Ahoj, Gaia, neotravujem?
🙂 NIE
Dnes som čítala, že tie zaropnené oblasti v Amerike sa začínajú vyhojovať.
ANO
Skúsime písať?
Počuješ ma?
Myslím, že áno. Idem overiť. To „počuješ ma“ si bola ty?
ANO
Gaia, čakala som, že pri tej rope, čo vytiekla do mora, to budú horšie dopady.
🙂 Už som ti hovorila, že nie som pomstychtivá… 🙂 Ja sa len vyvažujem. Nikto nemusí trpieť, ak sa mi podarí vyvážiť bez toho.
Ja som sa ťa pôvodne chcela spýtať na jednu inú vec. Rozmýšľala som, že príroda je nejako poskladaná. A ja keď si robím záhradu, tak si do nej navláčim aj veci, ktoré by tam prirodzene nerástli. Nakoľko tým narúšam rovnováhu?
Nie veľmi. Je to len pár rastlín a nie sú exotické. Problém by bol, keby si si zasadila niečo, čo by ubralo priestor a silu iným rastlinám, ktoré by mali v tvojej oblasti rásť.
Tak, ako keď ľudia vypustia do prírody exotické zvieratá?
Presne tak. Normálne by sa exotické zviera alebo rastlina k tebe nedostali. Všetko, čo je okolo teba, by si mohlo žiť ako doposiaľ. Svojím prirodzeným životom. Ale keď do vyváženého systému vnesieš cudzorodý prvok, narúšaš jeho rovnováhu. Niekde sa to prejaví.
Spomínam si, že som raz hromžila na ľudí a ich betónovú džungľu a ty si vtedy povedala, že ti ani tie mestá nevadia, pokiaľ medzi nimi zostane dosť životného priestoru pre ostatné bytosti.
🙂 Vtedy je svet v rovnováhe. Ale je to ako s tým vaším sťahovaním národov – zborí sa jedna bariéra a svet ľudí sa dal do pohybu. A keď to skončilo, svet vyzeral inak. Teraz sa dáva do pohybu svet zvierat a rastlín. A keď to skončí, bude Zem vyzerať inak.
Mám problém si na to zvyknúť.
Už sme ti hovorili: ukry si to do spomienok. Tam ti to nikto nevezme. Tam to nikto nevezme nám – ostane to v nás uložené naveky. Ale len čo sa dajú masy do pohybu, nikto to nezastaví.
Ani ty? 🙂
🙂 Nie je mojím záujmom zastavovať to… Som vibrácia, forma energie, ktorá je živnou pôdou pre život, ako ho poznáš. Nemám preferovaný život. Nemám preferovanú smrť. Život a smrť, ako ich vnímaš ty, sú len prechodné štádiá, ktoré z jednej vibrácie robia inú. Zaujímavú. Možno dokonca takú zaujímavú, že sa bude rozširovať hodne dlho. Alebo aj nebude – všetko závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť svetu, ktorý nájde.
Toto je naša chyba?
Áno. Spočiatku ste sa dokonale prispôsobovali svetu, ktorý ste našli. Preto ste boli silní a rozvíjali ste sa. Potom ste začali mať predstavy a prispôsobovať svet týmto predstavám. Alebo si myslíš, že je skutočne dôležité, aby z vesmíru bolo vidno nejaký umelo navezený ostrov v tvare makového koláča? 🙂
🙂 Mne to nehovor. Ja to viem.
A raz na to prídu aj tí druhí. Vieš, čo je na tom také zábavné? Že súperíte sami so sebou… nie s prostredím, nie s niekým, kto vám bráni prežiť, ale sami so sebou a so svojou predstavou o sebe.
My sme pre vás asi hodne zábavný študijný materiál…
🙂 Ja neviem. Niekedy áno, niekedy nie. Niekedy vás ľutujem, niekedy vám to doprajem. Niekedy sa mi nechce sa na to pozerať, ale potom ma zas pochytí zvedavosť. Všeličo ste vymysleli. Všeličo ste dokázali. Len jednu vec ste nedokázali – zmieriť sa sami so sebou. Ľudia, čo si potrebujete dokazovať?
Mňa sa nepýtaj, Gaia…
Nepýtam sa teba. 🙂 A choď už hovoriť s Gabrielom, než sa celkom rozčúli.