Published by

Helar Sun Belangelo

Dnešný článok je určený priamo pre Samuela 🙂 , ale aj pre ostatných, ktorí sú niekedy trochu netrpezliví a majú pocit, že im chýba orientácia, že nevedia, ktorou cestou sa pustiť… Slová dona Juana by vám v tom mali pomôcť:

Pozorne preštuduj každú cestu. Vyskúšaj ju toľkokrát, koľko považuješ za potrebné. Potom sa spýtaj sám seba – a nikoho iného, len seba. Polož si otázku, ktorú kladie len veľmi starý človek. Môj dobrodinec mi položil túro otázku, keď som bol mladý, ale moja krv bola príliš búrlivá na to, aby som porozumel. Teraz už rozumiem. Poviem ti ju: Má táto cesta srdce? Všetky cesty sú rovnaké: nevedú nikam. Idú divočinou. O mne možno povedať, že som pochodil poriadne dlhé cesty, a napriek tomu som sa nikam nedostal. Otázka môjho dobrodinca má teraz zmysel. Má táto cesta srdce? Ak má, je dobrá; ak nemá, je nanič. Obe nevedú nikam, ale jedna srdce má a druhá nie. Ísť jednou bude príjemný zážitok; kým ňou budeš kráčať, ty a cesta budete jedno. Pusti sa druhou a budeš preklínať svoj život. Na tej prvej sa cítiš silný, tá druhá ťa oslabuje.

Bruce Wagner, žiak Carlosa Castanedu, spomína: “Nagual mi povedal, že potrebujem energiu na to, aby som takúto cestu čo len našiel. Aby som nazbieral dostatok energie, radil mi, nech začnem rekapitulovať. Kým rekapitulácia sa do istej miery podobá na meditáciu – výsledok je ten istý, len prostriedky sa líšia – energetický akt rekapitulácie je unikátky pre tradíciu toltékov. Počas rekapitulácie (my ju tu nazývame aj stalkovanie) venujeme pozornosť nádychom a výdychom, pričom sa rozpomíname na každú jednu bytosť, s ktorou sme sa stretli alebo s ktorou sme mali do činenia, od rodičov cez partnerov, priateľov, náhodné známosti až po cudzích ľudí. Začínate si spisovať zoznam. Mnohí na tomto zozname majú meno, ale mnohí ho ani nemajú. Už samotný zoznam zaberie mesiace času. Jeho zostavovanie rozptýli myseľ; rekapitulácia je celoživotná príprava pre vstup do ticha. Bolo zvláštne pre mňa čítať prednášku, v ktorej Chögyam Trungpa Rinpoche hovoril o praktike známej ako smrti, čo značí “rozpamätanie sa”…”

Takže dlhej reči krátky záver: je jedno, ktorou cestou kráčaš, pokiaľ má srdce. To, čo ja viem od anjelov, je pokračovaním: možno jedna cesta je tvojou len do bodu, kedy ťa dovedie k nejakej inej ceste, ktorá sa odvtedy stane tou tvojou. Jediná vec, čo ti môže pomôcť rozhodnúť sa správne, je pocit, či daná cesta pre teba má srdce alebo nie.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Aktívna strana večnosti, Bosorácka filozofia, Bosorácky stalking, Sebarozvoj, Svet podľa ezoteriky

Carlos Castaneda, hudba, rekapitulácia, smrť

5 odpovedí na na “Hádam, kadiaľ ísť… Ktorá cesta je pre mňa tá správna?”

anjelicsue

8. januára 2011

Stava sa že človek kráča po nejakej ceste a až keď príde na rázcestie má možnosť obrátiť sa na chvíľu späť aby videl čo všetko sa na nej naučil a ani o tom nevedel (aj Castaneda sa tomu čudoval v svojom prípade) … v podstate sa to stáva vždy keď človek ide po ceste čo má pre neho srdce inak si myslím že by nebol schopný sa toľko naučiť lebo čomu človek neverí jednoducho odfiltruje preč – tato časť sa mi sem akosi priplietla 🙂 … dnes sa mi stalo niečo zvláštne … konečne som dočítala jednu z Castanedových kníh (tak dlho som ju mala rozčítanú až mi to išlo na nervy 😦 ) no už som sa akosi naučila že mám načúvať … až do dnes som to tak úplne nechápala … no vždy keď som mala pocuchané nervy z bežných dní som často len tak siahla po Castanedovi no v duchu som sa pýtala na čo práve táto kniha veď na to teraz nemám náladu ani trpezlivosť … ale vždy sa stalo to isté – po pár stranách (som si myslela) som sa spamätala a bola som o 20 strán napred ?! a čuduj sa moja pochmúrna nálada akosi niekam zmizla a ja som sa od knihy nevedela odtrhnúť ! Vždy som mala pocit že to čítam v správnu dobu a čas, keď sa to mám dozvedieť a keď to budem schopná spracovať spracovať (keď to nebolo vhodne i kniha mi pomaly sama vykĺzla zmysle nesil to 😀 )

Ako som dnes dočítavala posledné stránky zrazu sa mi v mysli vynorili určité zážitky ktoré som nechápala ale teraz mi zrazu niečo šepkalo ako to je ?! Toltekovia síce hovoria v inej terminológií akú poznám od anjelov no niektoré významy sa mi v jednej chvíli spojili v jedno…(obávam sa že bez môjho pričinenia 🙂 )

V jednej chvíli ma niečo primälo (jednoducho sa mi to vynorilo v mysli akože no tak sa to spýtaj) opýtať sa nahlas “kto je môj učiteľ?” a vrana zakrákala … To mala prekvapilo a len tak som si povedala zo srandy že preveríme ešte dvakrát a vrana dvakrát zakrákala … a mne došlo že idem správnym smerom , či idem po ceste srdca to netuším, jediné čo potrebujem je dobrý pocit a ten mi nechýba (väčšinou 🙂 )

Teraz mi napadla myšlienka: “a máme ťa!” a ja: “tak nech a prečo nie :-)”

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  9. januára 2011
  
  Anjelicsue,
  
  díky za tú “vranu”… 🙂 Zakliklo… 🙂 Už len pochopiť, čo z toho vylezie! 😆
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
RWF

7. apríla 2011

Helar, mozes mi, prosim, vysvetlit, co s tym zoznamom? Za akym ucelom sa na tych vsetkych ludi rozpamatavame alebo, na co sa sustredit pri tych spomienkach? Treba to nejak rozoberat?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  7. apríla 2011
  
  🙂 Skúsim… Urobíš si zoznam kontaktov s ľuďmi v svojom živote. Začneš tými, čo si pamätáš. Každý takýto kontakt je v svojej podstate “energetická výmena” (keby nebol, nepamätal by si si ho; výnimkou sú len silno traumatizujúce kontakty, ktoré sú tiež energetické výmeny, ale aby sme prežili, zabúdame na ne). Počas energetickej výmeny časť energie toho druhého sa nalepí na teba a časť tvojej energie sa nalepí na toho druhého. Takto človek postupom času stráca svoju energiu (hovorí sa tomu aj “strácať kúsky duše”) a ak si ju nahradzuje, tak energiou iných, ktorá sa ale necíti ako jeho vlastná a preto robí tiež šarapatu (emocionálne, psychicky a cez to až fyzicky).
  
  Takže: urobíme si zoznam a potom každý jeden kontakt spätne rekapitulujeme, teda rozpustíme jeho emocionalitu, svoju energiu si privlastníme späť a cudziu energiu vrátime. Sú na to rôzne metódy; tá rekapitulácia je toltécka metóda. Kečua to robia tak, že si zozbierajú raždie podľa toho, ktorú situáciu a ktorý kontakt im práve pripomína, a potom ho večer pália; počas pálenia znovu prežívajú tú situáciu a vynulovávajú energetické výmeny, ktoré v nej prebehli. Na to stačí vizualizácia alebo len úmysel/vôľa. A keď drievco zhorí, situácia sa “vyparí”.
  
  Keď takto odrekapituluješ dostatočné množstvo situácií, ktoré si pamätáš, začneš rekapitulovať aj tie, na ktoré si už dávno zabudla. Proste si si uvoľnila dostatok energie na to, aby aj tieto vyplávali na povrch. Niekedy sa to deje vo forme snov – situácie sa ti snívajú, čím ťa na ne podvedomie upozorní a keď si ich rozoberieš, zneutralizuješ aj tieto. Preto je dobré, keď s tým začneš, začať si písať aj “senník”.
  
  Neviem… odpovedala som na to, čo si potrebovala vedieť?
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
RWF

8. apríla 2011

Helar, dakujem moc. Polopate! A odpovedala si aj na to, co ma napadlo az neskor 🙂 Snad mi bude vizualizacia dobre fungovat, lebo to vyparovanie po zhoreni razdia sa mi paci. Ale asi to skusim s niecim mensim. Napriklad zapalkami. Tak nech to pomaha 🙂 Dakujem

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať