Ďalší z článkov prevzatých zo stránky The Toltec Path. Nebudem sa opakovať, ako veľmi sa mi páči pohľad autorky, ale tento článok začína dokonca podobne ako veľa mojich – citátom z Castanedu 🙂 :
Sme vnímajúce bytosti. Ale svet, ktorý vnímame, je ilúzia. Je vytvorená opisom, ktorý nám bol opakovaný od okamihu, kedy sme sa narodili.
Na svete je obrovské množstvo rôznorodých ľudí a ich klasifikácií. Jedna z týchto klasifikácií ich delí na dve skupiny: na tvorcov a udržiavateľov. Ako don Juan hovorí, sme vnímajúce bytosti, ale väčšina ľudí udržiava ilúziu, ktorú nadobúdali odo dňa, kedy sa narodili. A pretože väčšina ľudí funguje “z hlavy”, pokračujú v asimilovaní myšlienok a predstáv iných ľudí, čím tieto myšlienky a predstavy ďalej udržiavajú. Z týchto myšlienok a predstáv sa potom rodia mytológie, rituály a ideológie.
Udržiavatelia sú stelesnením tých vzorcov, ktoré zozbierali, a konštruujú svoju pravdu tým, že svoj kotviaci bod udržiavajú fixovaný na pozícii, ktorá predstavuje realitu podľa ich gusta. Tvorcovia naopak spochybňujú svoje vlastné i cudzie vzorce a hodne tým uvoľňujú fixáciu svojho kotviaceho bodu. Preto sú vymazanie osobnej histórie a rekapitulácia také dôležité pre toltéckych bojovníkov. V svojej fluidite a snahe oslobodiť sa od zabehaných vzorcov posúva bojovník svoj kotviaci bod a dostáva tak možnosť meniť a utvárať si svoju realitu. Udržiavateľ bude naproti tomu obhajovať a brániť fixovanú pozíciu svojho kotviaceho bodu a tým bude udržiavať nažive zabehané vzorce a mýty, mnohokrát bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.
Tvorcovia sú bojovníci, ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby riskovali všetko v snahe vytvoriť si svoju vlastnú realitu miesto toho, aby žili realitu niekoho iného. Fungujú v stave energetickej účinnosti, pretože keď niekto žije svoju pravdu, len málo energie sa stráca pochybnosťami. Ak by bojovník začal pochybovať o nejakom aspekte svojho vývtoru, stačí len rekapitulovať ho a posunúť svoj kotviaci bod, aby daný aspekt získal novú formu alebo aby sa jeho výtvor zladil s jeho súčasným stavom vnímania. Tomuto sa hovorí žiť v tu a teraz.
Človek časom zistí, že udržiavatelia prevažne žijú v stave pochybnosti, pretože žijú v realite, ktorú poskladali z vnemov a predstáv niekoho iného. Toto sebaspochybňovanie ich pripravuje o integritu a často aj o skúsenosť. Väčšina udržiavateľov niekde v svojom vnútri cíti, že žijú vidinu niekoho iného, že pre nich táto vízia nie je autentická, pretože miesto toho, aby sa snažili vytvárať si svoju vlastnú realitu z toho, čo sú ich vlastné vnemy, len sa snažia vtesnať do predstavy, ktorú vytvoril a predurčil niekto iný – a v tejto predstave nemajú svoje vlastné, nezameniteľné miesto. Plýtvajú svojou energiou na to, aby udržali svoj kotviaco bod fixovaný v realite, ktorá nie je ich vlastná – a často dokonca vnucujú toto správanie aj ostatným.
Toltécki bojovníci sú tvorcovia s vedia, že každý okamih obsahuje nové možnosti tvoriť a pretvárať. Čo ešte fungovalo včera, nemusí už fungovať dnes a tak sa neobmedzujú na správania, ktoré používali doteraz. Sú bez obmedzení a v stave sústavnej fluidity, takže dokážu vnímať krásu, zázrak a posvätnosť každého jedného okamihu. Rekapitulujte svoje vzorce správania, myslenia a vnímania! Dovoľte svojmu kotviacemu bodu posúvať sa, aby ste mohli priamo vnímať energiu – to vám umožní poskladať nové a unikátne reality z toho, čo vy sami vidíte a vy sami vnímate a nie z predstáv a príbehov iných. Každý z nás má potenciál vytvoriť si svoj vlastný svet, zhmotniť svoje vlastné sny a reality, ktoré sa nezakladajú na vnútených predstavách súčasného sveta.
Takže: čo chcete byť? Udržiavateľ alebo tvorca?
Moderný človek sa nechal vtiahnuť do kolektívnej halucinácie lineárneho času a ignoruje fraktálne špirály vesmíru okolo seba. — Daniel Pinchbeck
(Modern humans became fixated on a collective hallucination of linear time, ignoring the fractal spirals of the surrounding universe.)
Sme vnímajúce bytosti. Ale svet, ktorý vnímame, je ilúzia. Je vytvorená opisom, ktorý nám bol opakovaný od okamihu, kedy sme sa narodili.
no konečne 😀 ja tvrdím, že všetci ste tvorcovia a spolutvorcovia tejto reality, je len otázne kto tvorí svoje nápady a kto odkukal od rodičov a okolia. 😀 😛 Ale keby ste videli očami iného človeka, asi by ste pochopili, že všetko je to vlastne o vzťahoch medzi samotným bytím 😀 jaká búrka na povrchu planéty, taká na povrchu mozgu 😀 všetko čo vnímate končí v hlave a tam vznikajú tvary 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 tomuto momentálne rozumiem tak, že keď boh je tvorca a my sme on a vlastne všetci sme jedno, tak tým pádom sme tvorcami a bohom a každým
Páči sa mi myšlienka, že akúkoľvek myšlienku vyšlem do éteru, presne taká sa mi viac násobne vráti späť, alebo že každý človek, ktorého v živote stretnem, je vlastne mojou bývalou matkou a tak by som aj ku každému človeku mal pristupovať 🙂
Veľmi sa mi páči myšlienka, že stačí aby 1 človek prevzal zodpovednosť a začal čistiť a tým pádom každá situácia, ktorú vníma ako svoju zodpovednosť a očistí ju, bude vzhľadom na to, že všetci sme jedno, očistená zo všetkých 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm, chápem to správne? … že najdôležitejšia je práve Zmena? … ( tú kľudnú hladinu, ktorá po zmene nastáva majú radi udržiavatelia, teda, dľa mňa … hm, .. )
no, a toto by som rada pochopila hlbšejšie, … Ak by bojovník začal pochybovať o nejakom aspekte svojho vývtoru, stačí len rekapitulovať ho a posunúť svoj kotviaci bod, aby daný aspekt získal novú formu alebo aby sa jeho výtvor zladil s jeho súčasným stavom vnímania. Tomuto sa hovorí žiť v tu a teraz.
ja počúvam na konkrétnych príkladoch zo života, napr. .. skúsi mi to niekto vysvetliť? … díkes
Páči sa miPáči sa mi
mozem skusit cez tanec?videla som raz uzasnu choreografiu,v ktorej bol tanecnik jednou nohou akoby prikovany k zemi,mal na nej velku tazku zeleznu platnu.predpokladajme ze u vacsiny ludi,mozno aj u samotneho choreografa bola prvotna pozicia kotviaceho bodu taka,ze s tazkou zeleznou platnou na nohe sa predsa tancovat neda.no ale kedze bol schopny posunut tento kotviaci bod inam,prisiel na to,ze opak je pravdou,objavil uplne ine,nove pohyby tela v priestore,take ktore by bez platne ktora drzi nohu na zemi neboli mozne,telo sa moze napriklad naklanat uplne slobodne do takych uhlov,v ktorych by bez platne gravitaciou padali k zemi….cize to co by na prvy pohlad vyzeralo obmedzenie je v konecnom dosledku oslobodenim…..dufam ze som to ako tak popisala a vies si to predstavit…takto nejak to chapem ja.
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
áno, viem si to predstaviť a celkom jasne, teda to čo píšeš ty a aj ako to myslíš, cítim, že áno, že to cca chápeš správne … ja to tie tvoje písmenka skúšam presunúť do nejakej reálnej situácie, … teda, … strata zamestnania napr. … okolnosti a situácia ťa buďto môžu zlomiť a ťahať gravitačne k zemi ( nešťastie, prebytočnosť, rodová smola, karma, vina iných a čo ja viem čo ešte všetko, nenapadá ma to množstvo výhovoriek, ktoré sú zvyčajne v popredí bežného slovníka 😀 ) alebo no dobre, nejaký význam to malo, poučila som sa, mám to dobré aj napriek zdanlivo nepriaznivej situácii možnosť tvoriť a zmenit to .. napr. plniť si karierne sny? … ( teda aj keď nevidím zatiaľ význam, môžem si to tu a teraz reálne predstaviť tak, že ten význam tam je, alebo ho uplne zavrhnúť a hladať vlastný význam? )
Páči sa miPáči sa mi
( teda aj keď nevidím zatiaľ význam, môžem si to tu a teraz reálne predstaviť tak, že ten význam tam je, alebo ho úplne zavrhnúť a hľadať vlastný význam? )
=> toto si myslím, že je asi tá najťažšia časť celej lekcie/úlohy
nájsť tam ten dôvod, prečo to so mnou hýbe niekam, kam nechcem a potom už relatívne ľahko nájdem spôsob ako z toho von
Minule keď ma drahá s úplnou malichernou otázkou vytočila úplne do nepríčetna a ja som ani len netušil odkiaľ sa tam toľký hnev nabral a tá moja toľko ospevovaná sebakontrola a nadhľad boli v sekunde tatam,
tak som až zíral… 🙂
Potom som sa však zastavil, prebral situáciu v duchu ešte raz (rekapitulácia). Pochopil, že ide o malichernosť a že moja reakcia bola úplne prehnaná a vlastne som reagoval na niečo úplne iné, ako bolo v tej informácii povedané (daný aspekt získal novú formu).
Ospravedlnil sa a hnev odišiel tak rýchlo ako prišiel, resp. nechal úplne bezbranne ležať moje ego napospas osudu 😀
Čím viac som sa nad tým zamýšľal, tým viac som chápal, že to bola prudká reakcia môjho ega, ktoré sa cítilo ohrozené a tým viac mi to celé začalo pripadať smiešne (jeho výtvor zladil s jeho súčasným stavom vnímania), ale či do budúcnosti už takejto situácii nepodľahnem neviem.
Viem len, že ak opäť príde a mne sa podarí zastaviť a rekapitulovať, tak už viem ako postupovať ďalej…len si teraz nie som istý či zrovna toto je žiť v tu a teraz 😀 😛
Celá podstata môjho problému bola v tom, že som veľmi citlivý na to čo “tvorím” a ak sa len niekto trošku odváži, si v nepravú chvíľu spraviť žart z výsledku mojej práce, alebo ho proste spochybniť, tak amen tma 😀
Výsledok rekapitulácie:
príliš veľa sa pozerám na to, čo si o mne myslí moje okolie a často krát sú moje pohnútky zištného charakteru a túžim po tom, aby ma obdivovali
….ja viem, trapas 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 no, iskra 😀
takže? … jo, niekedy viem dávať aj zmysluplné otázky však? 😉
hm, .. a toto … => toto si myslím, že je asi tá najťažšia časť celej lekcie/úlohy
nájsť tam ten dôvod, prečo to so mnou hýbe niekam, kam nechcem a potom už relatívne ľahko nájdem spôsob ako z toho von … hm, hm, hm … tuho dumám, 😀 … teda, dá sa obísť aj karma? … ak nám napr. nemvyhovuje? … 😕 ( čistá teoria, aby som to skôr pochopila 😕 )
a toto … Viem len, že ak opäť príde a mne sa podarí zastaviť a rekapitulovať, tak už viem ako postupovať ďalej…
hm, áno, dá sa to, ak:
1. bude situácia rovnaká
2. ak sa budeš riadiť skúsenosťou, alebo ako to nazval čiky, krásnou spomienkou, ne nebudeš mať problém prežiť ju znova, aj keď ťa drahá zasa vytočí atd 😀
ale, čo ak situácia príde a bude rovnaká, no vonkajšok bude mať inú podobu, rozoznáš ju? a teda, ustojíš ju? hm … no a ted babo raď, ak mi értem 😕 😀
a neboj, si naprosto skvelýýýýý 😀 … robiť si zo seba žarty dokáže iba málokto naozaj úprimne, a to sa mi ráta, veľmi ráta
matrioshka
tvoje tanečné kreácie boli tiež skvelé, kukni ako sa to tu pekne rozvíja 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
ja si myslím, že ak to príde znova, vycítim to…:)
vzorec bude stále rovnaký, len je pravda, že v poslednej dobe už nechodia také jednoduché testy, ale fajné chytáky
napr.:
=> na začiatku som sa rozčuľoval pri každej pakovine, ktorú niekto MNE na ceste vyparatil / teraz môže pri mne aj vybuchnúť bomba a ja si pískam a starám sa o seba
=> potom prišli dlhé rozhovory s moju mamou na tému politika…ona fanúšik lavice, ja presvedčený pravičiar…veľké hádky, kto ďalej “dočúra”…bez zmyslu a hlavne bez riešenia, pokiaľ sa 1 neodvážil nakuknúť druhému do hrnca a zistil, že je to len otázka potrieb a nasledovnej interpretácie…a tak zrazu prestalo byť dôležité, aký ma kto názor na politiku…a možno aj politika sama o sebe
prirovnal by som to k hádke 2 ľudí, ktorých rodičia učili, že zelená je za a) farba, ktorú má slnko a za b) farba, ktorú ma nebo a tak pri pohľade na modré auto bude každý tvrdiť o tom druhom že prd vie a snaží sa toho druhého presvedčiť o “kravine”…no a potom príde niekto ako “teta Helar”, alebo “ujo Čiki” a povie…jeee tá modrá je ale pekná, však? (priateľsky ta šťuchnúc medzi rebrá) 😉 a potom čumím ako puk 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 no no no … presne tak, … situácie sa začnú správať ako chytáky 😛 😀
😀 a teta helar? šak hodila na minigrimi test na ezoterickú farbosleposť, nempomohlo? 😀
Páči sa miPáči sa mi
…hnev odišiel tak rýchlo ako prišiel, resp. nechal úplne bezbranne ležať moje ego napospas osudu….na tomto som sa pobavila,velice pekna hlaska:)…a inak,dufam ze ocenis moju pochvalu,ani moje ego nerozdava nic len tak nezistne,mirnixdirnix,ked si napisal ze pochvaly mas rad,tak reku padne na urodnu podu a hadam aj mne sa daco ujde naspat:))))tiez trapas ne?:)ale vlastne …ani ne.no a co:)
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem matrioška 🙂 resp. moje ego ti ďakuje 😀
Pochvala podla mňa patrí každému, kto sa rozhodne, že cesta môže viezť aj iným smerom, ako vravia ostatní, resp. že nie je treba vždy a za každých okolností nasledovať stádo a že 1 pravda môže mať niekdy viac tvárí a vôbec sa nemusia vylučovať a že čierna a biela, jedna bez druhej vlastne neexistujú a tak je kľudne možné mať súčasne aj pravdu a aj sa mýliť.
Páči sa miPáči sa mi