Podarilo sa mi konečne sa skontaktovať s donom Juanom! Urobila som to ako šamanskú cestu, tak ako všetky tie predošlé razy, kedy som sa dostala jedine po castanedovcov a šmytec. 😕

Tentokrát som vedela, že to vyjde, pretože som sa kedysi pýtala anjelov, či ma smie Castaneda učiť, ale Gabriel Castanedu zamietol. Chce, aby som ho čítala, ale nie aby som sa s ním kontaktovala. Nejaký dôvod už len bude mať…

Tak som vtedy sondovala ďalej, či by som sa teda nemohla učiť od Juana Matusa. S tým celkom súhlasil. Vtedy som sa dozvedela, že Juan Matus nebol obyčajný človek, ale vzostúpená bytosť, ktorá si odkrúcala službu tu na Zemi. Gabriel mi vtedy sľúbil, že ma za ním vezme, pretože po toľkých neúspechoch som si už sama netrúfala nájsť ho.

No ale minulú noc som mala dobrodružnú náladu, skúšala som pozeranie energií v druhej pozornosti a celkom mi to išlo, tak som nakoniec zavolala aj “dona Juana, toho, čo učil Carlosa Castanedu”. Tentokrát sa mi zjavil – zvláštny energetický útvar bez tváre a bez čŕt a bez veľkej chuti zapodievať sa mnou.

Zvláštne bolo tentokrát, ako som sa dozvedala jeho meno (teda, meno tej vzostúpenej bytosti, ktorú poznám ako “dona Juana”). Odmietol mi ho povedať. Boli sme spolu hodne dlho a počas tohto času ma v etapách napadali jednotlivé časti jeho mena. Zaklincoval to až Gabriel, ktorý bol tiež s nami a oslovil ho menom, keď už som mala takmer celú skladačku dokopy. 🙂

Pýtala som sa ho, prečo sa mi nepodarilo skontaktovať s ním tie predošlé razy. Odpovedal, že som ešte nebola tak ďaleko.

Takže moje poznanie: na šamanských cestách k sebe nemôžeme zavolať energiu, na ktorú ešte nemáme.

A k “donovi Juanovi” – najprv bol poriadne nevrlý, ale potom prejavil celkom fajnový zmysel pre humor. V jednom bode som ho prosila, aby mi pomohol vyliezť na vysokú skalu, a on sa z energie premenil na zošúvereného staríka, urobil mi z rúk stupačku a potom na mňa pozeral, či sa nebudem ostýchať stúpiť starému mužovi na ruky. A potom mnou mrštil nahor tak, že som cez tú skalu skoro prepadla na druhú stranu. 😀

Myslím, že ho môžem.

Mimochodom, odniesol ma do nejakej krajiny, ktorá vyzerala podobne ako na obrázku hore, len to nebol piesok, ale tvrdá zem. A potom tam bol kameň podobný ako tie tu vedľa, len bol sivý. Na tom kameni som stála.

Podľa Googlu to vyzerá tak, že som bola v Utahu. 😛 Ale “môj” balvan som cez Google nenašla. 🙂