O vlastnej dôležitosti a vzťahovačnosti som už písala. Je to prirodzená reakcia: celý svet prežívame cez seba a tak sa časom naučíme, že sme stredobodom nášho vesmíru. A ono je to aj pravda… ovšem vzniká otázka, ako dôležitý ten náš vesmír je. A problém obyčajných ľudí, bežiacich na autopilotovi, je v tom, že ich vesmír je ten najdôležitejší zo všetkých. To preto, že ich vnútorný Sudca ich večne udržiava v stave nevyhovovania, kedy sa cítia menej svojbytní a závislí na priazni okolia. Potom všetko, čo sa kde stane, sa interpretuje vo vzťahu k nám – ohrozuje nás to? Pomôže nám to? Páči sa nám to?

No dobre, ale kto je “nám”? Skúste sa nadefinovať! Kto ste? Ponúkam vám sprievodné cvičenie, ktoré vám môže pomôcť lámať svoje pôvodné presvedčenia. Ja som ním pred rokmi začínala svoj vlastný stalking:

Kto vlastne som?

Vezmite si papier A4. Hore si napíšte veľkým písmom “Kto som?” a vedľa nechajte prázdny priestor pre ešte jednu otázku. Vezmite ceruzku a začnite zapisovať na papier slová, ktoré vás nejakým spôsobom opisujú alebo vystihujú. Niečo, s čím sa identifikujete. Nosievajte papier niekoľko dní so sebou a poctivo zapisujte. Ak treba, dodajte ďalšie hárky. Sledujte, do akých situácií sa dostávate a aké vlastnosti v nich prejavujete. Všetko si to poctivo zapisujte asi jeden týždeň.

Po týždni zapíšte vedľa pôvodného nadpisu nový: “Ako ma vidia iní?” Pokračujte v dopĺňaní zoznamu. Je jedno, či sa niektoré slová alebo opisy budú opakovať – momentálne je dôležité čo najviac sa zaoberať sebou a uvedomovať si jednak sám seba, jednak reakciu iných na seba.

Po niekoľkých dňoch (môže to byť zasa týždeň) vezmite iný papier a napíšte naň “Kedy ľudia na mňa reagovali zle alebo nepredvídateľne?” Toto bude väčšia fuška. Už nepíšeme len slová, ale popisujeme celé situácie. Zasa si môžeme dať k dispozícii celý týždeň.

Takže sme na konci troch týždňov introspekcie – a na začiatku sebaspoznávania 🙂 . Najprv si vezmeme druhý papier a začneme si čítať popis jednotlivých situácií. Potom so všetkou objektivitou, ktorej sme schopní, vezmeme prvý papier, ideme vlastnosť po vlastnosti a snažíme sa určiť, ktoré z nich mohli byť príčinou negatívnej reakcie iných v situáciách, kde sme boli priamym hercom. Ak niečo nájdeme, vyškrtneme to.

Keď sme si prešli všetky podivné reakcie na nás, odložíme papier s reakciami na nás a venujeme sa už len zoznamu našich vlastností a toho, čo na nás vnímajú iní. A teraz si položíme zásadnú otázku: Ak by sme boli jediný človek na svete, ktoré vlastnosti alebo črty by boli pre nás dôležité? V akých situáciách? Buďme dôslední – ak by sme sa ako jediný človek na tomto svete do takej situácie dostať nemohli, tak si ju neprimýšľajme len preto, že si chceme danú vlastnosť uchovať… Buďme objektívni. Koniec-koncov, ideme rušiť naše falošné identifikácie.

Každú vlastnosť, ktorá by prestala byť v tom okamihu dôležitá, poctivo vyškrtneme. Náš zoznam by sa mal utešene scvrknúť.

Teraz si ho prejdime ešte raz. Sme jediný človek na svete. Čo z týchto vlastností je nevyhnutné na naše prežitie a čo je príjemné, ale zaobídeme sa bez toho? Príjemné vyškrtáme. Zostane len nevyhnutné.

A posledný krok: vezmeme si nový papier a naň napíšeme do 15. riadkov pod seba čísla 1 až 15. Potom si prejdeme zvyšný zoznam (možno ešte obsahuje tých 15 vlastností 🙂 ) a vypíšeme z neho najdôležitejších 15. Najdôležitejších z toho istého uhla pohľadu: sme jediný človek na svete a musíme sa sami o seba postarť. Ktorých 15 vlastností bude pre nás podstatných?

Najprv píšeme len tak, ako nás napadajú. V ďalšom kroku si ich zoradíme podľa dôležitosti – 1 je “najdôležitejšia” a 15 je “najmenej dôležitá”. 🙂 Hotovo?

No a teraz vezmeme pero a pod riadkom č. 5 urobíme hrubú čiaru. Pozrieme sa na to, čo nám zostalo nad ňou.

To sme my – šablóna pre našu verziu bezchybného bojovníka. 🙂 Sme pripravení vyraziť na našu cestu k osobnej slobode a zmúdreniu.