Pathworking: dnes je na rade Lúka

Keď už som včera ťahala karty pre iných, došlo mi otupno a tak som dnes vytiahla kartu aj pre seba. Chvíľu som na ňu divne pozerala – mám rada lúku a slnečnice, mám rada otvorený priestor a názov Vulnerability (Zraniteľnosť) mi veľa nehovoril.

Začala som uvažovať. Najprv mi to prišlo také absurdné – veď tie kvety nie sú “zraniteľné”. Majú korienok v zemi a keby sa ich nadzemnej časti čokoľvek stalo, vyženú z korienka znova.

Potom som si spomenula, že niektoré typy kvetov sú “letničky” – jeden korienok, jedenkrát kvitnúť a potom hastalavista, bejby. Tie by mohli byť zraniteľné… Keby sa niekto prebehol po lúke a podupal ich, možno by už nevyhnali. Možno by to bol taký premárnený kvietkovský život.

Z toho som sa dostala na otázku, ale či tie kvety beriem ako samostatné jednotky, alebo ich beriem ako súčasť prírody… pretože príroda je nezraniteľná. Keď požiare vypália celé lány lesa, na popole začnú rašiť nové stromčeky, ktoré dovtedy v tieni tých starých nemali šancu. Takže možno nie individuálny kvet či strom, ale príroda je nezraniteľná…

Začala som premýšľať, ako to súvisí so mnou a mojím životom, či sa z toho viem nejako poučiť. A tu zas nič… Akurát som si povedala, že keď idem takou lúkou, snažím sa nepolámať kvety, a že v tom budem pokračovať. Neviem, či by ešte vyhnali znova. Nechcem ich oberať o ich šancu žiť.

Ale môj život? Pathworking sa zasekol. A ako vždy, keď si nevieš rady a nezafungovalo ani väčšie kladivo, je načase pozrieť si návod… 😛 Tam som zistila, že som tú myšlienku vzala celkom inak, než ju myslel autor… a dostala som svoj osobný nákop!

Steven Farmer hovorí, že takáto lúka je pre niekoho absolútny relax, kde sa cíti spojený s celým zvyškom sveta. Ja rozhodne patrím medzi týchto ľudí. Nebo nad hlavou, štebotajúce vtáky, bzučanie hmyzu, farby a vône, vánok na svahoch, vlnenie trávy, v diaľke niečo na obzeranie (a nemusel by to byť práve človek 😕 ) – a čas sa zastaví a všetko, celá ľudská existencia, stráca zmysel a váhu.

Ale sú aj iní ľudia, upozorňuje Farmer – ľudia, v ktorých otvorené priestory vzbudzujú strach. Haha, strach… Prečo by mal niekto pociťovať strach, keď do široka-ďaleka vidí každý pohyb a každého nepriateľa?! Na druhej strane… ak sa máte potrebu skryť alebo zaliezť do bezpečia, na rovnej lúke sa môžete cítiť parádne nechránení… Ak máte tendenciu čeliť a bojovať, rovná lúka je neutrálne teritórium – nikto nemá výhodu na svojej strane a tak “väčší berie”. Jediný rozdiel je, ako vnímate sami seba, hovorí Farmer. Aj ten, čo má rád otvorené priestory a pohľad do diaľky, môže cítiť ľahkú nervozitu z vlastnej zraniteľnosti. Tá sa však nezakladá na strachu, ale na dôvere vo vlastné inštinkty.

Keby len o to, moje inštinkty sú na mne asi tá najdôveryhodnejšia vec, hundre môj vnútorný monológ. A Farmer zasa dodáva: ak sa naučíme počúvať svoje inštinkty (intuíciu), získame tým schopnosť vychutnávať si každé prostredie, v ktorom sa práve nachádzame.

A tu nastupuje moja pamäť (zas až taká biedna zjavne nie je) a ja si spomínam, že Miguel Ruiz hovoril Susan Greggovej, že skutočne bezchybným bojovníkom by bola vtedy, keby ju vysadil v nejakom totálne neznámom prostredí, kde by neovládala ani jazyk, a napriek tomu by to nezhoršilo kvalitu jej života. 🙂

Nie je to tiež o inštinkte/intuícii? O tichom vedení (v zmysle “vedieť”, nie “viesť”)?

A moja myseľ zasa zameandrovala: kedy by som sa cítila absolútne v pohode, aj keby som bola v cudzom prostredí, neznalá zvykov, jazyka, zvierat, rastlín, počasia? Vtedy, keď by som každú sekundu žila ako svoju poslednú. Keď by mi na ničom nezáležalo, len na tom, že nebudem cítiť negativitu.

Na povrch sa derie nejaký obraz z anjelských channelingov. Neviem ho uchopiť, ale je to pocit – keď sa takto otvoríme svetu, začne nás svet viesť za ručičku a každý okamih je jeden malý zázrak.

🙂 Páčilo by sa mi žiť reťaz malých zázrakov.

Listujem v knižke ďalej a odrazu nachádzam také drobné pohladenie na duši:

Teraz sa už nachádzaš na mieste, kde si môžeš dovoliť prejaviť svoje city, ba ešte viac – kde môžeš riskovať ukázať pravdu o tom, kto si; tú pravdu, ktorú pozná tvoje srdce a tvoja duša. Nepotrebuješ už v obave ukrývať pred ostatnými, kto si.

Iste, iní ťa môžu posudzovať, hodnotiť, kritizovať a možno dokonca zatracovať. Všetko toto je možné. Ale keď si začneš dôverovať, že máš silu vysporiadať sa s týmito reakciami a nemusíš sa stále prispôsobovať a ukazovať svetu len tú “bezpečnú” tvár, môžeš pripustiť svoju zraniteľnosť bez toho, aby ti robila zle. Ak sa budeš stále ovládať a prispôsobovať a budeš potláčať svoju pravdu, vytváraš si len ilúziu bezpečia. Ak sa spoľahneš na svoju dôveru a vnútornú hodnotu, môžeš si vybrať nebáť sa poranenia a ukázať svetu svoju skutočnú tvár.

🙂 Svet, tras sa – helar ti ide ukazovať svoj skutočný ksicht! 😆

A tu mi doklikol sen o štvrtom poschodí, ktorý som mala nedávno. Prehrabávala som sa v kopách šatstva. Martina vraví, že šaty sú identity, “verejné tváre” človeka. No, v mojom sne toho šatstva bolo hodne… Ak to vztiahnem k sebe, tak vlastne je to oboje o tom istom – odložiť “verejné identity” a byť sama sebou. A ak to vztiahnem na iných, tak potom skôr môj pôvodný pocit: tam hore na lúke, kde je len nebo nad hlavou, prestáva byť ľudská identita dôležitá. Môžeš byť kráľ či žobrák, môžeš byť krásny či škaredý, môžeš byť génius či debil – pokiaľ nie si vietor, vzduch, zem, voda, nie si nič. Si len jeden kvet medzi mnohými, jedno steblo trávy vo vetre. Jedna myšlienka, ktorá nikoho nezaujíma a niet ju komu povedať. Tam hore na lúke je všetko rovnako dôležité a nič nemá samostatnú hodnotu. Jediné, čo má skutočnú hodnotu, je absencia hraníc a absencia individuality. Vtedy k tebe priletí motýľ, pretože vyzeráš tak nejak ako kvet a on ťa berie za “svoj svet”.

🙂 Až vtedy skutočne si.

Páčilo by sa mi len byť. 🙂

Reklamy

19 thoughts on “Pathworking: dnes je na rade Lúka

  1. Heli,meditovala som.Dnes celý deň mám pred sebou kartu.Napadá ma toho veľa.Ale nič konkrétne. Čo je sľub/prísľub?Neviem to rozlúštiť.Či mám niečo sľúbiť ja,alebo je to ako sľub od “niekoho”,že všetko je v poriadku a čo má prísť,príde?.Snenie,čakanie v tichosti na to,čo príde? Je tam,len treba čakať?Je tam tiež voda,ktorú milujem.A ako Čiki povedal,(napísal),nemám poznatky o vode z duchovného hľadiska.Viem,že čistí a dokáže liečiť.V meditáciách som často pri mori,alebo v ňom…veľryby a Lemúria 🙂 .Tá voda na karte má asi tiež svoj význam.
    Ďakujem ešte raz a snáď na to prídem.

    Like

    • Na mňa tá tvoja karta robí dojem radostného očakávania. Doba ešte nenastala, ale približuje sa každou sekundou. To mi prináša to svitanie nad vodou. Pokojná, nenásilná, ale súčasne nezadržateľná atmosféra, kde veci sú mimo našej kontroly a môžeme sa im len prispôsobiť a využiť ich také, aké sú. Zmierenie. Očakávanie niečoho krásneho.

      A je tam tá dvojica, čo sa pozerá. To nemusí znamenať nutne, že potrebuješ partnera – ale potrebuješ, aby ťa niekto podržal a dal ti pocit opory. Pre mňa sú to napríklad anjeli, môže to byť iný človek a môžeš to byť aj ty sama, tvoja sebaláska, spokojnosť so sebou a so svetom.

      Ja by som hľadala v sebe teraz en pocit vyváženosti. Všetko je ti pri nohách a stačí sa rozhodnúť, či chceš byť toho súčasťou alebo toho pozorovateľom. 🙂 Oboje je fajn, takže akokoľvek si vyberieš, nebudeš ľutovať. 🙂

      Like

      • Ďakujem Heli.Cítim to z tej karty.Príde,verím 🙂 a potvrdila si mi jedno.Mám kámošku,ktorá je médiom.Dostáva myšlienky a núti ju to písať.Nevedela,čo sa deje,bála sa toho.Tak sme sa “našli”,a vysvetľovala som jej,že nie je šiši 🙂 A nech sa toho nebojí.A pri poslednom stretnutí prišla a povedala..Od rána mi prebeháva hlavou myšlienka…práca sa skončila a začína niečo nové oveľa lepšie.Len neviem komu to adresovať,boli sme tri.Ona prácu zatiaľ hľadá,jďalšia kámoška tiež,ja ju mám.Nedávalo nám to zmysel.Až včera ,keď som ťa čítala ma pressne napadla tá jej veta.A teraz z tých tvojích slov mi to dáva zmysel.Prajem ti Heli krásny deň a ďakujem.PS:pozdrav prosím ťa Gabriela…ty aspoň vieš,že ťa počuje 🙂

        Like

      • 🙂 Gabriel počuje každého… Gabriel je v každom z nás…. a celý ten zvyšok operenej roty jakbysmet… 😛

        Oni nás počujú. To len my niekedy nepočujeme (nepočúvame) ich. Ale keďže oni sú také tie neemocionálne ksichtíky, tak im to nevadí. Vedia, že veď my raz prídeme k rozumu. Niektorí možno s modrejším zadkom od sústavného nakopávania. 😛

        Like

  2. Krasne 😀 Som stastna, ze som nasla tvoj blog Helar. Uz dlho tu obsmrdam :D. Vy vsetci ste pre mna krasna inspiracia. Dakujem. Ja som este len na zaciatku mojeho “rozpamatavania sa” a vase pohlady mi pomahaju posuvat sa dalej. Dakujem. Posielam Vam vruuucne objatie :-*
    PS: paci sa mi poetickost tohoto clanku 😉

    Like

  3. pekna karta,jedine co by mi na tejto konkretnej luke vadilo,ze tam vyzera byt chladno.isto by som musela mat bundu alebo daky sveter.a neviem ci by tam aj nefukalo.akurat mi dochadza,ze ak mne nieco v prirode dokaze vadit,tak to ked mi je zima.

    Like

  4. Čítlala som si včera niečo o Pathworkingu. Je to systém vizualizácie, ale pracuje sa tam s kartami velkej arkány …32 ciest Sefira, kde 22 ciest je spájaných s cestou k vyššiemu Ja a jeho sprievodcov. Používajú sa tam aj nejaké Hebrejské listy. Sú ako symbolika božstva??? Lebo niekde Pathworking opisujú ako neriadenú vizualizáciu, teda určíš si konkrétne miesto a dej sa potom odvíja sám. Teda karty nepoužívajú, alebo si to zle preložili s angličtiny, lebo to prišlo od nich. Ale s tými kartami je to zaujímavejšie. 😛

    Like

    • Martina,

      preto som sa tak dlho nechytala pathworkingu (pracuješ “working” na cestičke “path” pomedzi jednotlivé zefíry na Strome života), že skutočne má korene v kabale a tá mi nie je sympatická. Preto neviem, ako pôvodný pathworking prebieha. Potom som sa potkla o to, že niekto si to vyložil ako meditovanie a cielené zamýšľanie sa nad nejakými udalosťami v súvislosti s tebou a tvojím rozvojom, životom a nedoriešenými problémami – teda ako prístup k podvedomiu a jeho postupná debalastizácia 😛 . Tento prístup sa mi zapáčil. Potrebuješ na to nejaký “spúšťač” – kartu, udičku, čokoľvek, a metódu, kedy necháš spúšťač na seba vplývať (teda to budhistické “sit with it”) dovtedy, kým ti z toho nevypadne pre teba nejaké poznanie. Ja som to prevzala, nazvala som si to interne pathworking a na kabalu aj naďalej kašlem. 😛 Nemám rada striktné systémy a mám pocit, že na človeku páchajú väčšiu škodu ako úžitok – naučia ťa slepo dodržiavať nejaké predpisy niekoho iného, ktoré ani nevieš, ako a prečo vznikli a ČO BOL ÚMYSEL ZA NIMI. 🙂 Ehm… už som spomínala, že som tak trochu paranoidná? 😆

      Takže ak chceš robiť echtovný pathworking, nespoliehaj na mňa! U mňa nájdeš jedine pathworking a la helar, teda “pathworking” pre slobodomyseľné duše. Je to len nástroj; čo si z toho vytiahneš, je vždy na tebe. 🙂

      Like

  5. Tak som to pochopila správne, lebo som našla anglickú stránku a tak to tam bolo písané, obrázok karty ťa navedie na cestu a tebe z podvedomia len prichádza podobná súvislosť, ktorú som niekde zažila a ukazuje ti možnosť, alebo dáva určitý odkaz pre teba. Mňa to zaujalo a keďže moje miesta ma akosi vracajú späť, alebo nedá sa mi občas nikam pokračovať, tak som bud niečo zvrzala, alebo terba nájsť inú cestu, lebo tá predošlá mi už nemá čo ukázať. 😕 Nepotrebujem originál aj osvečená kopia funguje. Takže vďaka. Ak budeš mať karty pri ruke nevytiahneš jednu prosím pre mňa? Dnes som mala zvláštny sen. Pomáhala som z pôrodom manželovej starej mame , čo už zomrela a to dieťa bolo celé farebné. A ona mi povedala, že to dieťa také nie je ako ho vidím ja.. Pochopila som z toho, že z nadobudnutej múdrosti sa pozerám na ľudí inak a nevidím ich ako ludí ,ale snažím sa v nich videť svetelnú bytosť. 😕

    Heli ešte by som sa chcela obrátiť na teba potrebovala by som vyložiť dva symboly, či by si sa na ne nepozrela a nevravia ti niečo. Pošlem ti ich na mail ok?

    Like

  6. Už som poslala na minigrimi mail. 🙂
    Včera som študovala tie Sefiroty, lebo každý jeden z nich predstavuje nejaký svet, napr. 9 je svet čarodejov. Volakedy som videla počas snahy dostať sa do astrálu Strom života , ale len s jedným kruhom Tiferetom. Tiferet …Toltékovia o ňom hovoria ako o Ceste srdca; nie je Svetom. A to je to, čo mi naznačujú aj tí sprievodcovia riaď sa srdcom. Zrejme sa v tej Kabale pohrabem, lebo už som bola k nej toľko razi navedená.

    Zrejme náš duchovný vývoj je riadený týmto stromom života a prechádzame cestami medzi nimi a dostávame sa postupne do každého z nich.

    Prečo ťa kabala neláka, veď pracuješ s tarotom a tej je obsiahnutý aj v Kabale. Mňa Tarot zatiaľ neláka , ale ako sa sledujem, tak cez zabŕdanie do ´Kabaly sa k nemu dopracujem.

    Like

      • Poslala som to na _@_.com Teraz som to poslala z inej adresy ešte, nemáš aj iný mail náhodou?

        K tým Sefirotom. Sefirot predstavujú jednotlivé fázy tvorivého procesu. Posledným bodom v sefirote je Malchut možno zobraziť buď ako prídavok tejto poslednej subgrouping, alebo ako nezávislý subjekt, ktorý dostáva tie energie, ktorá mu predchádzajú. Malchut je konečný výsledok produktu všetkých skúseností z duše.
        http://www.inner.org/sefirot/sefirot.htm

        Mne to na mňa sedí ako som si rozobrala všetky okolnosti, aj farebné aspekty obsiahnuté v mojej aure sú práve symbolmi farebnosti Tiferetu, takže som práve na jeho úrovní a tak isto čo sa týka duše a moje spojenie s ňou. Musím to ešte pozrieť, lebo mám zdroje z viac anglických stránok, kde to je rozoberané aj podľa Leviho
        http://people.ucalgary.ca/~elsegal/Sefirot/Sefirot.html

        Toto som našla popis od Maresa z jeho knihy o orlovi
        1.Svet kontemplácie (Kether)
        2. Svet (S)Tvorenia a Tanečníka (Chokmah)
        3. Svet ticha / Stojaca Matka(Binah)Spolu tvoria Nedosiahnuteľnú Trojicu (angl. Superlative Trinity)
        4. Svet Osudu/údelu (Chesed)
        5. Svet zhodnotenia – angl. assessment (Geburah)
        6. Tipharet (Toltékovia o ňom hovoria ako o Ceste srdca; nie je Svetom)Spolu tvoria Kreatívnu Trojicu (angl. Creative Trinity)
        7. Svet Krásy (Netzach)
        8. Svet transmutácie (Hod)
        9. Svet čarodejov (Jesod)
        10. Hrubohmotný svet (Malkuth)

        Toto som našla v súvislosti s Pathworkingom a ako sa používa s kabalou, že sa cestuje do jednotlívých sefirou a nachádzaš tam buď veci z minulosti, alebo archeotypy ako o nich písal Jung podľa tvojej duchovnej úrovne .

        Je toho veľa, ale chcela by som Kabalu pochopiť, lebo začínam v nej vidieť niečo viac.

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.