O učiteľoch

Tento citát sa mi veľmi hodil k článku o budhistickom pohľade na toltékov, pretože sa tam spomína naviazanosť na osobu učiteľa ako neželaný prejav:

Učiteľ nikdy nie je predstaviteľ pravdy – je to sprievodca ukazujúci smer k pravde, ktorú si však každý študent musí nájsť sám pre seba. Dobrý učiteľ je iba katalyzátor zmeny. — Bruce Lee

(A teacher is never a giver of truth – he is a guide, a pointer to the truth that each student must find for himself. A good teacher is merely a catalyst.)

Pre mňa je tento citát nesmierne dôležitý. Ľudia sa totiž zvyknú identifikovať so svojím učiteľom a jeho pravdou a potom chodia po svete a hlásajú ju ako jedinú možnú pravdu. Vtedy ovšem učiteľ v niečom zlyhal – neumožnil svojmu žiakovi nájsť si svoje individuálne vnímanie pravdy; neumožnil mu pochopiť podstatu, ale ho naučil len frázy a pekne znejúce slová, za ktoré sa odteraz bude jeho žiak skrývať. V známych situáciách mu možno nebudú na prekážku, ale len čo postretne situáciu, na ktorú nebol pripravený a na ktorú nemá presný citát svojho “majstra”, ostane bezradný, bezmocný a vydaný napospas…

Často zabúdame, že učiteľmi v našom živote sú viac-menej všetci ľudia, s ktorými prídeme do kontaktu. Vyberieme si jedného, kto sa nám zdá uznávaný, múdrejší alebo nejakým iným spôsobom výraznejší ako tí iní, a postavíme si ho na piedestál. A celkom zabudneme, že je to tiež len človek z mäsa a kostí, ktorý v 9 prípadoch z 10 má absolútne presný odhad, ale v tých 10% prípadov sa mýli ako my všetci… Má svoje postoje, životné skúsenosti a preferencie, ktoré sa do vysokej miery môžu kryť s našimi, ale nie sú naše vlastné! Jeho odhad nie je náš. Preto jeho pravda nemôže byť tá naša, môže to byť len nasmerovanie alebo odhalenie niečoho, čo sme si dovtedy na našom vlastnom živote nevšímali. Ale ešte stále pred nami stojí človek, nie nedotknuteľná modla!

V mojom vnímaní je dobrý učiteľ ten, ktorý je autentický, ktorý sa do nijakej pózy neštylizuje. Ktorý vás niečím na svojom postoji  zaujme. Ktorý pred vami otvára dvere a ukazuje vám možnosti za nimi. Ukazuje vám, ako by svet mohol vyzerať, keď cez tie dvere prejdete. Pomáha vám objavovať vaše vlastné vnútorné zdroje, aby ste mohli svojimi silami prejsť do sveta, ktorý si zvolíte. 

Ale v konečnom dôsledku vedú všetky dvere do jedného a toho istého sveta – k poznaniu. 🙂 A preto je jedno, ktorými sa pustíme; je to naša voľba a ničia iná!

27 thoughts on “O učiteľoch

    • 🙂 Napriek môjej pôvodnej nechuti k Matrixu a Hviezdnym vojnám priznávam, že teraz, ako pozerám z nedostatku lepšej zábavy po rokoch znova Hviezdne vojny (no dobre, ešte pri tom aj čítam alebo channelujem), nachádzam v tom mnoho skutočných hrozienok… 🙂 Len to treba pripustiť. Keď som ich videla v čase ich vzniku, nehovorili mi vôbec nič, len ma nekonečne nudili. 🙂

      Páči sa mi

      • …a na konci 1.časti Matrixu si videla, ako (nagual) Neo 😛 “zastavil svet”? 😆 😉
        Ja v tom Matrixe nachádzam isté súvislosti aj s “náhodičkami” v mojom živote. Haluz. 🙂
        Helar – nenarazila si náhodou v tomto toltéckom učení na zmienku o strave? (či jedia alebo nejedia mäso…)

        Páči sa mi

      • Zatiaľ nie. A keď vychádzam z toho, že išlo prevažne o chudobných Indiánov (Castaneda bol, ak sa dobre pamätám,prvý “beloch”), tak toho mäsa asi nazvyš ani nemali. Nedávala som pozor, čo jedli 🙂 , boli to väčšinou španielske názvy, ale keď sa budem vracať k čítaniu Second Ring of Power a Eagle´s Gift, tak sa na to pozriem. Teraz idem od začiatku a tam si nič podobné nepamätám.

        Páči sa mi

      • 😀 Teraz mám pocit z dobre vykonanej práce keď som niekoho priviedol k Hviezdnym vojnám :D. Inak ja som si vždy myslel že v období 70.tych a 80.tych rokov tu tie fimy boli zakázané kvôli komunizmu… asi som sa mýlil čo :D. Ale pre mňa sú matrix a star wars moji prvý učitelia a sú začiatkom tej reťaze osudu ktorá ma priviedla až sem :D. Inak v jednej knihe star wars (Štepný bod) som našiel náznaky šamanizmu alebo niečoho čo som už videl aj tu a to vetu: “Všetci sme len snom pelekotanu…” Pelekotan bol v jazyku domorodcov poznajúcich Silu a teda znamená Sila a Sila je po našom Univerzálna energia, reiki, Boh… 🙂

        Páči sa mi

      • Tak vieš, Ryuuga San, keď niekto pozeral Viedeň, tak mu bolo jedno, čo bolo kde zakázané… 😆 Od svojich 13 rokov som prakticky nepozerala našu telku, len na Silvestra. Výhoda Bratislavy.

        Tú “silu” pozná aj toltécke učenie. Často na teba spomínam… 🙂

        Páči sa mi

  1. Helar, ja už ani nie som prekvapená dnešným článkom… 😆 Zase zásah a na 100% 😆 Pretože dnes ráno som si čítala jeden tvoj článok (ako inak – o stalkingu a vzťahoch) a keď som dala dokopy 1+1, tak ma osvietilo. 😆 Neskutočné niečo.

    K tomu učiteľovi by som ešte dodala, že nám dáva vždy to, čo potrebujeme (a nie chceme)… 😉 A ja som po jednej lekcii znovu objavila kúštik seba – niektoré skryté vlastnosti som si len teraz naplno uvedomila. Nádherný oslobodzujúci pocit. (Toto milujem na stalkingu.) Jedného takého katalyzátora 😛 poznám a som za neho vďačná. 🙂

    Kúsok “udičky” z pesničky:
    just keep your mind open and
    suck in the experience
    and if it hurts
    you know what…? it’s probably worth it…

    (nechaj si len otvorenú myseľ a nasaj tú skúsenosť… a keď to bolí… vieš čo? tak to pravdepodobne stojí za to…) 😉

    Páči sa mi

    • 🙂 Dnes ráno mi práve pucoval hlavu Gabriel. Musím sa odosobniť. Moja zodpovednosť sú situácie. Čo z tých situácií ľudia urobia, musím pustiť z hlavy.

      Bude to ťažké. But it´s always worth it. Vždy to za to stojí. V konečnom dôsledku totiž žiak pracuje vždy sám so sebou a sám na sebe a keď je z toho celý bez seba, tak práve len začal byť viac sám sebou. 😆

      Páči sa mi

      • Hm, ja som celá bez seba len od toho uvedomenia si, že som aj “toto”. Bola som vždy “toto”, len som si to neuvedomila – a na to sú dobré tie všelijaké nepohodlné situácie. Inak, ten článok sa volal “O zrkadlách a strácaní energie”. A dal mi neskutočne veľa. 😉

        A niekde som čítala, že zodpovednosť je sila… a že v nej (v zodpovednosti) je skrytá nesmrteľnosť… 🙂

        Páči sa mi

    • white,
      don Juan vraví, že on osobne si nič neodrieka, a ani to nedoporučuje. človek si potom myslí, že robí neičo veľkolepé a cíti sa doležitý.

      Carlos castaneda, oddelena skutocnost str. 127. – prečítaj si to

      Páči sa mi

  2. Výstižný citát … a asi si zase pozriem Matrix 🙂 Ono na hľadaní pravdy je úžasné všetko ! Ja som ešte niekde na začiatku a som rada že mám skvelých učiteľov … rada sa dozvedám stále niečo nové (ja zvedavá stvora 🙂 ) no má to i odvrátenú stránku 😦 zaujíma ma všetko no potom mám problém vyznať sa v tom – až sa mi z kečky parí od toľkého nadšenia a hladu po informáciach zo všetkých strán !!! 🙂 Niečo mi však navráva že všetko sa vyjasní a zapadne do seba v správny čas 😀
    … a tak s radosťou vstrebávam každú informáciu ktorá si dá tú námahu dokotúľať sa až ku mne …

    Páči sa mi

  3. White82 neviem reagovat na tvoj komentar lebo tam nie je tlacitko odpovedat tak to pisem tu 🙂
    Pokial ide o Castanedu a spol tak normalne jedli maso.
    Konkretne tam spominaju raz rebierka a raz gulas ale takmer neustale jedli susene maso zo zvierat sily.
    Dokonca ked sa Castanedovi hnusilo zabit zajaca, ktoreho chytil do pasce don Juan mu povedal aby nim nemrhal, pretoze to zviera mu poslal duch a preto ho ma zabit a zjest cele.
    O ziadnych vegetarianoch som necital a to som uz zmakol 11 knih 🙂

    Páči sa mi

  4. No, hovori sa tu o uciteloch.
    Zistil som, ze som spravil chybu, ked som si vytlacil fotku dalailamu a dal si ju na policku. Znie to smiesne, no uz viem ze to bola chyba. Po istom case ako tam bola, som sa citil zle. Bolo mi z nej zle. Citil som ze ma obmedzuje, a tak som ju musel dat dole. Chapal som ju ako “moju oporu”. Ze – konecne niekam patrim (medzi budhistov) alebo ja neviem, jednoducho mi to davalo takyto pocit. Este ze som to zrusil.
    No, este je mi v izbe “zle” (jednoducho nie dobre) 😀 z jednej veci. Pred casom som si kupil v ezoterike take tie mince z feng-shuej na klucku, co akoze 🙂 maju priniest peniaze.
    Nekupoval som to nejak extra pre to, jednoducho iba pre to, ze sa mi pacili a chcel som si skraslit izbu. Totiz – mne sa cinska kultura velmi, velmi paci. Mam pre nu slabost. Ked pocujem v piesni nejaky ich typicky nastroj, je to super pocit. A teda som si tie mince dal na klucku. No znova sa to necitilo dobre. Ako keby som sa s tym strasne stotoznoval. Jednoducho som nebol schopny to na tej klucke mat. Ked som to tam dal, aj ked sa mi strasne pacili, nieco bolo zle. Bojujem proti tomu, niekedy ich zo zasuvky vyberiem a znova ich na tie dvere dam, ale nejde to. Nieco mam v mysli. Ako keby, na jednej strane chcem mat velmi “cinsku” izbu, alebo jednoducho aj ked sa mi tie vsetky veci pacia, co si tam z toho dam, niesom schopny sa z nich radovat. Ako keby ma sklucovali, nedovolili dychat, tazko sa to opisuje.
    Ja…. citam vseliake knihy, venujem sa vselicomu, no toto ma brzdi. Podobne je to s nosenim naramkov a takychto veci. Jednoducho sa mi necitia pohodlne….nie som to ja, nech uz mam na sebe hocijaky naramok.
    Je to problem zo zivota, takze neviem ci mi budete vediet pomoct. O nicom takomto som zatial v knihacj neviel nic, ani nikde. Vsetci na ulici v pohode si chodia v naramkoch 😀 , kupuju fen-shuej veci, maju nahderne domy, byty…. a ja sa tu idem roztrhat nad jednou ozdobou na klucku….
    😦

    Páči sa mi

    • Samuel,

      to, čo píšeš, vyzerá ako “tvoja duša ťa volá k poslednému kroku – k sebarealizácii”. 🙂 Prechádzaš etapami hľadania seba samého. Možno ťa Čína priťahuje, ale ešte nemáš všetko na to, aby si ju dokázal prijať tak, aby ťa aj naplnila. Niečo ešte chýba. Odlož mince do zásuvky – vrátiš sa k nim neskôr. Takéto “volanie duše” už nikdy nestíchne.

      Asi najprv potrebuješ nájsť sám seba – dozvedieť sa, kto si a aké sú tvoje princípy, postoje a predstavy o sebe samom. (Aby sme mohli púšťať, musíme najprv poznať. 🙂 ) Stačí mať na mysli stále to, že čakáš na signál, v čom je tvoja špecifická sila. Ako pravý toltécky bojovník: vieš, že čakáš, a vieš, na čo čakáš. 🙂 A potom hociktorou cestou sa pustíš, vždy ťa dostane o kúsok bližšie k tvojej dokonalej, “bezchybnej” forme, ktorú hľadáš.

      Si šťastný človek, že si to všetko uvedomuješ už tak jasne. Tvoja cesta bude o to ľahšia a rýchlejšia. 🙂

      Páči sa mi

    • Samuel,

      vnímať ťa ako veľmi slobodomilovnú bytosť. Tie pocity môžu súvisieť aj s tým, že si si iba vytlačil fotku, len priniesol kúpenú ozdobu, ale akoby si zo seba k tomu nedal žiadnu pridanú hodnotu. Kúpená ozdoba prešla rukami rôznych ľudí, čo môže i nemusí súvisieť s tvojimi pocitmi, pretože si ju asi očistil predtým, ako si ju umiestnil v tvojej izbe.
      Na tvojom mieste by som ja vyskúšala toto – šla by som do prírody, pozorovala by som okolie a to, čo by ma zaujalo = čo by mi cvrnklo do nosa ako v rozprávke Tri oriešky pre Popelku 🙂 tak to by som si priniesla domov. Napríklad kamienky a tými by som ozdobila niečo typické z Číny – črepníkovú rastlinku, pochádzajúcu z oblasti sveta, ktorá ťa priťahuje. Spojila by som tak seba, miesto kde teraz žijem a miesto, ktoré ma volá a oslovuje moju dušu 🙂
      V konečnom dôsledku je pre Čínu typických veľmi veľa vecí, ktoré ako predpokladám, denne používaš bez tých pocitov nespokojnosti, dusenia a nepohodlia – čaj, papier, … 😀

      Páči sa mi

  5. Dakujem. Tak jako tak, citim ze mozno je to dolezity stupienok, no je velmi tazky. Je to take obdobie “sebazadefinovania”. Nad kazdym rozhodnutim rozmyslam, zhodnocujem a zistujem, co budem skutocne ja, co prinesie najvacsi uzitok. Vela situacii este nemam vobec schodenych, a pre to vela rozhodnuti robim aj ked nerad, len “tak do lufta”. Nemam skusenosti, a tak musim nieco skusit. A potom si povedat – tak toto bolo spravne, alebo, tak takto to uz nikdy neurobim. Niektore sni je takychto veci velmi vela, nad ktorymi sa takto musim rozhodnut, a ked sa netrafim – tak mam co robit aby som to ustal 🙂
    Je to mozno vzrusujuce, ale aj strasne narocne.
    Hm… keby som uz tak konecne vedel, kto som…
    😕
    Dakujem

    Páči sa mi

    • Samuel, malá nápoveda príde ešte tento víkend, zajtra alebo pozajtra (už si nepamätám, na ktorý deň som to hodila 🙂 )…

      Čakanie nikdy nebola jednoduchá zručnosť. V mojom podaní sa tomu vraví “trpezlivosť” a je to niečo, čo vždy hľadám v slovníku cudzích slov… 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor