Neexistujú obmedzenia

Ak vždy budeš klásť fyzické alebo iné hranice tomu, čo dokážeš, zachváti to celý zvyšok tvojho života. Zachváti to tvoju prácu, tvoju smrteľnosť, celú tvoju existenciu. Neexistujú hranice. Existujú úrovne, ale na tých nesmieš zotrvať, musíš ich prekračovať. Ak ťa to zabije, tak ťa to zabije. — Bruce Lee

(If you always put limits on what you can do, physical or anything else, it’ll spread over into the rest of your life. It’ll spread over into your work, into your mortality, into your entire being. There are no limits. There are plateaus, but you must not stay there, you must go beyond them. If it kills you, it kills you.)

A tuto je nádherná ukážka toho, ako rozmýšľa bojovník:

Bruce Lee: “Keď ťa takto držím, čo môžeš urobiť? Tvoje ruky a nohy sú bezcenné. Môžeš ma kopnúť?”
Cvičenec: “Nie.”
Bruce Lee: “Tak čo môžeš urobiť?”
Cvičenec: “Nič.”
Bruce Lee: “Hryz!

A ďalej:

“Neplánuj si, ako budeš hrýzť… To je dobrý spôsob, ako prísť o zuby!”
“To je priveľa na zapamätanie si.”
“Ak sa budeš snažiť rozpamätať, prehráš! Otvor svoju myseľ. Buď bez formy. Ako voda. Daj ju do pohára – stane sa pohárom. Daj ju do čajníka – stane sa čajníkom. Voda dokáže tiecť, šplhať sa, kvapkať alebo udierať! Buď voda, kamarát.”

“Ako každý iný, chceš sa naučiť spôsob, ako vyhrávať. Ale nikdy neprijímaš prehru. Akceptovať prehru – naučiť sa zomrieť – je spôsob, ako sa smrti a prehry zbaviť. A tak keď príde zajtrajšok, musíš sa zbaviť svojej ambicióznej mysle a naučiť sa spôsob zomierania.”

No a keď sme sa dostali už tak ďaleko, tak ešte jeden bonus, ktorý ukazuje, že… neexistujú obmedzenia… Je to stret dvoch “techník” – muay thai a brazílskej capoeiry. V tomto filme bol kladným hrdinom thajský bojovník, takže je jasné, ako to dopadne – ale všimnite si, ako spočiatku bojuje svojím obvyklým spôsobom a dostáva na kožuch, než zistí, ako bojuje jeho protivník – a potom ho jednoducho emuluje a na kožuch dostane ten druhý… 🙂 Jediné, čo to chcelo, bolo “prepnúť” spínač v mozgu z “robím muay thai” na “za každú cenu”:

6 thoughts on “Neexistujú obmedzenia

      • mohli, ale ako náhle povieš urovne u väčšiny to evokuje stupne a toto nie je o stupnoch a ak by sme tu už hovorili teda o urovniach, tak ich neprekračovať, ale meniť 🙂

        Páči sa mi

      • 😀 No, je otázka, čomu školy slúžia – či nášmu osobnému rozvoju alebo len jednoducho sprostredkovaniu istého množstva vedomostí a naformátovaniu na istú “spoločensky únosnú” formu… 😛

        Úrovňami sa podľa mňa odmeriava, kto je ako ďaleko, a preto celkom dobre rozumiem tomu, čo SD hovorí. Stavom sa podľa mňa odmeriava, ako ďaleko si sám voči svojmu ideálnemu “ja”. Teda nie na 90% spoločensky želaného, ale na 70% svojho vlastného možného.

        Preto neslobodno zotrvávať na “úrovniach”, pretože tie sú úrovňami len vtedy, ak sa porovnávame s inými. A my nie sme porovnateľní s inými… Každý máme svoju vlastnú cestu, svoj vlastný “bod rovnovážnosti” a svoj vlastný “gap” (medzeru, nedosahovanie) a nič nám nepomôže, ak sa budeme odmeriavať podľa cesty, bodu rovnovážnosti a “gapu” niekoho iného alebo skupiny iných. 🙂

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Miro Zrušiť odpoveď