Dnes som mala takú smiešny zážitok, ktorý mi však dokonale ilustruje, ako možno využiť svoje telo (a tým aj energetického dvojníka a cez neho napojenie na ten zvyšok energií, ktorý nevnímame) ako radcu.
Ráno som robila chvíľku to a chvíľku niečo iné, pomaly, v pohode, bez tlaku na výkonnosť. Potom zavolala príroda a tak som šla na záchod. Sedím si tak, sedím, a odrazu pocítim prudkú bolesť v ruke… Čo to? Nič také som nerobila! Že by signál, že sa do niečoho mám pustiť? Alebo že niečo mám prestať robiť? Voľne podľa hesla: ruky=robota?
A tak som sa spýtala svojho tela. Telíčko, telíčko, čo mi chceš naznačiť? Že mám ísť písať článok? Započúvala som sa, ale ruka bolela rovnako. 😦 Alebo mám ísť pracovať na podnikovej webke? Ruka bolela o niečo menej, ale bolela. 😦 Tuho som sa zamyslela, ktorému anjelovi som čo posľubovala, čo som nedodržala… Telíčko, alebo mám ísť upratovať?
Čo vám poviem: v tom okamihu ruka prestala bolieť. Mala som svoju odpoveď.
(A je smiešne na blogu, ku ktorému mám prístup len ja, písať “tak vám poviem”… 🙂 Zvyk je prosto železná košeľa. A už sa zasa štylizujem. 😕 )










Napísať odpoveď pre terrafina Zrušiť odpoveď