Umenie Snívača je umenie pozornosti (po našom: schopnosti sústrediť sa). Svojou pozornosťou dokážeme udržať obrazy sna tak, ako udržiavame obrazy normálneho sveta.
Prax rozhoduje. Keď sa človeku raz podarí upriamiť svoju pozornosť na obrazy sna, zostane tam naveky upriamená.
Bosoráčka La Gorda povedala, že prichytenie pozornosti o obrazy sna je toltécke umenie. Ona a jej spolubosoráčky po rokoch praxe boli schopné v hocijakom sne urobiť jednu určitú vec. Lidia dokázala chodiť po hocičom. Rosa dokázala visieť z hocičoho. Josefina sa dokázala skryť za hocičo a ona sama dokázala lietať pomocou silových vlákien. Ale boli len začiatočníčky – každá mala plnú pozornosť len pre jednu jedinú aktivitu.
Keď sa na to pozerám, tak ja som sa naučila snívaním až dve veci: shapeshiftovať (meniť podobu, transmutovať) a zhmotňovať. To prvé v 3D zatiaľ 🙂 nedokážem, ale to druhé začínam postupne zdokonaľovať.
Snívanie spotrebováva priveľa sily. Ženy sa preto rolujú po zemi, pretože takto im zem dodáva energiu. Čím dlhšie sa rolujú, tým viac energie. Týka sa to však len žien, pretože ženy majú lono a energia prúdi priamo do ich lona; rolovaním po zemi ju distribuovali rovnomerne do celého tela. Ak sa chce muž nechať „dobiť“ zemou, potrebuje si ľahnúť na chrbát a zohnúť kolená tak, že sa chodidlá jeho nôh navzájom dotýkali. Ruky natiahne do strán, v lakti ich zohne a predlaktia sú rovnobežné s telom, pričom prsty sú pokrčené ako pazúry a trčia k nebu.
Ale najlepší spôsob, ako získať energiu, je nabrať slnko očami, predovšetkým ľavým okom. Castanedovci to robili tak, že sa chrbtom opreli o kolíky zatlčené do zeme, tvár nastavili slnku a pomaly a plynule otáčali hlavou zo strany na stranu a zachytávali slnko poloprivretými očami, hlavne ľavým. Don Juan vravel, že to nemusí byť len slnko, že podobnú službu urobí hocijaký zdroj svetla, ktorý svieti do očí.
Poznám ešte viac spôsobov, ako nabrať energiu. Jeden je typicky ženský – sadnúť si bez spodného prádla na zem, najlepšie na trávu. Druhý je univerzálny – cvičiť Tibeťanov alebo žam žung alebo čchi kung. Potom poznám ešte jeden spôsob, ale ten je absolútne ezoterický a potrebujete naň snívať. Naučila ma ho energia, ktorú poznáme ako “dona Juana”: vyliezť si na skalu (neviem, či môže byť hocijaká; ja som dostala svoju “vlastnú” 🙂 ), predkloniť sa, čelom sa oprieť o priehlavky nôh a ruky nechať visieť zo skaly nadol. V 3D asi zabijak, ale v snívaní ide ľahko a je to pomerne príjemný cvik, ovšem pod 10 minút nemá význam, čo je dosť veľká fuška na udržanie pozornosti. A tak trénujete dve veci – zvyšujete si energiu a cvičíte si udržanie koncentrácie.










Povedz svoj názor