Minule som vybrala z knihy Katie Weatherupovej myšlienky o tom, ako šamani vnímajú chorobu. Dnes ideme ešte o jednu úroveň hlbšie – na šamanské vnímanie smrti.

Ja sama som odjakživa vyhlasovala, že by som si priala umrieť uprostred kroku – bez prípravy, bez očakávania a bez trápenia. Aj Katie Weatherupová tým začína, ale hovorí, že ju samu “prepólovala” jej práca s ľuďmi zomierajúcimi na HIV alebo rakovinu. Že až vtedy pochopila, akým darom je pomalá, vlečúca sa smrť. Dáva ľuďom príležitosť rekapitulovať, premýšľať a rásť. Majú možnosť povedať svojim blízkym všetko to, čo zostalo nevypovedané. Môžu sa pozrieť spätne na svoj život a pripraviť sa na opustenie svojho fyzického tela.

Nemôžeme zmeniť spôsob smrti iného človeka. Musíme rešpektovať, že každý jeden z nás si svoju smrť volí sám. Ale každý má možnosť voľby a Univerzum nám umožňuje narásť a naučiť sa viac za pár mesiacov než za celý zvyšok života.

No, ešte stále ma nepresvedčila, ale to asi ani nebol jej cieľ 🙂 . Rozhodne chápem, ako to myslí. Mňa asi zmenila moja vlastná choroba – naučila ma všetko každý deň večer uzatvárať a tak nezostávajú “nedopovedané” alebo “nedokonané” veci. Zostanú možno veci “nedotiahnuté do konca”, ale keď nastane doba odchodu, vnútorne otvorené už nič nebude… V minulom článku bolo napísané, že choroba je veľký učiteľ, však? 🙂

Weatherupová pokračuje: Vlastne najčastejšie sa zaseknú alebo “stratia” práve tie duše, ktoré zomreli nečakanou smrťou. Často ich vedomie nevie, že zomreli, a je zmätené a vydesené. Tieto duše potrebujú, aby im niekto pomohol pohnúť sa ďalej, aby ich zmieril so skutočnosťou, že zomreli. Naopak, niekto, kto sa s vlastnou smrťou zmieril a uzavrel svoj život v kľude, potrebuje šamana oveľa zriedkavejšie.

Keď máme do činenia s niekým, kto je nemocný alebo zomiera. musíme si uvedomiť, že nehľadáme vyliečenie, ale vyhojenie. Je celkom bežné, že šaman s niekým pracuje celú noc len nato, aby pacient nadránom zomrel. Kým moderný pohľad hovorí, že šaman zlyhal, zo šamanského pohľadu je zrejmé, že šaman pomohol klientovi prejsť na druhú stranu úplnému, vyhojenému a nepoškodenému a zo zážitku smrti urobil pokojnú a oslobodzujúcu udalosť, nie traumatizujúci zážitok.

Ako narábať so stratou?

Zo šamanského uhla pohľadu máme byť v súlade s Univerzom. Tak, ako veci začínajú, rovnako aj končia. Smrť je teda prirodzená časť života.

Čím viac sa však vzďaľujeme spojeniu s prírodou, čím viac života trávime v mestách a “umelom svete ľudí”, tým menej vnímame smrť a umieranie ako niečo normálne a prirodzené.

Bolo to jednoduchšie pre ľudí, kým sme žili priamo usprostred prírody a bola súčasťou nášho každodenného života. V modernej spoločnosti si potrebujeme stále pripomínať, keď máme do činenia so smrťou alebo stratou, že aj keď je to veľmi bolestivá skúsenosť, nie je to nič neprirodzené – skôr naopak, je to jeden zo základných stavebných kameňov života.

Keď niekto zomrie mladý, miesto toho, aby sme to vnímali ako chybu alebo veľkú nespravodlivosť Univerza, možno týchto ľudí vnímať ako niekoho, kto veľmi rýchlo dospel do toho štádia, do ktorého dospieť mal. Ak sa rodíme to fyzického života, aby sme urobili isté skúsenosti a zvládli isté lekcie a niekto to dokáže za polovicu obvyklej doby, potom sa cez svoju smrť môže posunúť k ďalším veciam a ďalším lekciám.

Keď niekto vníma prirodzený proces smrti ako krivdu, zlo alebo nespravodlivosť, sťažuje mu to proces oplakávania a lúčenia sa. Ale aj spirituálne založení ľudia často smrť a smútenie nesú len veľmi ťažko. To, že je niekto spirituálne rozvinutý, ešte zďaleka neznamená, že bude vedieť bez problémov narábať so smrťou blízkeho človeka. Jedna vec je pochopiť, čo sa pri smrti deje, svojím mozgom a iná vec je pochopiť a prijať to svojím srdcom.

Strata je bolestivá a smútenie ne prirodzené, zdravé a potrebné. Môžeme celkom presne vedieť, že milovaná osoba je v lepšom a bezpečnejšom mieste, a napriek tomu nám môže pukať srdce. Tak ako smrť, aj emócie sú prirodzená súčasť života. Nepotláčajme ich. Vezmime ich na vedomie a akceptujme ich rovnako ako aj bolesť iných ľudí, ktorí o niekoho prišli.

….

Neil Diamond – Dry Your Eyes

Dry your eyes and take your song out
It’s a newborn afternoon.
And if you can’t recall the singer
You can still recall the tune.

…
Dry your eyes and play it slowly
Like you’re marching off to war;
Sing it like you know he’d want it,
Like we sang it once before.

…
And from the center of the circle
To the midst of the waiting crowd,
If it ever be forgotten
Sing it long and sing it loud
And come dry your eyes.

…
And he taught us more about giving
Than we ever cared to know,
But we came to find the secret
And we never let it go.
…
And it was more than being holy
For it was less than being free,
And if you can’t recall the reason
Can you hear the people sing.

…
Right through the lightning and the thunder
To the dark side of the moon,
To that distant falling angel
That descended much too soon
And come dry your eyes.

…

Come dry your eyes.