V poslednom čase sme sa dosť motali okolo troch základných energií a ich vyrovnávania. Súčasne som cítila silnú potrebu aktivovať v sebe emocionálnu energiu (munay), pretože tie zvyšné dve síce fungujú perfektne, ale robia zo mňa aj perfektného androida – a to nie je cesta k vzostupu (teda, u mňa “k transformácii”). A vtedy som si spomenula, že samotné meno indického boha Rámu sa používa na vyvažovanie mužskej (ra; yachay a llankay) a ženskej (ma; munay) energie: Rámova mantra. Tak som sa pohrabala najprv na YouTube a potom v Ashley-Farrandovi a prichádzam s dnešným článkom…
Meno “Ráma” sa skladá z dvoch slabík. Ra (mimochodom, ten z anjelov, ktorého ostatní anjeli nazývajú Otec, mi raz povedal, že ho mám privolávať ako Ra 🙂 ) označuje mužskú, vôľovú a racionálnu časť našej energie, ktorá mení svet, kým Ma označuje poddajnú, transformačnú, ženskú časť energie – prijímajúcu a plodiacu nové. Z východných filozofií ich poznáme ako jang a jin, z psychológie ako ľavú a pravú mozgovú hemisféru. A Thomas Ashley-Farrand hovorí, že už samotné opakovanie Rámovho mena donekonečna vedie k vyvažovaniu týchto dvoch energií. A ak to navyše robíme s rukami zopnutými, dlaňami opretými o seba a vo výške srdca, tak bodujeme… 😀
Ešte som si pamätala, že v Ashley-Farrandovej knihe Healing Mantras bolo niečo o mantre, ktorú používal Mahatma Gándhí ako vzostupovú mantru. Tak som to nalistovala a tu je, čo som sa dozvedela:
Taraka mantra
Mantra má toto znenie:
Óm Šrí Rám(a) Džaj(a) Rám(a) Džaj(a) Džaj(a) Rám(a)
Tie “a” v zátvorkách možno vyslovovať, na YouTube som našla klipy len bez nich. Voľný preklad je “Víťazstvo Rámovi a jeho spoločníkovi”.
Táto mantra sa volá Taraka mantra, čo značí “ten, čo berie iných cez oceán” znovuzrodenia. Óm je bídža mantra pre Tretie oko. Šrí je mantra, ktorá zdraví a aktivuje ženskú tvorivú silu umiestnenú dole na kostrči. Ráma je meno siedmeho avatara boha Višnua, ale súčasne označuje to božské v každom z nás (=jednotu všetkých dvoch/troch energií). Džaja značí víťazstvo.
Pretože základným cieľom hindských náboženstiev je oslobodenie od nutnosti znovuzrodenia, ortodoxní Indovia ju používajú ako vzostupovú mantru.
Mahatma Gándhí sa ju naučil od svojej dojky a celý život ju spieval. Dodala mu silu vydobyť pre svoju zem nezávislosť. To, že ju dostal od svojej dojky a nie od uznávaného spirituálneho učiteľa, dokladá jedno – v konečnom dôsledku sa sila hocijakej mantry odvodzuje od úprimnosti a zanietenia toho, kto ju spieva…
Hovorí sa, že v momente smrti Gándhí ešte mrmlal “Hej Rám”. V Indii si tradične na konci života človek pripomína svoj zvolený spirituálny ideál. Vo Védach sa to nazýva “Zákon poslednej myšlienky” a vraví sa, že je nesmierne dôležitý pre rozhodnutie o najbližšej inkarnácii. Ako Gándhí zomieral, sústreďoval sa na svoju spirituálnu pravdu… Možno už sa nemusel znova zrodiť.
Hovorí sa, že táto mantra potláča aj strach a hnev a vedie tak k spirituálnemu oslobodeniu.
Tu sú ešte iné verzie tejto mantry. Dala som ich sem, nech si každý vyberie pre seba najvhodnejšiu, s ktorou bude vedieť ďalej pracovať.
Ak používame na odpočet počtu spievaní mantry malu, Rámove mantry sú posilnené, ak používame malu z dreva tulasi (Ocimum tenuiflorum). Ak nemáme takú, môže byť mala zo santalového alebo iného dreva. Nepoužívame malu zo semien rudrakša, pretože tá posilňuje príliš mužskú stránku energie (posilňuje aspekt boha Šívu).
Só Ham / Om Ham Só Ham
Na spirituálny rast a vyváženie mužskej a ženskej energie možnu použiť aj mantru Só Hum. Táto mantra sa úzko spája s dychom – v starých textoch sa hovorí, že predstavuje dych sám. Na Só sa nadychujeme, na Ham vydychujeme. Tu je ukážka, ako to vyzerá v praxi 😛 :
A tuto máme riadené cvičenie, ku ktorému môžeme dýchať:
Táto mantra nemá skutočný preklad. (Na YouTube tvrdia, že znamená “som, kto som” 🙂 ) Zaoberá sa energiou, dychom a presunom vedomia. Patrí k najjednoduchším a najmocnejším mantrám a dokáže trvalo zmeniť náš stav vedomia. Vyvažuje mužskú a ženskú energiu a spája ich silu do jednej, prieraznej sily.
Tu je jej dlhá verzia:
Óm Šánti cementuje zmenu v nás
Na Óm Šánti som natrafila náhodou a skopírovala som ju sem pôvodne preto, že aj v nej sa opakovalo Rámovo meno a tak sa mi zdala vhodná vyrovnávacia mantra. Keď som však pozeral do knižky, zistila som, že moje “potknutie sa” o ňu bola “udička”, že mám spievať práve túto mantru:
Keď premieňame staré energetické vzorce a nahrádzame ich novými, potrebujeme záverečnú, “cementujúcu” mantru, ktorá ich upevní natrvalo. Ako cementujúca mantra sa používa Óm Šánti, ktorá sa spieva po dokončení cyklu spievania inej transformačnej mantry. Tiež sa spieva 40 dní.
Óm Šánti Óm
Óm je bídža mantra pre Tretie oko, v ktorom sa stretávajú mužská a ženská energia. Šánti značí mier v dynamickom význame slova – ako mocnú, navonok vyžarujúcu energiu.
Spievaním tejto mantry ukončujeme premenu našich postojov, vnímania a osobnosti s ktorou sa identifikujeme. Mantry, ktoré spievame pred ňou, môžu byť rôzne: na ovládnutie hnevu, na prekonanie strachu, …
Helar, ak by som sa mohol spítať – ty máš nejaký rýchlo-kurz toho jazyka v ktorom sú napísané mantry? (myslím že je to hebrejčina ale ak nie…hups! 😉 Alebo máš nejaký internetový slovník na preklad mantier? Je to len taká maličkosť ale dosť ma to zaujímalo… 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nie, ale v tej knihe je to rozpisované a po čase si človek nejaké tie slová zapamätá. Ten jazyk je sanskrit a platí pre indické mantry. Tibetské budú asi v tibetštine, hebrejské sú v hebrejčine. Ale sanskrit sa nazýva “univerzálny jazyk vibrácie”, pretože sa vraj zakladá nie na významoch slov, ale na vibrácii slov.
Ja si len pamätám, že “maha” je veľký, “namó” alebo “namahá” alebo “svahá” je pozdrav, “šrí” som doteraz vnímala ako pán, ale je možné, že má iný význam. “Dévi” alebo “déva” je pán alebo pani alebo božská bytosť. Ak ťa zaujímajú ďalšie slová, je tu ešte mantra Om Šanti ako samostatný článok s prekladom a myslím, že niektoré mantry z Mantrária na každú príležitosť majú tiež preklad. No a ja mám úžasnú knižku. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Aj tibeťania majú mantry v sanskrite… (možno majú aj v tibetštine, ale tie čo poznám, sú v sanskrite a učia ich tibetský majstri)
Do Tibetu prišiel budhizmus z Indie asi v 8. storočí n.l., z už neexistujúcej krajiny Odiján (píšu to všelijako) ktorá bola na severe terajšieho Pakistanu, čo vlastne v minulosti bola tiež India…
Páči sa miPáči sa mi
Krasa je vo vsetkom ! Bud pozehnano stastie tak i smutok. Pretoze jedno by bez druheho nebolo. Ak nase srdce obsiahne vsetko tak nebude robit rozdiely a vychutna si jedinecnost bytia.
Páči sa miPáči sa mi