Ako som ale vôbec nebola bezchybná so svojím slovom

Prenesené zo stalkovacej skupiny:

Asi ste zaregistrovali, že v posledných dňoch som nebola celkom bezchybná so svojím slovom vo vzťahu k Nine… 😛 Pôvodne som myslela, že to bude trvať dva týždne, ale včera som si po channelingu s Gabrielom uvedomila, že ide vlastne len o samonastolené obmedzenie, ktoré vzniklo, keď som pre Boobak dávala odhad tejto situácie. Tak som si to overila a dostala som zelenú nepokračovať v niečom, čo ma nebaví.

A teraz idem napísať, ako k tomu došlo. Obávam sa, že v tomto rozprávaní nebudem robiť až takú dobrú figúru, takže ak ste niekto moji nadšení a verní fanúšikovia (eixstuje vôbec niekto taký? 😛 ), tak radšej ani nečítajte…

A ešte jedno: robím s predpokladmi. Aby to bolo čitateľné, píšem to bez podmieňovacieho spôsobu, ale robím s predpokladmi.

Keď sem Nina prišla, jej štýl, ktorý ja vnímam ako zádrapčivý, mi nesmierne vadil. (A vadí dodnes.) Nerozumela som, prečo to robí, bridilo sa mi to, ale povedala som si, že ak to nevadí iným, ja sa tým zapodievať nemusím.

Potom som uzavrela svoje blogy, znova otvorila SC pre tých, čo sa prihlásili, a nemienila som sa Ninou ďalej zapodievať. Ale keď niečomu nerozumiem, zostane mi to visieť v hlave a pomaličky to dozrieva. Funguje to nasledovne: registrujem veci, ale ak neviem odhadnúť, čo znamenajú, zostávajú na disku a tam sa točia tak dlho, kým k nim postupne nedogravitujú iné postrehy, ktoré dovtedy nedávali zmysel… Tak to bolo i v tomto prípade.

A tak som registrovala, že Nina sa prihlásila do uzavretej skupiny stalkujúcej niečo celkom iné, ako chcela stalkovať ona. Že napriek tomu v tej skupine zotrvala. S akou drsnosťou sa v skupine prezentuje. Jej “ja som v poriadku a komu sa to nezdá, to je jeho problém”. Že interpretuje všetko buď ako útok na seba alebo povahovú chybu toho druhého. Že pri debate prechádza okamžite a bezprostredne na osobnú úroveň. Že rany rozdáva, ale odmieta prijať.

Prvé riešenie bolo, že je magor. Priznávam, bolo najjednoduchšie, ale nevysvetľovalo, prečo zo skupiny neodišla, keď zistila, že to nie je o tom, čo si od toho sľubovala. Takže ak neodišla, asi skupina nebola nič iné než to, čo si od toho sľubovala… Ale čo to potom bolo?

Vtedy som si spomenula, ako viackrát vyhlásila, že nás používa na svoj vlastný cieľ, hoci ten cieľ nikdy nešpecifikovala.

To by mi vysvetlilo aj to, že tu ostala, hoci chcela niečo iné. Možno nás na to niečo iné potrebovala.

A ten drsný prejav, útočenie viac-menej na každého, kto je na okolí… To by mohla byť cielená provokácia. Nakoniec sa sústredila na mňa. Snaží sa ma predviesť ako klamárku, falošného proroka, nekompetentného človeka, ktorý len balamutí iných… Ak ju to tak štve, prečo s tým čakala doteraz? Prečo presne tieto veci na mne nekritizovala na mojom verejnom blogu, kde ma mohla “odhaliť” pred oveľa väčším počtom ľudí?

Pretože môj blog bol otvorený, kým stalkovacia skupina je uzatvorená. Keď sa takto prejavuje tu, nikto “tam vonku” neregistruje jej drsný štýl a osobné útoky. Ľudia “tam vonku” ju ešte stále považujú za osvieteného rytiera bez bázne a hany.

Ale prečo sa snaží zadrapovať? Aká osobná agenda za tým môže byť? Ak to nie je náhoda, že je tu medzi nami, aký toltécky koncept poznám, ktorý by to vysvetľoval?

Napadli mi len dva: petty tyrant (tyranček) a worthy opponent (rovnocenný protivník).

Keďže sa začala Nina zastreľovať na mňa, koncept “worthy opponent” som hneď škrtla. To by totiž musela uznať, že som “worthy” – a to ona podľa mojej skúsenosti neurobí. 🙂

Takže mi zostal len tyranček. Aby ste sa vedeli aspoň približne zorientovať, tyranček je nejaká odporná, nechutná, hnusná a opovrženiahodná osoba z bežného života, ktorá nám znepríjemňuje život a nemôžeme sa jej vyhnúť. V kontakte s tyrančekom si vymazáva bojovník svoju sebadôležitosť.

Nuž, podľa tých atribútov by ma Nina rozhodne mohla identifikovať ako svojho tyrančeka… Ak to tak urobila, dopustila sa zopár vážnych chýb, ale to ma v tom okamihu už nezaujímalo. Práve som totiž zistila, že mi ju Osud postavil do cesty ako môjho tyrančeka.

Ups… Nechcelo sa mi párať s tyrančekmi, ale na druhej strane to bola aj dosť výzva. Kým som nechápala, prečo Nina robí to, čo robí, štvalo ma to a to mi odčerpávalo energiu. Teraz to vyzeralo už len ako úloha. Ale ako na ňu?

Spomenula som si, ako don Juan zdôrazňoval Castanedovi, že ak sa chce pustiť do potýčky s tyrančekom, potrebuje stratégiu. A tak som si svoju stratégiu vymyslela. (Obávam sa, že som to nebola len ja… Myslím, že celým týmto myšlienkovým procesom ma nenápadne viedli anjeli. Viem aj, ktorý menovite. 🙂 )

Tak som si vymyslela stratégiu. Najprv “rozbor nepriateľa” 🙂 : čo sú slabé stránky Niny? Vedela som, že sa neriadi logikou veci, ale vlastným chcením.  Nemyslí; cíti. Keď niečo chce, má nutkanie prehliadať fakty, ktoré sa jej nehodia. Má istú výkladnú skriňu, v ktorej vystavuje “nadradenosť”, “neohrozenosť”, “nezávislosť na mienke iných”, ale za tým všetkým sa skrýva vnútorná neistota a tak na každý náznak spochybnenia bude reagovať okamžitým (a teda nepremysleným) protiútokom – alebo sa na niekoľko hodín odmlčí, aby svoj postup niekde odkonzultovala. (Niekde = u ľudí rovnako zainteresovaných ako ona.) Je závislá na uznaní, ale je si ho schopná naplniť v skupine, ktorú považuje za “svojich”. Na týchto ľudí je citlivá a ak by na nich niekto útočil, bude reagovať zbrklo a emotívne.

(Pri výpočte týchto vlastností som si niečo uvedomila: že Nina a ja máme veľa spoločných čŕt. V nej som videla svoje staré ja, s ktorým som kedysi tak úporne bojovala a ktoré sa mi nakoniec podarilo zaliať tonami betónu niekde na dne mojej duše… Nebolo to príjemné zistenie. Bola som odporná, hysterická, závislá a vzťahovačná a ešte ani dnes som sa s tým nevedela zmieriť.)

Takže čo môžem proti nej rozohrať ako tému? Spochybniť jej sebaobraz racionálneho človeka. Zaútočiť na jej priateľov. Jej záujem sa dá veľmi ľahko riadiť. Mohla by som ho sústrediť na jednu z týchto vecí a tú jej stále natierať pod nos tak dlho, až tá vec nadobudne dôležitosť v jej vlastnom vnímaní. Hovorí sa tomu hypnóza. 🙂

Zvolila som si to prvé; bolo mi to menej odporné ako útočiť na neprítomných.

A teraz stratégia. Nina so mnou zaobchádzala ako s jednoduchým človekom, ktorý je viazaný na svoju ľudskú formu a teda má len jednu možnú reakciu. A spočiatku som sa tak aj správala – ako emotívne reagujúci osol. 😕 Takže toto som nechcela opakovať a povedala som si, že nebudem mať pevnú podobu.

Ako nemať pevnú podobu? Tak, že som si vybrala osem taktík – pozícií, z ktorých na každú hlášku môžem reagovať. Ja som si povedala “osem”, ale vymyslela som len šesť. Keď mi došla inšpirácia, obrátila som sa na Gabriela a on mi poradil ešte zvyšné dve:  Páter (blahosklonný, dobromyseľný), Trhovkyňa (osobne útočná, deštruktívna), Verbálny hnidopich, Páv (“vieš ty, kto ja som?”, náfuka), Psí čumák (racionálny, bez emócie), Miloš Zeman (ironický intelektuál: “nehnevajte sa na trpaslíkov, že vám okopávajú členky; oni vyššie nedosiahnu”), Čarodejník (“pozri, čo nevieš”) a Omilostenie (“nevadí, odpúšťam ti”). Vyniesla som si ich na kyvadlovú tabuľku. Plán bol, že keď príde nejaký komentár od Niny, vezmem kyvadlo a nechám ho rozhodnúť, z ktorej pozície budem odpovedať…

🙂

A tak som aj urobila. Najlepšie mi išiel Zeman 😛 , najhoršie Trhovkyňa – to som musela Gabriela žiadať o radu a on mi tú odpoveď nakoniec musel celú nadiktovať. Ale malo to jeden úžasný dopad: len čo som nechala o odpovedi rozhodovať kyvadlo, stala sa z konverzácie s Ninou neosobná “domáca úloha” – nič, čo by ma vytáčalo. Bolo mi to jedno. Niektoré moje odpovede išli vyslovene už na hranicu mojej vlastnej únosnosti a nikdy by som ich nebola použila, keby nie kyvadla. Niekedy som večer pred spaním prosila anjelov, aby sa postarali, nech sa tá hnusná negativita na mňa nechytí, nech ma nepoznačí… Ale dosiahla som jedno – prestala som sa identifikovať so svojou úlohou v celej záležitosti. Bola som ruky, ktoré roztočia kyvadlo, odčítajú si odpoveď a potom z tejto pozície píšu komentár. 🙂

Len čo som si toto uvedomila, spýtala som sa Gabriela, či v tom musím ešte pokračovať. 🙂 Netreba. To bolo včera. A hneď v noci som mala dva sny. Jeden len tak stručne: vylúčila som zo seba všetku negativitu bez toho, aby vo mne bolo niečo zostalo. (A cez deň skutočne začalo nejaké vylučovanie; buď som chytila črevnú chrípku, alebo sa začal sen napĺňať 😛 .) A ten druhý:

Potom záchod zostal, len sa z neho stala trochu väčšia kúpeľňa – v oboch prípadoch hnedý odtieň – a boli sme v nej dve: ja a moja dokonalá kópia. Vedela som, že je to moje druhé ja, a zápasila som s ním dosť ohavným spôsobom: škrtila som ho a snažila sa mu z celej sily ublížiť, hoci som vedela, že je to zbytočné a že tým len ubližujem sama sebe.

A význam, čo si z toho vyberám: bojujem sama so sebou a je to nezmysel. Nedokážem svoje druhé ja zničiť bez toho, aby som zničila sama seba. Kým proti nemu bojujem, je mojím zatrpknutým protivníkom; ani raz voči mne nevztiahlo ruku a mne na útok stačilo už len to, že existuje… Takto nechcem ďalej. Tak som ráno svojmu druhému ja vyhlásila, že ho chcem integrovať, nechcem ho odsúvať, akceptujem ho a nebojujem s ním. Telo už urobí zvyšok. (A potom sa začalo vylučovať. 🙂 ) Súčasne to znamená, že tie vlastnosti zo mňa, ktoré ma tak rozčuľujú na Nine, sa mi podarilo znovu si privlastniť. Nechcela som ich pustiť na svetlo božie, ale nechcem ich ani držať pod pokličkou. Sú moja minulosť a akceptujem ich. Je jedno, či boli dobré alebo zlé – sú energetický fakt a ja ho prijímam. Nič pre mňa už neznamenajú. Nepotrebujem potláčať nič zo mňa. Minulosť prestala mať na seba naviazanú emocionalitu. Je mi toho druhého ja ľúto – zaznávané, potlačené, nikto ho nemal rád. Tak odteraz ho už mám rada aspoň ja. Dúfam, že jedného dňa mi to dokáže oplatiť aspoň zmierením. A Nine vďačím za veľa; odkedy poznám ju, začala som si vážiť sama seba (a to vrátane svojho minulého “ja”). Nebola som až taká otrasná, ako som si po celý čas myslela… Bola som poranená a zraniteľná a každý môj vtedajší prejav je v tomto svetle pochopiteľný a vôbec nie je odporný. Bojovala som o prežitie. A napriek tomu som musela zomrieť, aby som prežila. 😦

slová

Takže toľko o tom, ako som vôbec, ale vôbec nebola bezchybná so svojím slovom. Prinieslo mi to poznanie, že keď do vytáčajúcej alebo bolestivej situácie zavedieme stratégiu a necháme rozhodovať čokoľvek okrem svojho emocionálne zaangažovaného ja, mení sa situácia z osobnej na neosobnú – na domácu úlohu, ktorú treba urobiť. Možno to pomôže tým, ktorí majú podobne vypätú situáciu v rodine alebo v práci.

A odteraz sa už nemusím Ninou zapodievať. Boobak, prebehlo to rýchlejšie, ako som si myslela. 🙂 Ďakujem za dôveru. 🙂

….

Ich krieg von dir niemals genug
Du bist in jedem Atemzug
Alles dreht sich nur um dich
Warum ausgerechnet ich?
Zähl die Stunden, die Sekunden
Doch die Zeit scheint still zu steh’n
Hab mich geschunden, gewunden
Laß mich gehen – was willst Du noch?
Willst Du meine Tage zählen?
Warum mußt Du mich mit meiner Sehnsucht quälen?
Deine Hölle brennt in mir
Du bist mein Überlebensexlixier
Ich bin zerrissen
Wann kommst Du meine Wunden küssen?

Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and close my eyes
Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and you rest your tears to the night
Ich bin bereit, denn es ist Zeit
Für unser’n Pakt über die Ewigkeit
Du bist schon da,
Ganz nah
Ich kann Dich spür’n
Laß mich verführ’n, laß mich entführ’n
Heute Nacht zum letzten Mal
Ergeben deiner Macht
Reich mir die Hand, mein Leben
Nenn mir den Preis
Ich schenk’ Dir gestern, heute und morgen
Und dann schließt sich der Kreis
Kein Weg zurück,
Das weiße Licht rückt näher, Stück für Stück
Will mich ergeben
Muß ich denn sterben,
Um zu leben?

Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and close my eyes
Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and you rest your tears to the night
(Gitarrensolo)
Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and close my eyes
Out of the dark
Hörst Du die Stimme, die dir sagt
Into the light
I give up and you rest your tears to the night

One thought on “Ako som ale vôbec nebola bezchybná so svojím slovom

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.