avšak prišla som skôr na to, že na začiatku vzťahu som urobila chybu a uverila som svojej predstave o partnerovi. Samozrejme vymyslela som si celý “príbeh” o tom, čo si myslí, ako uvažuje a aké má vlastnosti. Roky som venovala tomu, že som ho vtesnávala do role, ktorú som mu určila. Trpela som samovytvorenou drámou, kedy konal inak ako som čakala a nerozumel mi. A pritom mi najviac vadilo, že vypadáva (z mnou vytvorenej) role. Momentálne sa mi zdá, že precitám so svojho dramatického sna a snažím sa ho brať takého aký je (ale chápem, že to sa asi ani nedozviem, aký naozaj je). partner má svoj príbeh a ja ho začínam rešpektovať. V mojom prípade toto uvedomenie prinieslo úspechy. uvidím ako to bude pokračovať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hmhm aj ja musim povedat, ze moj vztah dospel ku koncu a velmi dramatickemu a nebolo ine riesenie ako odchod aspom v mojich ociach aj ked to znamenala uplne ekonomicke dno pre mna a deti, zmenu bydliska a stratu prace. hmhm naozaj sa da riesit akakolvek situacia, ale netreba cakat zlepsenie za mesiac a ani z apolroka a ani rok hmhm toto je dlhodoby proces, ale musim povedat, ze sa mi naozaj vyplatil a veci sa zacali zlepsovat postupne. v takychto pripadoch, hlavne ked sa jedna aj o ekonomicke problemy, nemozete cakat standard ako ste mali pred tym, ale kazde zlepsenie potesi, dolezite je najst silu v sebe, ked vam ju ini nevedia dat a este vas aj o nu oberaju, mate vsetku silu sveta uz v sebe a verte, ze tam je a pomoze vam vo vsetkom, lebo deti odrasu a vy zostanete zaseknuty vo vztahu co vam nic nedava a navyse otipeny a frustrovany a beznadejne uz len budete prezivat a pripravite sa tak o vsetky sance na dalsieho partnera a adlasiu, mozno omnoho lepsiu pracu ako ste mali. ale je to tak, vsetko pomalicky pride, staci tomu verit a pride, ale casom pekne pomalicky ako sa budete transormovat vy vo vasom pozerani na svet, opustite stare vzorce spravania a navykov, pride aj pomalicky vsetko ostatne, aj ked na zaciatku budes niekolko tyzdnova lebo mozno mesiacov uplne strachom mimo, ale verte tomu, ze vsetky odpovede a sila je vo vas a cim skor ju v sebe najdete, tym skor sa veci zacnu zlepsovat 🙂 a nechajte sa prekvapit zivotom a neponahlajte sa, lebo vam prinesie len same dobre veci 🙂 ako mne a je to uzsne, neverila som tomu, ale priniesol 🙂 a nelutujem toho ani minutu, ze som odisla :-)ked vztah prestal fungovat 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ja mam pocit, ze dolezitost vztahov v zivote je precenovana. je to koncept a ako taky chce prezit ako cokolvek comu davame pozornost. Ked ma tej pozornosti vela stava sa NAOZAJ dolezity. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Uvazovala som nad tym a nie je to podla mna take cierno-biele. Kedy vztah vyhasne? Ked prestane hormonalno-chemicka burka, ktora aj z biologickeho hladiska nemoze trvat prilis dlho.. Znie to tak klise-ovito, ale po rokoch vsade nastupi rutina, unava materialu, ‘la passion’ sa strati v nenavratne. Treba vtedy odist a hladat vzrusenie inde? Neviem. Hladala som, nasla som a skoro ma to zabilo 😉 A aj ta druha passion casom vyhasne. Asi treba mat nastavene minimalne predpoklady, kedy este ostat vo vztahu. Schopnost spolahnut sa (a byt spolahlivy), vediet pomoct, objat, porozpravat sa, mat spolocne zazitky a ciele.. Ked sa rozpravam s niektorymi ‘nestastnymi’ ludmi vo vztahu, vacsinou su to vlastne nemanazovane ocakavania voci druhemu. Teda pokial tam napriklad nie je nasilie alebo opakovane nevery.
Páči sa miPáči sa mi
bolo obdobie, ked som vo vztahu nevidela ine vychodisko ako jeho ukoncenie.bola som nestastna a nespokojna, ale zaroven som chcela zostat v tom vztahu z roznych dovodov.Jednym z nich bolo presvedcenie, ze ak tento problem nevyriesim v tomto vztahu, problem pride ku mne znova. Napriek tomu ze som nemala ponatia co mam robit, ujasnila som si co chcem. zostat vo vztahu a byt stastna a spokojna.akokolvek beznadejne to v istych momentoch vyzeralo, mam dojem, ze presne to sa akosik zacalo diat. respektive, myslim ze ak sa nieco zmenilo, tak som to ja. predtym som vobec neriesila ako byt stastna, len ako zabezpecit aby vztah fungoval.potom som sa vykaslala na to ci bude vztah fungovat, povedala som si ja v nom ostanem a venovala som sa uz len tomu ako v nom byt stastna. no a myslim ze mam celkom solidne vysledky 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj,
Po 2 rokoch chodenia sme začali s priateľom bývať, nebol to najlepší začiatok. On je totiž strašne ziarlivy. Nastúpila som.do.práce ako asistentka a on mi po celý čas čo som pracovala robil peklo. Ak som išla neskôr z práce alebo nebodaj som nedvihala telefón automaticky znamenalo že šéfovi fa… pod stolom. Tak pre pokoj vo vztahu som zmenila prácu, robím 12 hod, takže pracujem aj cez víkendy a on nie je schopný upratať napr v sobotu co ja som v praci, on prelezi celý deň na posteli. Som z toho frustrovana strašne. A najnovšie keď sa pohadame alebo niečo, tak po mne začne vrieskat, niekedy ma aj soti netvrdím,že ma bije alebo.podobné. len neviem co si mám o tom myslieť. Udrie ma niekedy, ale potom.tvrdí že on nechcel a že to bola nehoda. Tak neviem či som.už ja ta hlúpa. Každopádne by som.potrebovala radu, ci ma zmysel ostať vo vztahu s takýmto človekom. Ani si už nie som celkom istá či ho milujem. Príde mi to ako by som sa starala o malé dieťa a nie akoby som mala po svojom boku priateľa. Spoločníka do konca života.
Páči sa miPáči sa mi
Akoze nevies co si mas mysliet?Ked ta soti, tak si mas mysliet ze ta sotil, ked ta udrie tak si mas mysliet ze ta udrel. A ked sa toto deje, tak neviem preco netvrdis ze ta nebije, ked ta bije, alebo aby sme teda boli uplne presni, fyzicky na teba utoci. Tak sa veci maju.
Páči sa miPáči sa mi
ahoj Maja,
prečítaj si, čo si napísala, ale tak, akoby sa to Teba pýtala Tvoja priateľka – ako keby si pýtala radu od teba.
No a zariaď sa podľa toho, čo by si jej poradila.
Páči sa miLiked by 1 person
LIKE-LIKE-LIKE-LIKE!
Páči sa miPáči sa mi