Pár postrehov k snívaniu

Castaneda: The Second Ring of PowerUmenie Snívača je umenie pozornosti (po našom: schopnosti sústrediť sa). Svojou pozornosťou dokážeme udržať obrazy sna tak, ako udržiavame obrazy normálneho sveta.

Prax rozhoduje. Keď sa človeku raz podarí upriamiť svoju pozornosť na obrazy sna, zostane tam naveky upriamená.

Bosoráčka La Gorda povedala, že prichytenie pozornosti o obrazy sna je toltécke umenie. Ona a jej spolubosoráčky po rokoch praxe boli schopné v hocijakom sne urobiť jednu určitú vec. Lidia dokázala chodiť po hocičom. Rosa dokázala visieť z hocičoho. Josefina sa dokázala skryť za hocičo a ona sama dokázala lietať pomocou silových vlákien. Ale boli len začiatočníčky – každá mala plnú pozornosť len pre jednu jedinú aktivitu.

Keď sa na to pozerám, tak ja som sa naučila snívaním až dve veci: shapeshiftovať (meniť podobu, transmutovať) a zhmotňovať. To prvé v 3D zatiaľ 🙂 nedokážem, ale to druhé začínam postupne zdokonaľovať.

Snívanie spotrebováva priveľa sily. Ženy sa preto rolujú po zemi, pretože takto im zem dodáva energiu. Čím dlhšie sa rolujú, tým viac energie. Týka sa to však len žien, pretože ženy majú lono a energia prúdi priamo do ich lona; rolovaním po zemi ju distribuovali rovnomerne do celého tela. Ak sa chce muž nechať „dobiť“ zemou, potrebuje si ľahnúť na chrbát a zohnúť kolená tak, že sa chodidlá jeho nôh navzájom dotýkali. Ruky natiahne do strán, v lakti ich zohne a predlaktia sú rovnobežné s telom, pričom prsty sú pokrčené ako pazúry a trčia k nebu.

Ale najlepší spôsob, ako získať energiu, je nabrať slnko očami, predovšetkým ľavým okom. Castanedovci to robili tak, že sa chrbtom opreli o kolíky zatlčené do zeme, tvár nastavili slnku a pomaly a plynule otáčali hlavou zo strany na stranu a zachytávali slnko poloprivretými očami, hlavne ľavým. Don Juan vravel, že to nemusí byť len slnko, že podobnú službu urobí hocijaký zdroj svetla, ktorý svieti do očí.

Poznám ešte viac spôsobov, ako nabrať energiu. Jeden je typicky ženský – sadnúť si bez spodného prádla na zem, najlepšie na trávu. Druhý je univerzálny – cvičiť Tibeťanov alebo žam žung alebo čchi kung. Potom poznám ešte jeden spôsob, ale ten je absolútne ezoterický a potrebujete naň snívať. Naučila ma ho energia, ktorú poznáme ako “dona Juana”: vyliezť si na skalu (neviem, či môže byť hocijaká; ja som dostala svoju “vlastnú” 🙂 ), predkloniť sa, čelom sa oprieť o priehlavky nôh a ruky nechať visieť zo skaly nadol. V 3D asi zabijak, ale v snívaní ide ľahko a je to pomerne príjemný cvik, ovšem pod 10 minút nemá význam, čo je dosť veľká fuška na udržanie pozornosti. A tak trénujete dve veci – zvyšujete si energiu a cvičíte si udržanie koncentrácie.

5 thoughts on “Pár postrehov k snívaniu

  1. Heli chcem sa ťa spýtať, či si sa u Castadenu nestretlla s rozdvojením vedomia počas putovania.
    Dostala som sa do priestoru ničoho. Najskorej biele svetlo plné hustej hmoty, vznášala som sa v nej a potom som bola vymrštená na svoje silové miesto. Len časť môjho vedomia ostalo v tom priestore. Dvere sa zatvorili ostala tma a ja som len po slepe išla a vyšla po skalách. Nejaký časový úsek som vnímala seba v priestore a aj na svojom mieste.
    Ešte jedna vec, písala si tu niekde ako sa učiť vidieť? Ľudia, ktorých tu stretám, nevidím im z blízka do tváre, len ich vnímam, že sú pri mne. Z dialky ich vidím, ani s priestorom problém nemám. 😕

    Páči sa mi

  2. Martina,

    momentálne si nespomínam na nič z Castanedu s týmto obsahom, ale poznám to z vlastnej skúsenosti. Viem, že Castanedu dvojili nasilu, aby odtrhli fyzické a energetické vedomie od seba. Zdá sa, že dnes už ľudia sú menej pevne naviazaní na telo.

    Čo sa týka toho videnia, to sa vraj dostaví samo od seba. Alebo sa nedostaví, ak máš zrovna za úlohu naučiť sa ísť nie podľa očí, ale podľa fyzického pocitu, tzv. pamäti tela. Skús to, či ti nezačnú chodiť nejaké informácie. Keď niečo alebo niekoho nevidíš, požiadaj svoje telo, aby ti dávalo odpovede.

    Páči sa mi

  3. Heli, mám zase dotaz. Včera som sa ocitla na púšti. stála som tam , vietor mi fúkal do tváre a chcela som ísť ďalej, len akási tlaková vlna ma nechcela pustiť ďalej. Pochopila som, už sa mi to raz stalo, tiež na púšti. Potom sa tam zrazu objavila veľká kovaná brána a za ňou stála bytosť. Povedala mi, že do horného sveta nemám prístup a bránu uzavreli. Zrazu som sa zošmykla dolu po akejsi šmýkačke a horný svet bol potom veľmi vzdialený. Je nejaké pravidlo, že nie každý má prístup do horného sveta? Potom som si spomenula na tie schody do neba , po ktorých som minule kráčala bez rúk a prúdom z nich tiekla voda. Nepochopila som to, prečo.

    Je možné, že mám zákáz do horného sveta, aj keď sa tam vedome nevydávam, lebo ma tam vždy niečo vtiahne, preto, že som stále neodpustila tým trom bytostiam, čo sú pri mne? Môže to mať súvislosť?

    Včera pri vnútornom upratovaní som si našla retiazku s krížkom, ktorú som raz dostala aj s pozvánkou do horného sveta. Dala som si ju na krk a retiazka zrazu zmizla. Bolo mi to trocha ľúto. Už dlho som sa nikam nespúšťala, lebo som prestávala vidieť. Vieš mi odpovedať aspoň na niečo z tohoto prosím?

    Páči sa mi

    • Martinka,

      nie je to tak, že by niekto “nesmel” do Horného Sveta. Oveľa pravdepodobnejšie je, že niečo v tebe ťa tam ešte nepúšťa – že máš niečo neošetrené, obávaš sa niečoho, čo by pre teba mohol kontakt s Horným Svetom znamenať.

      Máš okolo seba niekoľko sprievodcov – skús sa ich spýtať, čo treba na tebe a tvojich presvedčeniach/karme opraviť, aby si mala prístup do Horného Sveta. Moja interpretácia je, že tvoja vibrácia ešte celkom nesiaha na Horný Svet a z nejakého dôvodu je to pre teba takto “ekologické” – ale zas keď cítiš túžbu dostať sa tam, tak to už až také “ekologické” nie je a práve si sa dostala do stavu, kedy so svojím samonastoleným obmedzením môžeš niečo robiť.

      Ak ti sprievodcovia nenapovedia, môžeš urobiť “univerzálnu očistu” – odosobniť sa od všetkého, čo si, čo si bola alebo čo si chcela byť, a dostať sa na úroveň univerzálnej vibrácie, odkiaľ sa dá už potom ísť kamkoľvek. Je to ten stav “som” – vždy a všade, za každých podmienok, je mi to jedno a nič nepotrebujem a ani nechcem. Je mi dobre tak, ako som. 🙂 Nie je to ľahká rada, ale funguje na 100%.

      Páči sa mi

Povedz svoj názor