Ako som sa rozhodovala, či si objednám jednu knižku od Gabriele Bodmer, vyhrabala som si jej web-stránku a počítala som si o nej. (Tú knihu som objednala napriek tomu. 😉 ) To, čo má na stránke, sa mi vôbec nepozdávalo, ale potom som zabrúsila do jej newsletterov a tam som si našla zaujímavé postrehy. Jeden z nich je tu. Je to úvaha o tom, či musia byť afirmácie skutočne vždy len pozitívne, či je naše podvedomie skutočne taký somár, že nerozoznáva “nie”.

Ja som sa túto formulku naučila v úplných začiatkoch a odvtedy som ju akosi nespochybňovala. Používa sa totiž nielen v ezoterike, ale aj v reklame a marketingu, teda sa zakladá na nejakých psychologických zisteniach. Zaujalo ma, čo k tomu Bodmerová vie dodať:

Bodmerová tvrdí, že odjakživa mala pochybnosti o tom, že na podvedomie možno ísť len cez pozitívne formulácie. Neverí, že by podvedomie nerozumelo záporom. V ezoterike je to síce rozšírený názor a knihy o pozitívnom myslení ho uvádzajú ako zákon, ale Bodmerová spomína knihu Serge Kahili Kinga Instant Healing, v ktorej sa opisuje prípad chlapíka trpiaceho neliečiteľnou astmou. Chlapík si naformuloval afirmáciu “Nemám astmu! Nikdy som nemal astmu! Nikdy astmu nebudem mať!” a opakoval si túto negatívnu afirmáciu dookola. Napriek tomu sa do 6 mesiacov jeho astma vyparila. 🙂

Bodmerová poukazuje na to, že aj EFT, extrémne účinná poklopkávacia metóda, funguje s vyjadrením negatívneho stavu. Proste pomenujeme problém (=negatívny stav, ktorého sa chceme zbaviť) a potom používame formulku, pomocou ktorej ho odstraňujeme:

“Aj napriek… (tomuto problému) sa plne a bezvýhradne milujem a akceptujem.” (Negatívne pomenovanie -> pozitívne pomenovanie.)

Negativitu použijeme na to, aby sme povedali: je jedno, čo sa so mnou deje, v akom srabe momentálne trčím, aký debilný a neakceptovateľný zlozvyk mám, akú nenávisť, zlosť alebo závisť prechovávam – aj tak sa milujem a akceptujem presne taký, aký som! To je bezvýhradná láska. Rozprávame svojmu podvedomiu, že sa bezvýhradne máme radi. No a bezvýhradná sebaláska (sebaprijatie) je, ako už vieme, podmienkou pre bezvýhradnú lásku k celému zvyšku Stvorenia a pre naše vlastné vyhojenie.

A tak si vyhlásime bezvýhradnú sebalásku, deklarujeme ju znova a znova a spájame s nepríjemnými aspektmi nášho života, pričom poklopkávame osté miesta na našich meridiánoch. A odrazu všetky traumy a nezvládnuteľné strachy a nočné mory zmiznú – úplne sa stratia. Niekedy dokonca tak dokonale, že nám už ani nepríde, že sme ich kedysi zažívali.

Takže ako to vyzerá, naše podvedomie dokáže pracovať aj s negatívnymi formuláciami, pokiaľ sa spájajú s pozitívnou emóciou. Preto keď si budete robiť afirmácie, nemusíte sa obávať, či to formulujete správne – hlavne sa postarajte, aby výsledok bol spojený s intenzívnym očakávaním radosti a úľavy!

No a tu je Bodmerovej blog pre tých, čo vedia po nemecky.

Bay City Rollers – Don’t Let the Music Die

Yesterday when I was young
I played the game and never won
Thought rock and roll would bless
my soul forever.
Songs of love and ecstasy
Remind me how it used to be
I thought those days would never end
But now it seems I need a friend

I remember all those days gone by
I remember all their faces
The old familiar places

*Don’t let the music die,
No our song could last forever
Don’t let the music die,
Don’t let the music die
And though we’ve said goodbye,
We could spend our lives together,
So as time goes by
Don’t let the music die

Yesterday, the world was mine
I played the clown and Pantomime
Or was it just a dream that’s gone
forever
Echoed voices from the past
Recall the songs I thought would last
And say “Those times will never die”
And the love we share’s the reason why

I remember all those days gone by
I remember all their faces,
The old familiar places

When we were young we had our time
And we would drink
sweet talkin’ wine
but now that it’s over
All the songs sound out of rhyme

Don’t let the music die,
No our songs could last forever
Don’t let the music die
Don’t let the music die
And though we said goodbye,
We could spend our lives together
so as time goes by,
Don’t let the music…….
Die
Oooh, ooh, oooh.