Náhodou som pri pátraní po Štyroch vetroch tai či našla toto video – a hodne som sa 1. zasmiala a 2. naučila 😛 :
A moje poučenie? Keď sa obmedzíme na princípy jedinej formy, síce v nej môžeme byť majstrami – ale len medzi majstrami tej formy. „Bušido pozná len takéto načasovanie…“ alebo „Bušido nepozná návraty úderov…“ sú len samonastolené obmedzenia a celkom mi vypadávajú z pôvodného zmyslu, na ktorý bolo bušido určené – ubrániť sa hocikomu a hocičomu…
Takže nezávisle od toho, akou cestou kráčame a aký guru na nej sme, mali by sme si uvedomiť jedno – len čo povýšime formu nad zmysel, stali sme sa oveľa zraniteľnejšími, než ten posledný neguru na tej poslednej neceste, pretože ten nemá nijaké samonastolené obmedzenia typu „toto sa robí“ a „toto sa nerobí“ a rozhoduje uňho jedine výsledok. 🙂 Myslím, že tomuto sa hovorí v toltéctve „fluidita„, aj keď zasa… toltéctvo je len jedno z učení. (Na druhej strane, nespomínam si, že by don Juan niekedy bol Castanedovi povedal „nesmieš za žiadnu cenu“ alebo „toto sa tak nerobí„…)
Pretože udičky tohto typu sa u mňa množia, odkedy som dostala knihu Kennetha Smitha Awakening the Energy Body, mám taký ciťák, že sa schyľuje k nejakej lekcii. 🙂 Ešteže som odjakživa bola eklektik… ale aj tak som zvedavá, o aké samonastolené obmedzenie si idem práve rozbiť ňufák! 😆
Pridaj komentár