Minule som na Amazone naďabila na knihu, ktorá vyšla asi pred rokom. Volá sa How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist (Ako Boh mení náš mozog: prielomové zistenia od popredného neurológa) a napísali ju Andrew Newberg a Mark Robert Waldman.
Väčšinou, keď ma niečo zaujme len mierne, začínam čítať recenzie. (Keď ma niečo zaujme silno, nič nečítam a kupujem. 😛 ) Tentokrát som medzi recenziami našla jednu, ktorá vypichuje hlavné myšlienky jednotlivých kapitol. Ja som tú knihu ešte nečítala (čakám, až ju vydajú ako paperback, lebo potom je oveľa lacnejšia), ale kúpim si ju, pretože v nej sú vraj aj cvičenia, ktoré navyše zaberajú… 🙂
Tento článok venujem (aj) Nraynovi. 🙂
Z recenzií čitateľov:
Newberg a Waldman (výskumní neurológovia z University of Pennsylvania) skúmali spiritualitu a ľudský mozog. Kniha je postavená na ich výskume. Zaoberali sa tým, ako spirituálne praktiky môžu zmeniť štruktúru a fungovanie nášho mozgu. Ukazujú množstvo spôsobov, akými ľudský mozog spracováva spirituálne zážitky.
Jedna časť mozgu napríklad vytvára obraz rozhnevaného Boha, iná vytvára pocit láskavého Boha, ďalšia zodpovedá za pochybnosti a podobne. Dáta autorov dokladajú aj to, že Američania (ich výskumná vzorka) sa stávajú menej religióznymi a viac duchovnými, pretože emulujú predstavu vedeckého a súčasne mystického Univerza. Ich online prieskumy tisícky účastníkov ukazujú, že takmer každý má svoju vlastnú predstavu Boha, ktorá sa dosť radikálne odlišuje od predstáv tých ostatných. Dokoca sledujú na ľuďoch kresliacich obrázky Boha, ako táto predstava začína tvárou v mozgu dieťaťa a čím viac dieťa rozmýšľa o Bohu, tým abstraktnejší koncept je schopné spracovávať, pretože na to začína používať rôzne časti mozgu.
Autori ukazujú snímky mozgu viacerých ľudí, nábožensky i svetsky orientovaných, a ukazujú, že čím viac sa niekto zamýšľa nad nejakou spirituálnou otázkou (sem patria aj evolúcia a Big Bang, teda Veľký Tresk), tým viac sa zdravým spôsobom mení štruktúra a fungovanie iných častí mozgu (napr. meditátori s kresťanským, budhistickým alebo nenáboženským pozadím sústavne menia svoj thalamus a svoje vnímanie reality), takže ich najhlbšie presvedčenia preciťujú ako “neurologicky reálne”. To vysvetľuje aj názov knihy, pretože dokonca aj ateisti, ktorí sa začnú zamýšľať nad vierou, začnú vytvárať nové dendrity v dôležitých častiach mozgu, ktoré vyzerajú, že spomaľujú choroby spôsobené vekom.
Kniha pomáha čitateľovi návodmi, ako stimulovať svoj precuneus (kľúčové centrum vedomia), čelové laloky (logika, racio, motivácia) a zadný cingulát (toto asi vôbec nie je po slovensky 😦 ; súcit/láskavosť, intuícia a sociálne povedomie).
Kapitola 1: “Koho zaujíma Boh?” – Všetkých, tvrdia autori a zavádzajú základné pojmy neuroplasticity, neurologického “boja” medzi vierou a nevierou a prečo hocijaký náboženský koncept vytvára v mozgu hociktorého človeka oboje, hnev i láskavosť. Ukazujú, že náš mozog je plastický a mení sa v závislosti od našich myšlienok, prostredia a používania.
Viem si predstaviť, že prísna doktrína hocijakej náboženskej koncepcie vytvára oboje – pocit lásky a spolupatričnosti k rovnako zmýšľajúcim a pocit nenávisti a ohrozenia voči inak zmýšľajúcim. S tým sa zjavne bojuje aj v ezoterike. Myslím, že najväčšiu výhodu majú nábožensky “nezaťažení” ľudia, pretože necítia potrebu nijakú koncepciu obhajovať a brániť. Neviem to posúdiť, sama som nikdy nebola “nábožensky príslušná”, hoci som dlho musela bojovať s nechuťou voči hocičomu, čo zaváňalo hocijakým “Bohom”… ale keď sa podarilo zlomiť toto (mimochodom, cez predstavu “mimozemšťania” 😛 ), už som nemala problém priebežne korigovať svoje názory, ako sa vyvíja moje pochopenie. Skúste povedať ostatní za seba, ako to vnímate vy – hlavne tí, čo boli nábožensky “predprogramovaní”.
Kapitola 2: “Potrebujete Boha, keď sa modlíte?” Nová štúdia dokladá, že 12-minútové spievanie mantier zlepšilo pamäť starších ľudí s miernym kognitívnym obmedzením (predchodca Alzheimera) za menej ako 8 týždňov. Autori ukazujú aj to, ako si vytvoriť svoj vlastný “program na zlepšenie činnosti mozgu”.
Kapitola 3: “Čo robí Boh nášmu mozgu?” Kapitola rozoberá neurálne možnosti meditácie a modlitby a ako rôzne časti mozgu vytvárajú rôzne podoby Boha. Takisto ukazuje, ako rôzne neurochemické prostriedky a lieky menia spirituálne presvedčenia a reality.
Kapitola 4: “Ako čo cítime Boha?” Pre väčšinu ľudí je Boh skôr pocit ako mentálna predstava. Spirituálne zážitky každého jedinca sú unikátne. Mystické zážitky často vytvárajú dlho pretrvávajúce stavy jednoty, mieru a lásky.
Na margo tých mystických zážitkov: Sama nepatrím k ľuďom, ktorí majú nejaké mystické zážitky, ale jeden mi predsa len utkvel v hlave. Asi pred 2 rokmi bola moja mama v nemocnici; bolo to s ňou hodne zlé, bola tam sama a mala strach. Tak som požiadala svojho strážneho, aby povedal jej strážnemu, nech ju upokojí. Na druhý deň, keď som ju navštívila, porozprávala mi (hodne zmäteným spôsobom, pretože už má demenciu), že sa jej snívalo a v sne stretla nejakého pána a ten povedal, že som ho poslala ja a že sa nemá báť… Mama nevedela, o čo som žiadala svojho strážneho, pretože som to urobila až po návrate domov z nemocnice deň predtým. Keď som mu ďakovala, že poslal jej strážneho, tak mi odpovedal, že to nebol jej strážny, ale že sa toho ujal samotný Gabriel, pretože lebo (vysvetlenie si už nepamätám vďaka mojej vlastnej demencii 🙂 ). Ani neviem povedať, ako vďačne, milovane a pod ochranou som si vtedy prichodila… Niekde vtedy korení moja absolútna dôvera k tomu, čo nazývam “anjeli”. Takýchto momentov bolo viac. Nie sú to zrovna “mystické zážitky”, ale sú to drobné kamienky, z ktorých sa poskladal dôkaz, že je tu niečo iné, že to nie je len moja fantázia…
Iný príklad? Mama išla do obchodu a stratila sa. Zúfalo som telefonovala kolegovi, sľúbil, že príde autom a budeme jazdiť po uliciach a hľadať ju. Zavolal som si na kyvadlo Gabriela a vravím mu “idem na políciu”. “Nikam nechoď,” odpovedá, “ja ti ju privediem.” No ja tak akurát dôverujem niečomu, čo mi povie niekto, dokonca koho ani nevidím, tak som sa začala obliekať a obúvať, že idem na políciu a idem ju hľadať. “Nikam nechoď!” vrčal na mňa. “Privediem ti ju domov.” A odrazu na ulici pred domom vidím susedy, ako pozerajú smerom k našim dverám a niečo hovoria. VEDELA som, o čo ide… Vybehla som von a oni mi povedali, kde moju mamu videli. Bolo to na rohu ulice… Gabriel ju priviedol až tam, kde som ju už našla.
Druhýkrát som robila na počítači, keď na okno sadla straka. Najprv som myslela, že je to ďateľ, pretože začala zobať do rámu (keby nebola robila hluk, ani si ju nevšimnem). Bola taká krásna, že som zbehla za mamou, nech si ju pozrie – a zistila som, že byt je prázdny… Vybehla som do obchodu a odchytila mamu skôr, než sa stihla zatúlať. A viete, čo? Nikdy predtým sme straku na záhrade nemali…
Kapitola 5: “Ako vyzerá Boh?” Autori zozbierali kresby Boha od dospelákov a porovnali ich s obrázkami, ktoré kreslili deti. Ukazuje sa, že najprepracovanejšie kresby robia liberálni veriaci, ateisti a agnostickí študenti. Mnohí ateisti sa však stále držia detských predstáv a obrazov – a to môže byť jeden z dôvodov, prečo im Boh nedáva racionálny zmysel. Autori predpokladajú, že každý má v svojom mozgu “Boží” okruh alebo neurón a ukazujú aj, kde sa tento nachádza.
Moja vlastná predstava o Bohu a anjeloch sa postupne menila. Keď sme spolu začínali 🙂 , videla som ich v podobe ľudí. Nič iné by som vtedy nebola dokázala spracovať. Neskôr, aby mi Gabriel dokázal, že je anjel, sa predo mnou “premenil” na energiu (a ja som na to psychicky tak trochu “zařvala” 😛 ). Na mojich pochôdzkach astrálom som sa s nimi kontaktovala v polopodobe – napoly človek (tvár, ruky), zvyšok nedefinovateľného a premenlivého – a hlavne priesvitného – tvaru). Ešte kus neskôr som ich prestala celkom vidieť a už ich len “cítim” – viem, že tam sú a čo robia, ale nijaký zrakový vnem už nedostávam. Myslím, že ako som postupne akceptovala ich energetický základ, prestala som byť “vidieť” ich. Ale môže to byť aj inak: vekom môžem strácať svoju schopnosť vidieť. Uvidíme 😛 … alebo aj nie…
Kapitola 6: “Má Boh srdce?” Existuje niečo ako experiment Baylorskej univerzity, ktorý zachytáva štyri “osobnosti” Boha, ale autori na vlastných prieskumoch ukazujú, že väčšina Američanov vníma mystickú a láskavú verziu prírody, Boha a ľudí.
V ezoterike je podstatou Boha “láska” – ako pocit dokonalosti okolo nás. Keď vnútorne začíname žiť v svete, v ktorom niet nedokonalosti, ktorý netreba “opravovať”, pretože všetko v ňom má zmysel aj vtedy, keď my-jedinci ten zmysel nevidíme, dostávame sa bližšie k Bohu. Boh je v mojom vnímaní nekonečná množina potenciálov. Všetko je nám láskavo k dispozícii a čo si z toho vyberieme a aký svet si z ponuky “zostavíme”, je len na nás… A keby sme si hneď aj zostavili hovadinu, nikto nám do toho kafrať nebude, nikto nás nebude nútiť zostaviť si niečo iné, ale nám dá šancu nabudúce si to zostaviť lepšie… To je univerzálna láska, ako ju vnímam ja. Ži a nechaj žiť (alebo aj zomrieť, ak je to jeho voľba).
Kapitola 7: “Čo sa deje, keď sa Boh naštve?” Obaja autori, z ktorých jeden je agnostik a druhý sa striktne drží prírodných vied, si vysoko cenia všetky spirituálne praktiky a tradície. Nekritizujú ani náboženský fundamentalizmus okrem prípadov, kedy používa rétoriku hnevu. Poukazujú na neurologické nebezpečenstvá nepriateľskosti, strachu, autoritárstva a idealizmu a dospievajú k názoru, že každý z nás má v svojom mozgu zakódovanú tak fundamentalistickú, ako aj ateistickú mentalitu.
Ako to viem ja, Boh sa nenaštve. Boh má emócie, ale nie pocity (v zmysle: majú začiatok, priebeh a koniec). Takto mi to kedysi vysvetľovala Gaia. Boh má vôľu, emóciu a myšlienku, ale nezmietajú ním vášne. V mojom vnímaní je dokonale “studený”, vyvážený, racionálny a nesmierne tolerantný voči všetkým odchýlkam, pretože ho zaujíma, čo z nich vylezie.
Veci ako “nahnevanie” sú naša vlastná projekcia. Anjeli mi hovorili, že sú všetko, čo od nich očakávame. Ak teda od Boha očakávame, že sa naštve, tak sa naštve… A pre tých, ktorí nechápu, prečo Boha stotožňujem s anjelmi, ešte raz moje videnie sveta: Všetko-čo-je v našom vesmíre je Boh a je to vibrácia. Táto vibrácia má rôzne aspekty a to nazývam “anjeli”. Takže každý anjel je síce jeden aspekt, ale všetci dokopy a my a hmota tvoríme Všetko-čo-je, teda Boha… a keď s ním “hovoríme”, je to len preto, že sa nám podarilo nejako náhodou “napichnúť” na tú správnu zbernicu a dokážeme rozpoznať individuálne myšlienky od kolektívnych myšlienok a individuálnu pamäť od kolektívnej pamäte. Prístup k tej správnej zbernici máme cez energiu (“anjela”), ktorá v nás prevláda a ktorá je súčasne jedným z aspektov Boha.
Kapitola 8: “Trénujeme mozog” Kapitola obsahuje osem spôsobov, ako si držať mozog na úrovni fyzicky i mentálne. Dokonca už len zívanie dokáže prekvapivo skľudniť dysfunkčný mozog – ako dokazujú na asi 40 referenciách.
Kapitola 9: “Ako nájsť pokoj” Kapitola plná jednoduchých, oskúšaných meditačných techník, ktoré pomáhajú každému človeku (nábožensky založenému i nenábožensky založenému) znížiť stres, nervozitu, obavy a depresiu a súčasne zlepšiť kogníciu, pamäť, vyššiu citlivosť a empatiu k sebe i iným. Takmer každú meditačnú techniku možno vybrať z jej náboženského kontextu a pritom v organizme navodzuje vhodné neurologické a psychologické zmeny. Už len pár minút meditácie počas dňa vie zlepšiť fungovanie mozgu.
Kapitola 10: “Láskavá komunikácia” Toto je originálne meditačné cvičenie, ktoré možno použiť pri rozhovoroch s inými. Trvá asi 15 minút, než sa ho človek naučí, ale prieskum ukazuje, že zlepšuje komunikáciu dokonca aj pri rozhovore s celkom cudzím človekom. Kapitola obsahuje aj rôzne návody na riešenie interpersonálnych konfliktov.
Na konci knihy je okolo 70 strán lekárskych a biologických referencií aj pre skeptikov a ukazujú, že aj “svetské” formy meditácie ako sebareflexia poskytujú psychologické a neurologické prínosy. Nezávisle na tom, či pre vás Boh existuje alebo nie, naše predstavy a viera môžu zmeniť náš mozog.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor