
„Život je sériou prirodzených a spontánnych zmien. Neodporuj im, pretože ti to spôsobí len žiaľ. Nechaj realitu byť realitou. Nechaj veci prirodzene plynúť vpred, nech sa uberajú akýmikoľvek cestami.” – Lao-Tzu
Naša duša sa vrhá do života po hlave a vezie sa jeho po sínusoide, raz je hore, raz dolu, surfuje po prílive a odlive života, s odhodlaním a odvahou. Naše ego však vzdoruje viacerým aspektom nášho života, snaží sa zastaviť, spomaliť alebo kontrolovať jeho mocnú silu. Je to ako snaha zastaviť oceán – vyčerpávajúca a nerozumná, ale veľakrát na to míňame drahocennú energiu. Všímajme si preto, v ktorých situáciách drží naše ego pevne uzdu a vzdoruje prirodzenému toku.
Čomu sa snažíš zabrániť? Čo alebo koho sa pokúšaš zadržiavať alebo kontrolovať? Čo chceš silou-mocou riadiť a neskúšaš s tým radšej s otvorenou mysľou plynúť?
Keď zistíme, kde zastavuje ego tok nášho života, poprosme vyššie sily o pomoc, aby sme vedeli uchopiť nové veci a zbaviť sa starých obmedzení, strnulosti a vzdoru. Nadýchnime sa, ponorme sa a prijmime všetko, čo k nám prichádza a čomu musíme čeliť. Nevšímajme si naše ego, ktoré sa bude snažiť zastaviť nás.
Zvládneme všetko, len tomu musíme veriť a nechať to plynúť.
Aby sme situácie lepšie zvládali, snažíme sa dostať do toku (flow). Vtedy môžeme byť kompletne pohrúžení, skoncentrovaní, nebudeme sa báť budúcnosti ani chýb. Ako na to?
1. Uvedom si, že nemôžeš kontrolovať všetko. Možno tomu všetci rozumieme, ale nie vždy podľa toho konáme. Nemôžeme kontrolovať ani veci v našej malej oblasti vplyvu – môžeme na veci a situácie vplývať, ale veľa toho okolo nás je mimo našu kontrolu. Nie že sa veci, ktoré nás rozhodia alebo rozladia môžu stať – ony sa skutočne aj stanú. Akceptujme to.
2. Uvedom si, že nemôžeš kontrolovať druhých. Máme rôzne očakávania od priateľov, rodičov, detí, partneriek alebo manželov. Oni však nekonajú podľa nás, každý z nich má vlastnú osobnosť a vlastný príbeh. Nebuďme teda frustrovaní, ak nekonajú tak, ako my práve chceme. Akceptujme ich rozhodnutia, ich názory, ich činy. Je to ťažké, ale treba si to neustále uvedomovať.
3. Sleduj sa. Nemôžeme zmeniť veci v hlave, kým si ich neuvedomujeme. Zaznamenávajme si každý emocionálny poryv hnevu alebo frustrácie, nech vieme, koľko nám uberajú energie 🙂
4. Dýchaj. Keď cítime, že na nás prichádza hnev alebo frustrácia, zhlboka sa párkrát nadýchneme.
5. Snaž sa získať perspektívu. O nič dôležité predsa nejde, ak na to hľadíme z vtáčej perspektívy.
6. Praktizuj tieto aktivity opakovane a postupuj vpred malými krokmi. Nemôžeme očakávať okamžitú premenu na majstra Zenu 🙂 Začnime preto s jednoduchšími vecami – tými, na ktorých nám menej záleží.
7. Smej sa. Ak sa nám podarí zasmiať sa na absurdnosti nejakej situácie alebo vlastnej neschopnosti, veci sa nebudú zdať také čierne. Smiech pomáha aj pri disociácii, teda odosobneniu sa od stresovej situácie. Smejme sa aj nasilu, po viacerých pokusoch by nám to malo prísť smiešne.
8. Akceptuj zmenu a nedokonalosť. Ak sa dostanú veci do stavu, v akom by sme ich chceli mať, nie sme príliš nadšení zmenou. Ľudia aj situácie sa však zmenia a niekedy proti našej vôli. Akceptujme to, rovnako ako aj nedokonalosť. Veď koho by už bavilo mať všetko dokonalé 🙂
9. Medituj. Meditovať sa dá aj formou rekapitulácií situácií v mysli po celom dni – napríklad v horúcej vani alebo pri šálke čaju. Skúšame pri tom byť stále čo najobjektívnejším pozorovateľom .
10. Užívaj si život práve pre jeho neustály tok, zmeny a chaos. Život nikdy nebude dokonalý, ani kľudný alebo usporiadaný. Je chaotický, boľavý, neustále sa meniaci a bláznivý. Je taký, ako má byť.
Nechaj ho preto plynúť a nechaj sa unášať.
„Ctižiadosť je cesta do kopca. Voda však tečie nadol, vyhľadáva tú najnižšiu úroveň, chce byť bezmenná. Nechce si dokazovať svoju jedinečnosť, výnimočnosť, výlučnosť. Nemá žiadne ego.“ – Osho
| Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj | ![]() |












Povedz svoj názor