Na chorvátskom internete som našla článok k téme, ktorá ma dosť zaujíma: “trojitý” a “štvoritý” nagual. V Castanedovi je táto vec len nahryznutá a nedovysvetľovaná. Všetky ostatné vysvetlenia boli značne podivuhodné a málo spoľahlivé: od “roztrhania” človeka na niekoľko dielov v emocionálnom strese až po rôzne aktivované kvadranty medicínskeho kruhu alebo zvnútra vyvierajúce túžby… Keďže ma to zaujíma, budem sa k tomu asi vracať z rôznych uhlov pohľadu, ale dnes som našla knihu od Armanda Torresa a z nej idem vybrať zopár údajov o toltékoch, nagualizme a nagualoch. Ak možno Torresovi dôverovať (a ja mu dôverujem, pretože 1. nie je ho plný internet a nič nepredáva a 2. Castaneda znie skutočne ako Castaneda), tak informácie pochádzajú z osobného rozhovoru s Castanedom v roku raz-dva, t.j. októbri 1984:

“Nagualizmus” je názov systému presvedčení, ktorý vymysleli bosoráci z predšpanielskeho Mexika. Podľa histórie sa títo ľudia hlboko zapodievali svojím vzťahom k vesmíru – do takej miery, že sa plne venovali vyskúmaniu hraníc ľudského vnímania pomocou halucinogénnych látok, ktoré im pomáhali meniť stavy vedomia. Po generáciách manipulovania vedomím sa niektorí z nich naučili vidieť, teda inými slovami vnímať svet nie ako interpretáciu, ale ako sústavný tok energie.

Nagualizmus pozostáva zo skupiny techník, ktoré sú zamerané na zmenu nášho obvyklého (každodenného) vnímania, ktoré vytvárajú nesmierne zaujímavé psychické a fyzické fenomény. Mexická tradícia napríklad hovorí, že nagual je schopný premeniť sa na zviera (hovorí sa tomu shapeshiftovať; don Juan sa tiež „stával vranou“), pretože v snívaní sa naučil nadobudnúť inú ako ľudskú formu. (Ak si spomeniete, už sme hovorili, že v snívaní zisťujeme, aké je cítiť sa niečím iným – a ak ten pocit dokážeme v sebe vyprodukovať v bdelom stave, tak si danú vec zhmotníme.)

Nagualizmus sa pestoval celé tisícročia a v priebehu vekov sa stával symbolickejším a abstraktnejším, až sa z neho stal filozofický smer, ktorý dnes nazývame toltéctvom.

Toltékovia neboli to, čo si obvykle predstavujeme pod „bosorákmi“ – zlosynovia s nadprirodzenými schopnosťami, ktorí škodia iným ľuďom! Ich záujem sa zameriaval na skúmanie širokých aspektov vedomia a ich hlavný nástroj bola sebadisciplína, sebakontrola, sústavné zlepšovanie sa a bezchybné správanie.

Snívanie a stalkovanie

Technika toltéctva pozostáva z dvoch oblastí: pomocou spomínaných techník sa žiaci naučili pohybovať cielene a uvedomele v snoch tak, ako sa obvykle pohybujeme v každodennom svete. Túto techniku dopĺňa „zručnosť stalkovania“, čiže umenie poznať seba samého, a jeho základný nástroj „rekapitulácia“, ktorá spočíva v znovupremietaní udalostí svojho života a hľadaní skrytých zápletiek a ich odstraňovaní.

Snívanie a rekapitulácia spolu umožňujú vytvorenie energetického dvojníka, nezničiteľnej identity, ktorá je schopná konať z vlastnej vôle.

Jeden z najväčších objavov toltéckych vidiacich bol, že ľudia majú okolo svojho fyzického tela žiarivú (svetelnú) konfiguráciu, teda energetické pole. Takisto videli, že niektorí z nich majú špeciálnu konfiguráciu tohto svetelného kokónu – rozdelenie na dve časti. Títo ľudia boli nazývaní „nagual“, teda „dvojitý/duplicitný človek“. Vďaka svojej mimoriadnej konfigurácii má nagual viac energie ako väčšina ľudí. A vďaka tejto zvláštnej konfigurácii je z neho prirodzený vodca.

Odraziac sa od tohto poznania začali sa vidiaci zapodievať tým, že zostavovali harmonické skupiny, ktorých členovia („bojovníci“) sa navzájom dopĺňali. Spoločne sa snažili dostať na nové úrovne vedomia. Postupom času zistili, že za ich praktikami je čosi vyššie – neosobné Pravidlo (ja mu hovorím aj „zákon“).

Toto Pravidlo zachytáva tieto zostavy a pomocou neho možno zjednotiť ľudskú rasu a integrovať ju do jednotného organizmu, ktorému sa hovorí „partia naguala“ (alebo aj družina naguala alebo bosorácka partia, ako tomu niekedy hovorím). Cieľom týchto skupín je absolútna voľnosť a rozvoj vedomia až na úroveň, ktorá im umožní putovať oceánom kozmickej energie a vnímať všetko, čo je ľudskému vnímaniu prístupné.

Pravidlo má svoju vlastnú časť, ktorá popisuje, ako sú vzájomne poprepájané generácie bosorákov, ako vytvárajú bosorácke línie a ako sa tieto z času na čas obnovujú.

Osudom Castanedu bolo žiť v jednom takomto cykle obnovy. Sám tomu nerozumel až do okamihu, keď dostal správu, že má svoje učenia zverejniť. Napriek tomu sa celý čas stránil ľudí a mal výhrady k popularizácii toltéckeho učenia. Armando Torres ho poznal osobne a počas mnohých rozhovorov si ho Castaneda vyhliadol ako niekoho, kto po štyroch rokoch od jeho odchodu zverejní aj veci, ktoré sa v Castanedových knihách nenachádzajú – napríklad pravidlo trojitého naguala.

Pravidlo

Podľa Castanedu je Pravidlo niečo ako návod, ktorý vidiaci dali partii bosorákov, niečo ako mapa toho, aké sú úlohy jednotlivých bojovníkov v rámci tejto partie. Zistili, že tak, ako máme nejaký svoj biologický vzorec, tak má každý človek aj nejaký energetický vzorec a ten zodpovedá za jeho rozvoj ako svetelnej bytosti.

Pravidlo je v tomto ohľade akoby maternica, ktorá obsahuje evolučný plán pre každú bytosť – nielen na Zemi, ale hocikde v Univerze, kde existuje vedomie. Castaneda:

„Nik sa z Pravidla nedokáže vymaniť. Najviac, čo dokážeme, je ignorovať ho – a v tom prípade nedosiahneme stav, kedy môžeme byť to, čo skutočne sme: žijúca hmota v službách úmyslu, ktorému nerozumieme.“

Pravidlo je akoby rovnica, ktorá riadi efektívnosť konania pri maximálnej úspore energie. Takáto kombinácia v praxi automaticky vedie k zrodu bojovníkov. Pravidlo hovorí, ako sa bosorácka partia vytvorí, ako ju treba rozvíjať, ako sú generácie poprepájané líniami a ako sa dostanú k voľnosti.

Pravidlo je pôvodom univerzálneho poriadku. Spočiatku o ňom nikto nevedel. Keď sa bosoráci starého Mexika dostali do kontaktu s inými formami vedomia na Zemi, oveľa staršími a oveľa skúsenejšími než oni sami, začali získavať kúsky Pravidla. Po čase ich mali dostatok na to, aby videli, že ide o kúsky veľkej skladačky, ktoré do seba navzájom zapadajú. To je aj obdobie, kedy začali bosorácke línie.

Cez videnie overili vidiaci všetky kúsky spojené so snívaním. Zoradili cvičenia do siedmich úrovní a postupne poprenikali do všetkých kútov Univerza. Postupne vytvorili vzor nagualovej partie, štruktúru v tvare extrémne stabilnej pyramídy, ktorá dokázala ukázať zloženie sily veľmi jasne. Ale jednu vec starí vidiaci neoverili – Pravidlo pre stalkerov. To preto, lebo stalkovanie nepovažovali za zaujímavé. V časoch, kedy bosoráci stáli na vrchole pyramídy, stalkovanie ako zručnosť pre nich nemalo význam. Ale keď sa situácia zmenila, práve tento postoj priviedol starých vidiacich takmer na pokraj zániku.

Až príchodom Toltékov táto druhá časť Pravidla odhalila svoj obsah: „bezchybnosť“. Len tie bosorácke línie, ktoré boli schopné ísť touto cestou, prežili; zvyšok zanikol. Znamenalo to pád vlády starých vidiacich. Prijatie a aplikovanie stalkingu prinieslo zrod nového typu vidiacich a až vtedy sa plne vyjavilo Pravidlo naguala. Hovoríme o období asi pre 5.000 rokmi. Toto obdobie vyvrcholilo rozkvetom Tuly.

Ďalšie články seriálu: Družina naguala • Pravidlo trojitého naguala