Táto otázka sa mi zdala veľmi smiešna a tak ju hodím aj sem. Vyhrabala som ju, keď som ňúrala v starých rozhovoroch castanedovcov. Menovite toto je z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine, číslo 40, z októbra 1993.
Otázka: Kam si myslíte, že pôjde vaša bosorácka družina po smrti?
Taisha: Podľa mňa kročíme do nikdy sa nekončiacej revolúcie. Splynieme s tou nepredstaviteľnou, nepomenovateľnou silou, ktorej sme len drobúčkou čiastočkou. Čím menej sme z energetického hľadiska “ľudskí”, tým viac splývame so Všetkým-čo-je. Možno to znie studeno a bezcitne, ale nie je to tak. Bosoráci majú city a obrovskú náklonnosť, ale takmer vždy sú neosobné. Sú súčasťou energie, ktorá vyviera zo stavu vnútornej pohody. Keď je vaše energetické telo zdravé, máte silné pozitívne emócie, ktoré vychádzajú zo samotného Univerza.
Všetko “tam vonku” je inteligentné a uvedomelé a je súčasťou samotného Úmyslu. Je v tom náklonnosť; potrebujete sa na to len napojiť, aby ste to pocítili. Nie je to produkt vášho “ja”. Je to čosi “tam vonku”. “Tam vonku” nie je studený,prázdny priestor. So svojím snovým telom môžete prekonať obmedzenia fyzického tela, naberať na seba rôzne podoby a vnímať realitu z týchto konfigurácií, čo značí, že môžete prechádzať stenami a stať sa čistou energiou, ktorá nás splodila.
Keď sa v priebehu evolúcie udeje toto splynutie, presúvame sa do iného sveta. Posúvame sa od “byť človekom”. Naša “opičia” podoba sa jednoducho zlúpne ako škrupina a to, čo ostane, je nepredstaviteľné. Štruktúra jazyka nedokáže obsiahnuť nekonečnosť ticha, ktoré k vám hovorí priamo, bez slov. Neprestaneme vedieť a byť vedomí, pretože to do nás steká z Úmyslu. To vedomie, ktoré vás napĺňa úžasom, je naše napojenie na Všetko-čo-je (oni použili “vastness”).










Povedz svoj názor