Don Juan vysvetľuje Castanedovi:
“Najťažšia časť cesty bojovníka je uvedomiť si, že svet je pocit.”
Ja som si to uvedomila v júli, keď som mala obdobie, že som prestala na šamanských cestách vidieť. Predtým mi kedysi Gabriel opisoval, ako on vníma energiu:
Tak som sa spýtala Gabriela, ako vníma svet on – či tak, ako ja: tvary, farby, vône, bytosti… NIE
Ani cez moje oči? NIE
Tak som sa spýtala, ako ho teda vníma on. AKO VIBRACIU.
Pýtala som sa, či je táto vibrácia príjemná. BUDE.
A ako vníma svet cez svoje ľudské životy? Tak, ako ja? ANO.
A páči sa mu taký svet? CIASTOCNE.
Potom neskôr, keď ma manipulovali, aby som videla energiu, niečo vo mne sa začalo meniť. Prestala mi celkom fungovať vizualizácia a keď som šla na šamanskú cestu, zistila som, že nič nevidím:
Na cestu som sa vydala až nadránom. Išla som si odstáť svoj “povinný cvik” na balvane. Mala som problém vizualizovať. Najprv som to vzdala, potom som ale mala pocit, že som v lese a že je zasa celý presvetlený a je v ňom oveľa viac priestoru. Tak som sa spoľahla na pocit a podľa pocitu som sa začala pohybovať. Čím bližšie k čistinke som šla, tým viac som mala pocit, že to je môj pôvodný les. Bol tam aj ten dvojitý hrbolec – vtedy som už vedela, že som na správnej ceste. Nič som nevidela, ani tie polsekundové záblesky, ale pristúpila som na hru s pocitom a nechala som sa ním viesť.
Vyliezla som na čistinku. Zasa som nič nevidela, ale mala som pocit, že som tam. Už ma to začalo baviť; bola som zvedavá, či viem nájsť pník bez videnia. Ešte ma napadlo, že vlastne celá čistinka je moje silové miesto a tak by som ho nemusela vôbec hľadať, ale bola som zvedavá, či to zvládnem… a odrazu som bola pri ňom, vyliezla naň (stále som nič nevidela, telo to robilo celkom automaticky) a požiadala som o prenesenie na balvan a o aspoň toľko vizuálnych vnemov, aby som si videla ruky a vedela po nich stiecť nadol.
Mala som problém zistiť, či ma prenieslo. Až keď som sa začala pohybovať, začalo sa mi to zvažovať a kĺzať pod nohami a tak som zistila, že som na balvane. Naštelovala som sa do svojej pozície. Tu už som mala veľmi nejasné záblesky, ako stojím. Mám ešte problémy sa celkom uvoľniť, ale keď sa uvoľním, okamžite ide energia.
To stečenie trvalo dlhšie a bolo prácnejšie, pretože som tie ruky nevidela. Ale v jednom bode som mala pocit, že sa začína stekať – a potom som už bola na zemi.
To vnímanie, ktoré som mala dnes, je pravdepodobne vnímanie anjela. Preto sú “vôľová” (=vnemovo-pocitová) energia. Viem, že mi Gabriel hovoril, že on nevidí veci. Dnes som ich nevidela ani ja, ale vedela som (aspoň vo väčšine prípadov), že sú tam, pretože som mala ten pocit.
Teraz sa to pomaly dostáva znova do normálu, ale vtedy, keď som mala len tieto pocity a tie ma viedli mimofyzickou realitou, uvedomila som si, aké dôležité je to, čo don Juan nazýva “pamäť tela” – keď telo vie a ja nemusím vidieť, pretože sa môžem spoľahnúť na jeho vedenie.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre ryuugasan Zrušiť odpoveď