Eprakone – ezoterika a spiritualita

Autor knihy Tantra, Harish Johari, podstatné myšlienky učenia zhrnul pútavo a presne. Ako som ale spomínala už v minulom článku, učenie Tantry je prepojené aj s učením o tattvách a tiež na toto učenie odkazuje Božská hra Líla. Chcela som pôvodne pokračovať v už rozpísanom článku o Tantre ako takej, avšak po dnešnom hraní Líly som si uvedomila, že práve táto hra krásne ladí so štúdiom tantrických spisov. Na začiatok by som rada uviedla pojmy, čo je čo a potom sa budem venovať téme dôležitosti prianí.

Líla

Joga hadov a šípov je hra, ktorá ukazuje vzostupy a pády duše na ceste za znovuzjednotením s Nekonečnom. Hra je zostavená osvietencami z Indie a slúži ako nástroj pochopenia vzťahu individuálneho ja voči najvyššiemu ja. Hra  taktiež pomáha hráčovi zbaviť sa stotožňovania a stať sa tak lepším hráčom.  Autor hry je neznámy, pretože v indickej písomnej tradícii platí pravidlo, že meno autora nie je dôležité, on je len perom v ruke Boha, preto sa jeho meno nezaznamenáva. Scénou, kde sa odohráva Líla, božská hra, je hmotný svet. Ak chceme pochopiť hmotný svet, potrebujeme skúmať sami seba, svoje vnútro, v hre teda jednotlivé políčka, hady a šípy, ktoré nás strkajú dole či vystreľujú do vyšších sfér.

Tantra

Tantra je holistický prístup ku štúdiu univerzálna z hľadiska jednotlivca  a čerpá zo všetkých vied s cieľom poskytnúť prostriedky a cestu pre realizáciu najvyšších filozofických ideálov v bežnom každodennom živote. Tantra stavia na nikdy nekončiacom tanci Šakti a Šivu. Šakti v tantrickej tradícii reprezentuje ženský princíp, univerzálnu matku a Šiva mužský princíp, brahmana. Šakti a Šiva tancujú svoj nekonečný, večný tanec. Produktom tejto dvojice protikladov – statického Šivu a dynamickej Šakti je sila, ktorá tvorí jadro sveta fenoménov.  Hoci Šakti je stelesnením nepokoja, jej energia plynie v pravidelnom cykle, počas ktorého sa striedajú pohyb i odpočinok. Samozrejme, energia je neustále pretváraná a prebieha neustály proces tvorenia, udržiavania a deštrukcie. Silou za touto večnou hrou je sila priania (iččhašaktí), a toto prianie je v aspekte brahman.

Priania, čistota, vzostupy a pády

Tantra akceptuje priania ako primárnu motivujúcu silu vesmíru, a preto nepožaduje, aby sa tí, ktorí ju chcú študovať, svojich prianí zriekli. Harish Johari uvadzá aj tento krásny paradox:

Aby sme dosiahli vylúčenie prianí, musíme mať jedno veľmi silné prianie – byť bez prianí!

Podľa tantrických učencov, priania sú prirodzené a budeme ich mať, dokiaľ budeme hmotnými bytosťami a naše zmyslové orgány sú ako okná, ktorými tieto priania vstupujú.

Líla tieto okná spomína pri opise stavu šuddhi, prečistenie. Je to prvé políčko druhého radu hry.  Na prvej úrovni života sa teda človek túži po pocite bezpečia a po majetku, ktorý by ho chránil a posilňoval. V druhej čakre skúma svet zmyslov a usiluje sa o zmyslové uspokojenie. Akonáhle sa však dostane hráč do tretej úrovne, začne hľadať mimo materiálny a zmyslový svet a ponára sa do podstaty svojho ega, svojej osobnej identity.  K tretej čakre sa vrátim neskôr, teraz chcem opísať, ako sa na túto úroveň hráč vlastne dostane.

Prechod medzi druhou a treťou čakrou môže byť urobený dvomi spôsobmi. Buď hráč úspešne prejde všetky políčka hry , ted sa učí a rozvíja formou gandharvy (zábavy), alebo sa oboznamuje so zmyslovými aspektmi života v astrálnej sfére – bhuvarlóke, v ktorej začína precitať ľudská imaginácia, prípadne v sfére fantázie – nágalóke, ktorá je podsvätím, kde sa môže oddať nespútanej predstavivosti. Podľa výkladu Líla, práve v nágalóke vznikli najlepšie umelecké diela.  V úrovni druhej čakry hrozia dva možné pády smerom na prvú rovinu – eirša (závisť), ktorá vzniká, ak hráč nemá vibrácie dostatočné na udržanie sa na úrovni druhej čakry a dvéš (žiarlivosť), ktorej popis je natoľko zaujímavý, že ho takmer celý odcitujem. Ešte predtým dodávam, že sa nejedná o náš koncept žiarlivosti prejavovaný väčšinou v partnerstve.

Žiarlivosť je stav duševnej nevyrovnanosti prameniaci z podozrievavosti a strachu z rivality a nevernosti. Je to určitá forma duševnej poruchy, otravujúca myseľ hráča, ktorý je opojený sám sebou. Jeho schopnosť fantazírovať mu umožňuje nafúknuť ego do obrovských rozmerov.  Stráca schopnosť rozlišovať medzi tým, čo je možné a čo možné nie je. Jeho zmätok vychádza z prílišného oddávania sa fantázii.  Začína podozierať všetkých ľudí, ktorí nepotvrdzujú jeho vlastné predstavy.

Čo pokladám za obzvlášť hodné pozornosti je fakt, že v druhej úrovni sa nachádza aj povznášajúci šíp súcitu – dajá. Súcit cíti človek, ktorý vďaka zmyslovým vnemom a vďaka schopnosti imaginácie získavá vhľad do motivácie iných. Súcit je poriadne zapeklitá kvalita. Na jednu stranu, obohacuje dobré stránky človeka, pomáha mu pri zjemňovaní emócii a formovaní charakteru a pri etickom rozvoji. Súcit je odovzdanie sa. Hra však ukazuje, že ani súcit nemusí odstrániť všetky karmy a hráč sa potrebuje z božskej sféry, kam ho vynáša, ešte vrátiť na Zem. Súcit teda, zjednodušene povedané, človeka môže veľmi povzniesť, nie však natoľko, aby dosiahol vaikunthalóku – vesmírne vedomie, sídlo Višnua, cieľ hry. Tam ale ešte nie sme, vráťme sa na chvíľu naspäť ku pôvodnému plánu – zistiť, ako sa môžeme povzniesť z úrovne druhej čakry do tretej.

Okrem vyššie opísanej cesty, druhá rada ponúka hneď na začiatku skratku,  možnosť prekonania celej emocionálnej roviny pomocou už spomínaného šípu prečistenia. Ako teda ochrániť svoje okná svojho hradu tak, aby sa nimi nedostali nečistoty?

Prečistenie uší sa robí stiahnutím sily sluchu y vonkajšej sférz a počúvaním vnútorných zvukov. Prečistenie očí nastane, keď sú zatvorené a všetka pozornosť je sústredená na tretie oko, teda do stredu čela priamo na obočím. Prečistenie jazyka, okna chuti, urobíme tak, že vyradíme z jedálnička sladké a slané chute. Prečistenie čuchu sa dosiahne upchaním nosných dierok a čo najdlhším zadržaním dychu v pľúcach. Keď hráč masíruje kožu popolom, prečisťuje zmyslový orgán hmatu a stáva sa odolným voči zmyslovým podnetom y epdermálnych nervov.

Pomocou procesu spánkového pôstu – pokiaľ jeden či viac dní hráč vôbec nespí – prebieha prečisťovanie odstraňujúce nečinnosť, otupelosť , únavu, hlúposť a nevedomosť. Vďaka stavu mlčanlivosti – keď po dlhú dobu nevydáme jediný zvuk – sa prečisťuje proces myslenia. Pôst, pri ktorom nejeme, prečisťuje tráviacie procesy v tele. A všetky ťažkosti, ktorými hráč prechádza, prečisťujú jeho osobnosť.

Prečistenie nás v Líle teda prenesie z úrovne druhej čakry do roviny tretej čakry, do svarlóky, božskej sféry  bez toho, aby sme museli detailne skúmat zmyslovú druhú sféru a riskovať pády na žiarlivosti či závisti. Tak či onak – či už intenzívnym prečistením všetkých orgánov a zmyslov, alebo postupným objavovaním vlastných fantázií a túžieb, každá bytosť má šancu povzniesť sa na úroveň tretej čakry. Ak teda nenájde spôsob, ako hodiť hracou kockou nulu.

Som v nebi – a čo ďalej?

Svarlóka je nebeský svet, nebo, ako si ho vieme vysnívať, nebo plné všetkého, čo práve daný hráč potrebuje pre pocit šťastia a naplnenia. Harish Johari vtipne poznamenáva, že bez neba sa neobišiel ani Karl Marx, pre ktorého bola nebom beztriedna spoločnosť.  Zároveň dodáva, že nebo, respektíve idea neba, je používana svätcami a prorokmi úrovne tretej čakry na privedenie zblúdilocov z prvej a druhej čakry.

Ja osobne tomuto rozumiem tak, že ľudstvo potrebuje svätcov a prorokov tretej čakry. Ale na nič viac a nic menej ako na povznesenie z prvej a druhej úrovne do tretej.  Ak by dosiahnutie tohto neba  – nech už ním je pre nás čokoľvek – malo byť cieľom božskej hry, cieľom života, tak by naša hra končila ani nie v polovici. Pravdou ale je, že do tretej úrovne len rozpoznávame svoje materiálne potreby, zmysly, fantázie, identitu a očisťujeme sa.

Tretia úroveň hry Líla je definovaná ako divadlo karmy. Hráč hrá ďalej, život ide ďalej a my sa v ňom posúvame tiež. Na štvrtej úrovni dosiahne hráč vyrovnanosť, v piatej sa stáva sám sebou a v šiestej úrovni pomocou vedomia alebo v duchovnej oddanosti činí pokánie. Potom sa hráč dostane do siedmej úrovne, sféry skutočnosti, o ktorej ja hovorievam, že je tá, kde sa láme chlieb, pretože sa v nej nachádzajú hlavy tých najdlhších hadov – Negatívneho intelektu a Temnoty – sťahujúcich hráča naspäť na prvú úroveň hry. Ak hráč zvládol svoje lekcie, dostane sa ďalej, do poslednej, ôsmej úrovne hry, ktorá je úrovňou bohov.

K božskému vedomiu sa dostaneme sférou javov, sférou vnútorného priestoru a sférou blaženosti . Alebo aj nie. Môžme to prehnať, dostať sa ďalej, ako vieme aktuálne ustáť a, a to nás vráti naspäť na Zem. A odtiaľ – na jeden hod k oddanosti a jej šípom do cieľa, alebo … môže nás uštipnúť jeden z troch hadov, ktorých chvosty sa ťahajú dole do prvej čakry … alebo môžeme precupitať opatrne ku cieľu. Hra je rovnako nekonečná ako tanec  Šakti  a Šivy, hra je život a podstatou vzniku i existenice života je túžba a hravosť…ničenie a tvorenie…