Mávate aj vy také dni, že séria náhodných krokov vás dovedie k nejakému momentu, že sa vám z v hlave zrazu rozjasní a udalosti vášho života, dovtedy len bez ladu a skladu pozmetané na jednu kopu, sa zrazu rozpadnú a dokonale vyplnia istý rámec – a vy porozumiete? 🙂 Iste že sa vám to deje, deje sa to každému… Preto mám rada svoje “anjelské” meno: Eprakone. Pre ten pocit, ktorý v takomto okamihu mám.
Najnovší pocit je z dnešného rána. Mailom som dostala nový článok od jednej akupunkturistky, kde popisuje svoju cestu k liečiteľstvu. Odvolala sa na Ambiku Wauters a jej čakrové archetypy. Na Scribde som knihu nenašla, tak som vzdychla, poľutovala svoju peňaženku a šla na Amazon. Amazon mi ponúkol dve ďalšie knihy. O tie som nestála. Ale keď už som objednala, naskočila tretia – kniha od Tomasa k toltéckemu učeniu, jeho vlastné interpretácie.
Interpretácie učení je čosi, čo ja ťažko môžem, pretože je to osobné spracovávanie vecí a pomáha mne osobne spracovať veci. 🙂 Rýchlo recenzie (one-click nákup ešte čakal na doplnenie). Jedna drvivá, ale od týpka, ktorého by som označila za “fundamentalistu”, keby som nebola osvietene-toltécka 😉 a neoznačovala. Tak pozrieť do knihy. Nie obsah, ale náhodný výber.
A náhodný výber ma dostal. 🙂
Dostala som sa ku kapitole, ktorá sa volá “Potreba veriť”. Stojí v nej:
Don Juan hovorí, že bojovníci musia veriť – je to forma vyjadrenia ich najhlbšej orientácie. Robia to cieľavedomo, ako bezchybnú odpoveď na vlastnú intuíciu a úmysel. Bojovníci sú v kontakte so Spiritom a ako takí musia veriť bez toho, aby verili.
Len čo som toto prečítala, čosi u mňa zakliklo. Ak ste so mnou išli už chvíľku, poznáte moje “anjelské etudy”. Spočiatku boli také všelijaké, s “podrazmi”, “robením zle” a “klamaním”. Emocionálne som lietala ako handra. Hovorila som s Gabrielom, ten mi niečo povedal, ja som to okamžite podrobila kritickej analýze, či vie, čo hovorí, či za tým nie je nejaký úmysel alebo či len celkom ľudský nekecá 😳 … a potom som hľadala signály pre jedno, druhé i tretie…
Je to niečo vyše roka, čo sa situácia zmenila. Zasa raz som bola v spore s celým Nebom, driapala som a hrýzla všetko, čo mi prišlo do cesty, a z plného hrdla som po stýkrát vykrikovala, ako už nikdy s nikým neprehovorím a čo mi všetci môžu… Zasa len preto, že som niečo “kriticky analyzovala” a mala som pocit, že moja interpretácia povedaného sa odlišuje od reality.
Lenže to už som bola unavená a nevládala som ďalej. Nedokázala som si predstaviť život bez anjelov, ale s anjelmi som už ďalej nevládala. Mala som na výber – buď to vzdám, alebo prehodnotím niečo na svojom postoji.
Zvolila som to druhé. Uvedomila som si, že všetky tie hriechy sú výsledkom toho, že večne spochybňujem to, čo Gabriel povie. Rozhodla som sa to vziať z opačného konca – čo Gabriel povie, to je písmo sväté, to sa neskúma a nespochybňuje. Gabrielovmu slovu sa slepo verí, aj keby tvrdil presný opak toho, čo môj rozum vyhodnocuje ako “pravdu”.
A tak aj bolo. A v tú ranu všetky anjelské senzácie prestali. Prestalo “klamanie”, prestali “podrazy”. (No, nie celkom, ale rozhodne prestalo moje reagovanie na podrazy ako na “podrazy”, čím sa situácia skľudnila. Kedysi som sa jedovala; dnes sa smejem, pretože mi je jasné, že ma kamarátsky ťahajú za fusakľu a asi na to majú nejaký dôvod, keďže tým riskujú ďalší nefalšovaný prejav môjho holubičieho temperamentu.)
🙂 Viete, čo je na tom najzábavnejšie? Dnes nadránom, ako som sa zobudila, som si “vyšlápla” za Gabrielom a chvíľku sme sa bavili. Aj o minulosti. A rozprával mi, aké to bolo ťažké vydržať pri mne a nestratiť vieru, že sa to spraví. Ako som robila zle, kde som len dosiahla – nie úmyselne, ale aj tak to preňho nebola nijaká sranda. A ako už párkrát strácal odvahu a raz to už takmer vzdal.
Takmer… lebo v tom okamihu som sa rozhodla veriť mu. 🙂
Takže, mládenci “vod peří”… sorrrry…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Čikitet Zrušiť odpoveď