V minulosti som sa viackrát odvolávala na tri základné druhy energií, ktoré v sebe nosíme a cez ktoré sa prejavujeme navonok alebo pracujeme s naším vnútrom. Toto delenie sa vraj objavuje aj u Platóna, ktorý rozlišoval tri sily ducha: city, intelekt a vôľu. Ja som sa s týmto delením stretla nie cez Platóna (zas až tak klasicky vzdelaná nie som 🙂 ), ale u starých Inkov, ku ktorým som sa dostala cez šamanizmus. Starí Inkovia používajú delenie energií, ktoré nami hýbu a ktoré nám sprostredkujú kontakt s realitou, na munay, yachay a llankay.
Keďže incké trojdelenie mi zatiaľ dokázalo vysvetliť nesmierne veľa (vrátane sveta anjelov), držím sa ho. Na druhej strane, poznám ho len ako delenie, a tak som si ako nástroj porozumenia našla enneagram.
Neviem, koľko spoločného má enneagram s Inkami, ale ako náuku ho rozširovali z Čile a Peru (najviac cez Oscara Ichaza a Claudia Naranja), takže niečo tam bude. V každom prípade používa to isté trojdelenie (interpretácia je moja vlastná):
- skupina vzťahová – máchanie sa v egu…MUNAY (číta sa munaj=výmena energie so svetom na emocionálnej rovine)
- skupina mentálna – potlačenie ega…YACHAY (číta sa jačaj=výmena energie so svetom na mentálnej rovine)
- skupina vôľová – nahradenie ega vecou…LLANKAY (alebo yankay, číta sa ľankaj=výmena energie so svetom na fyzickej rovine)
Ešte jedna prosba úvodom: tento článok je len rýchlym výcucom zo skripta, ktoré som si zostavila pre účastníkov základného seminára, takže ak sa niekde porušila logika, prepáčte.
Čo je enneagram?
Ennea = deväť (po grécky). Enneagram opisuje deväť rozličných typov osobností (typov ega), pričom každý má charakteristické myslenie, cítenie a správanie.
Funguje nasledovne: „Každý človek, kamkoľvek ide, je obklopený oblakom podporujúcich presvedčení, ktoré sa s ním pohybujú ako muchy za letného dňa.“ [Betrand Russell]
Tieto presvedčenia neskúmame, pretože:
- dávajú nám pocit bezpečia („viem, ako to funguje“)
- sú pre nás také samozrejmé, že sú celkom podvedomé.
Enneagram tieto presvedčenia zviditeľňuje a ukazuje nám, aká práca nás čaká na všetkých rovinách, ak sa chceme spirituálne rozvíjať.
Odkiaľ prišiel enneagram?
Enneagram má korene niekde v orientálnej mystike. Na západe sa po prvýkrát objavil v práci arménskeho mystika G. I. Gurdjieffa, ktorý tvrdil, že sa ho naučil od Sarmoungského bratstva v Strednej Ázii. (Jeho životopisec nad tým zdvíha obočie, pretože nevedel overiť, či to bratstvo skutočne existovalo. V každom prípade sa nenašli dôkazy o enneagrame z dôb pred Gurdjieffom.)
Gurdjieff považoval enneagram za univerzálny symbol, do ktorého možno zahrnúť všetko poznanie a s jeho pomocou ho možno interpretovať. Hovoril, že to, čo z eneagramu vyčítame, závisí od nášho pochopenia teritória, ktoré popisuje.
Druhýkrát sa enneagram objavuje začiatkom 70. rokov v diele bolívijského mystika Oscara Ichazo (nevyskloňovala som priezvisko) a potom u čílskeho psychiatra Claudia Naranjo (nevyskloňovala som priezvisko). Väčšina mojich informácií pochádza od Sandry Maitri (nevyskloňovala som priezvisko), ktorá v oboch týchto skupinách študovala.
Učenie Ichaza a Naranja sa opieralo o deväť “svätých predstáv”, ktoré v jazyku enneagramu predstavujú deväť rôznych osvietených alebo “objektívnych” perspektív reality:
- svätá dokonalosť
- svätá vôľa
- svätý zákon
- svätý pôvod
- svätá vševedúcosť
- svätá viera
- svätý plán
- svätá pravda
- svätá láska
Strata týchto svätých predstáv vedie k skresleniu vnímania reality, ktorým sa hovorí fixácie:
- odpor
- lichôtkárstvo
- konanie z márnivosti
- trundomyseľnosť
- skúposť
- zbabelosť
- plánovanie/snívanie
- pomsta
- nekonanie
Tieto fixácie tvoria jadro deviatich osobnostných typov. (Sú popísané nižšie.)
Ako vzniká náš typ?
Počas celého nášho života sa životné situácie akoby opakujú. Za týmito opakovanými vzorcami správania nájdeme zafixované presvedčenia o tom, kto sme a ako vyzerá svet, v ktorom žijeme. Tieto presvedčenia vznikli počas prvých pár rokov nášho života, keď sme si vytvárali pocit sebahodnoty ako zmes našich
- vrodených predispozícií
- reakcií na naše strety s prostredím a tými, ktorí v ňom žili.
Takýmto spôsobom sa utvárali naše vzorce myslenia a naše emocionálne reakcie, ktoré nám dávali stály vnútorný pocit toho, kto sme.
Svet, v ktorom sa pohybujeme, je preto z väčšej miery produkt našej minulosti.
Ľudia, s ktorými sa v živote stretávame, sa môžu meniť, ale spôsob, akým si k nim vytvárame vzťah a ako s nimi interagujeme, ako ich vnímame a ako o nich cítime, toto všetko v priebehu života zostáva viac-menej konštantné.
Často vôbec neregistrujeme, aké obmedzené je naše vnímanie reality. Jednoducho cítime nespokojnosť, pocit umŕtvenia, nedostatok zmyslu alebo naplnenia – pocit neadekvátnosti, nedostatku, prázdnoty, márnosti. Najviac tieto pocity vyplávajú navrch v obdobiach krízy.
Aké typy poznáme?
Tak toto je skutočne len veľmi stručná charakteristika jednotlivých typov. Predovšetkým sa musíme oboznámiť s grafickým znázornením enneagramu. Pre popis jednotlivých typov budeme používať čísla:

Obrázok enneagramu sa skladá z vnútorného trojuholníka, ktorý tvoria Deviatka, Šestka a Trojka, a z vonkajšej podkovy tvorenej Jednotkou, Štvorkou, Dvojkou, Osmičkou, Päťkou a Sedmičkou. Oba útvary sa neprepájajú.
Zo zobrazených 9 pozícií sú 3 munkay, teda emocionálna energia (2, 3 a 4), 3 sú yachay, teda mentálna energia (5, 6 a 7) a 3 sú llankay, vôľová alebo fyzická energia. Pritom každá z trojíc sa ešte rozpadá na kombináciu “čistá základná energia”, “čistá energia posilnená” a “čistá základná energia oslabená”. Ak napríklad yachay v päťke má čistú chuť poznania, v sedmičke ju má posilnenú o emóciu a vôľu a v šestke ju má oslabenú o emóciu a vôľu… Alebo munay má v dvojke svoju čistú formu precítenia, kým v trojke ju má oslabenú a zakrytú pod nánosom zdanlivej objektívnosti a cieľavedomosti a v štvorke posilnenú o vôľu a emóciu. A nakoniec llankay má v osmičke svoj čistý prejav vôle a zhmotňovania predstáv bez zbytočnej emocionálnej väzby alebo mentálneho balastu, v deviatke ho má oslabený a zredukovaný na pasivitu v záujme neublíženia a v jedničke ho má posilnený o predstavy a posudzovanie v záujme presadenia svojho.
- Jednotky chcú urobiť veci správnym spôsobom.
- Dvojky chcú pomáhať iným.
- Trojky chcú makať a uspieť.
- Štvorky chcú vyskúmať svoje skutočné pocity.
- Päťky chcú objektívnu informáciu.
- Šestky si lámu hlavu nad problémami a chcú vedieť, čo prebieha v zákulisí.
- Sedmičky chcú vzrušujúce, pozitívne možnosti a dych berúci rozsah skúseností.
- Osmičky chcú mať v rukách plnú moc a ovládať.
- Deviatky chcú súcitiť so všetkými zúčastnenými a získať kompletný obraz.
Obvykle sa pomenovaniu vyhýbam, ale pretože nemáte nijaké výstižnejšie popisy typov, pozrite si aspoň tento obrázok s označeniami typov (a pod ním je grafické znázornenie jednotlivých typov; pozor, u druhého obrázku šípky z nejakého mne nie celkom jasného dôvodu ukazujú presne naopak):
S každým typom a jeho presvedčením sa spájajú aj typické “neduhy” (nevhodné emocionálne reakcie), ktorým sa hovorí aj “smrteľné hriechy” 🙂 :
1. Hnev: spravodlivé rozhorčenie
2. Nafúkanosť: príliš vysoká mienka o vlastných kvalitách a potrebe
3. Márnivosť: prílišná namyslenosť na svoje vlastné „dosiahnutia“
4. Závisť: nežičlivé videnie výhod iných ľudí ako vlastnej straty
5. Hrabivosť: hromadenie informácií, majetkov
6. Zbabelosť: nestátie si za svojimi pozíciami
7. Nenásytnosť: prílišná túžba po nápadoch, zážitkoch a plánoch
8. Luxus: pôžitky, prílišné baženie po zmyselných zážitkoch
9. Apatia: nezáujem, strnulosť, lenivosť
V enneagrame je toho oveľa viac, ale toto nám pre naše bosorácke pochopenie energií postačí.
Aký význam má pochopenie, aká energia som?
To, aká energia sme, je podstatné pre to, akým spôsobom vnímame náš výsek reality. Nezabudnime – energia je komunikačný kanál, ktorým sa k nám dostávajú signály zvonku a ktorým my robíme zásahy do okolitého sveta. Ak som prevažne mentálna energia, môžem byť nezručný a ťarbavý vo veciach emocionálnych a mám tendenciu tieto signály nevnímať, potláčať alebo sa im dokonca vyhýbať. Ale Dokonalosť (=celistvosť) nedosiahnem tým, že si pestujem len jednu časť svojich energií… Celistvosť, vyváženosť a tým aj dokonalosť je daná zjednotením a rovnováhou medzi všetkými tromi energiami. Vôľa a mozog bez súcitu sú rovnako zabijácke ako emócia a vôľa bez pravidiel. Čistá vôľa bez ohľadu na iných alebo na vnútorné zákonitosti sveta plodí megalomanské projekty ako palmové ostrovy v Dubaji. Čistý mozog vyrobí atómovú bombu. A čistá emócia zničí každého, kto ju nezdieľa… Základom zlepšovania a vzostupu je vyvažovanie energií. Preto je dôležité vedieť, kto sme, kde sú naše “slepé” miesta, a niečo s nimi urobiť.
Pamätám sa, keď som zisťovala, čo sú anjeli zač, tak som dostávala odpoveď “vôľová energia”. Vôľová nie v zmysle nášho “pádu z milosti” (nižšie), ale v zmysle dokonalého vyváženia všetkých troch energií a riadenia sa jedinou skutočnou vôľou – vôľou Zdroja, kauzality, zákonitosti. Komplexné systémy nemôžu fungovať bez zákonitostí a rovnováha týchto zákonitostí je dokonalým prejavom vyváženia všetkých troch energií.
V nás, ľuďoch, bývajú tieto energie v nerovnováhe. Na vyváženie existuje mnoho možností. Meditácia nás učí oslabovať svoju prevažujúcu energiu a dovoliť aj potláčaným zložkám energie, aby sa prejavili. Cvičenia ako čchi-kung zas majú samostatný cvik na jednotlivé typy energie. Žam žung tiež počas svojho cyklu prebieha cvikmi na jednotlivé typy energií a to isté som pozorovala aj u Piatich Tibeťanov.
Ale aj zameraním pozornosti sa vieme posunúť vpred – ak budeme cielene rozvíjať ten typ energie, ktorý máme “potlačený”. To znamená stále a znova sa púšťať na neznáme teritórium, kde sa necítime najbezpečnejšie, a prekonávať svoje obavy alebo odpor z daného typu situácií. To značí, že vzostup začína konaním, až kým si nerozvinieme všetky tri energie do tej miery, že v hociktorom bode môžeme konať z hociktorej z nich. A až toto dokážeme, dostávame sa do stavu, v akom sa nachádzajú skutoční majstri – do stavu nekonania, pretože všetko, čo by bolo treba urobiť, už urobené niekde niekým bolo…
Poznanie vlastného prevažujúceho typu energie má ešte jeden prínos – pochopíme, prečo sa v niektorých situáciách správame “nevyhovujúco”, prečo sa dávame dokopy s ľuďmi, s ktorými sa dávame dokopy a prečo uľpievame na niektorých našich presvedčeniach, aj keď vidíme, že možno nie sú najrozumnejšie… Ale najväčší dopad má pochopenie, že sme len jeden z 9 typov. Že náš spôsob videnia je len 1 z 9. Že iní ľudia vnímajú realitu cez inú prizmu hodnôt a presvedčení. Pomôže nám to pochopiť, ako sa s tými ostatnými lepšie dokomunikovať. Keď chcem niečo vysvetliť mentálnemu typu, nemôžem na to ísť pragmatickým “lebo to tak je” alebo emocionálnym “ale veď to musíš cítiť”. Ak ma nepochopí, tak to nie je výpoveď o tom, že by si ma nevážil, ale proste nehovorím jeho rečou a nevyvolávam uňho nijaké predstavy, cez ktoré by mi mohol porozumieť… Takisto ak som vôľovo-emotívny typ a niekto do mňa hustí “systémy” a “fraktály” (kdeže sme to už počuli? 😛 ), budem klipkať očami a jediné, čo ma napadne, bude nabrýzgať mu alebo ho inak totálne zrušiť. Minule sme napríklad mali rozhovor so Sophie, pretože sa obávala, ako budú ľudia reagovať na jej štýl článkov, ktorý je hodne odlišný od môjho. Vtedy som jej vysvetľovala, že to pre tento blog je len prínos… že každá z nás oslovuje inú skupinu ľudí. A, žiaľ, musím priznať, že tá “moja” skupina je asi menšia a že ľudia sa budú oveľa ochotnejšie učiť z jej článkov. (U Slovákov totiž prevládajú emotívna a vôľová energia; v tomto poradí. U Nemcov napríklad prevláda vôľová a mentálna. U Britov vôľová, u Američanov vôľová a emocionálna, u Talianov… 😆 … uhádli! Emocionálna! 😀 A u Rusov vodka.) Aj diskusie pri článkoch od Sophie dokazujú, že ľudia sa u nej cítia oveľa silnejšie “ľudsky prichýlení” ako u mňa (ja sa snáď hodím o zem 😛 )… vďaka za to!
Takže ak sa s niekým neviete dohodnúť alebo máte pocit, že hovoríte na celkom inej vlne, skúste si položiť otázku: “Aká energia je?” A následne: “Čo mám povedať/urobiť/ukázať inak, aby ma vnímal ako “svoju” energiu?”
Ale okrem týchto medziľudských transakcií nám enneagram dáva ešte jednu odpoveď – hovorí nám o tom, ako putuje naša duša zo Svetla do hmoty a späť do Svetla.
“Pád z milosti”: spirituálna cesta duše
Enneagram popisuje “logiku duše” a začína stratou kontaktu s našou podstatou v Deviatke. Súčasne je rovnocenný s Cestou Blázna, ako ju popisuje Veľká Arkána v tarote.
Základným východiskom je, že dokonalosť (“Raj”) sa nachádza niekde v Deviatke. (V skutočnosti nie priamo v nej, ale pod ňou na spojnici 7 a 1.) V tomto bode sme všetci jedno, nič netreba dosahovať, netreba sa odlišovať ani presadzovať, treba len existovať.
Vyhnanie z Raja
Ale v jabĺčku sa objaví červík – zážeh ega. Ego sa začína ohraničovať, začína veci deliť na ja <-> ostatní, začína porovnávať (porovnávanie je vlastne jediný spôsob spoznávania, však? 🙂 ) a začína sa separovať. Už to nie je jedno veľké “ja”, ale jeho rôzne aspekty: vôľa, myseľ, srdce, snaha vyniknúť, snaha presadiť sa, snaha dosiahnuť, chuť baviť sa, potreba byť užitočný… A začína “pád z milosti”. Tento “pád z milosti” zobrazuje vnútorný trojuholník 9-6-3. Hovorí sa mu aj “vyhnanie z Raja”.
Strata spojenia s Podstatou v Deviatke vedie k existenčnému strachu, typickému pre Šestku. Bez vnútornej opory (=bez Podstaty) zostáva duša neistá a vydesená, čo zas vedie k vytvoreniu náhradnej osobnosti v Trojke (“náhradnej” v zmysle “neautentickej”), ktorá nám umožňuje prežiť a fungovať. Keď nemáme nič iné než svoje animálne inštinkty a pudy, svet je v Šestke nepriateľský a bojuje sa v ňom o prežitie a pohyb do Trojky je vlastne naše rozhodnutie pozbierať sa a vlastnými silami sa postaviť na nohy – vykonštruovať si pocit seba samého a pocit života a v podstate sa povýšiť na poloboha.
Čím viac sa identifikujeme s tým, čo robíme a dosahujeme, tým viac podporujeme zabúdanie Podstaty – a to nás vracia do Deviatky. Teraz nám už zostáva len rozptýlenie, sústredenie sa na nepodstatnosti a nedôsledný život námesačníka.
Ostatné ennea-typy, ktoré obklopujú základný trojuholník z Deviatky, Šestky a Trojky, sú variácie tohto archetypálneho procesu. Striedajú sa na základe zákona akcie a reakcie: keď mi nevyjde A, kmitnem do pravého opaku. 🙂
Pokus obnoviť Raj
Odpoveďou na pocit nedokonalosti, pochybenia, poškodenia alebo chybnosti v Jednotke prechádzame do protireakcie – k Štvorke, ktorá predstavuje túžbu po dokonalom zdroji. Keď perfekcionistická Jednotka zlyhá v svojej snahe zlepšiť svet a ľudí naokolo, prepadne ju tragická beznádejná túžba po lepšom, typická pre Štvorku. A ešte z iného uhla pohľadu: pocit “hriešnosti” (v zmysle previnenia sa voči dokonalosti) Jednotky vedie k pocitu Štvorky, že bola opustená, ponechaná napospas a vyhnaná z Raja.
Nahradenie strateného Raja
Keď Štvorka nie je schopná spojiť sa so svojím vnútorným zdrojom, pohybuje sa ďalej, do pozície Dvojky. Z pohľadu Dvojky vyzerá upnutie sa na niekoho, kto predstavuje všetko to, po čom túžime, ako dobré riešenie pocitu vyhnania z Raja (Štvorka). Romantická láska vyzerá ako prísľub uspokojenia. Ale po tom, čo sa Dvojke preje hrať stále úlohu rohožky, do ktorej si ostatní čistia topánky, má plné zuby ponižovania sa a prispôsobovania sa a zisťuje, že vzťahy nedokážu naplniť jej pocit nedostatku.
Takže ďalším logickým krokom na vnútornom toku je prekmit do pozície Osmičky: pokúsiť sa o dominanciu a pomstiť sa za všetky tie poníženia, ktoré sme si v Dvojke vytrpeli. Sústredíme sa na to, aby sme sa pohli dopredu a boli silní, nie slabí ako v Dvojke. Nepotláčame svoju vôľu, neuprednostňujeme vôľu iných a nepociťujeme bezmocnosť ako Dvojka, ale sa snažíme mať všetko pod kontrolou a veliť. Máme plné zuby roly obete, čo aj nevinnej – a plné zuby lásky, ktorá nič nevyriešila. Miesto manipulovania iných, aby sme dosiahli to, čo chceme, a úzkostného očakávania, ako zareagujú (a oni vždy reagujú nejako ináč, ako si to predstavujeme) začíname preberať kontrolu a uchmatneme si, čo chceme, bez veľkých ohľadov na iných.
Znovunastolenie Raja
Keď ani tento postup neprinesie naplnenie, urobí duša ďalší krok – smerom k utiahnutiu sa v Päťke. Duša si vezme svoje hračky a odíde od ostatných detí, aby ich potrestala – a svoje hračky si pekne odloží, aby jej ich iní nevzali. Fokus sa posunie na zhromažďovanie a vytváranie zásob a ich bezpečné ukladanie ďaleko od všetkých zásahov a požiadaviek. Vášnivá zaangažovanosť v živote viedla len k prázdnote, takže Päťke sa vidí najbezpečnejšie pozorovať život z bezpečnej vzdialenosti. Poznatky vyzerajú ako niečo, čo by mohlo zaplniť pocit prázdnoty vnútri – a práca s poznatkami vedie k abstrakcii a schémam v Sedmičke. Na vnútornú prázdnotu Päťky reaguje duša tým, že zapodievanie sa mentálnymi modelmi a stimulujúcimi poryvmi ducha v Sedmičke vyzerá ako dobrý protiliek. Duša hľadá naplnenie vo vzrušení z nových myšlienok a v povrchnom kontakte s inými, ktorý je vždy lepší ako izolácia v Päťke.
Mapovanie a plány v Sedmičke vedú k tomu, že duša získa predstavu o tom, ako by veci mohli vyzerať a ako by sa dali dosiahnuť, a dostane chuť meniť svet. Vnútorný tok nás berie späť do Jednotky. Sedmičková potreba byť pozitívny vedie do militantného “páchania” dobra v Jedničke, ktoré sa opiera o defenzívny pocit “som v práve/viem to lepšie”. Ako reakcia na idealistický plán vytvorený Sedmičkou prichádza kritika tých, ktorí sa ho nedržia, v Jednotke.
A krok k vzostupu
V tomto bode je veľmi dôležité nespadnúť späť do Jednotky, pretože potom sa cyklus opakuje znova. V bode Sedmičky máme za sebou celú cestu a máme najvyššiu pravdepodobnosť, že sa nám podarí prelomiť začarovaný kruh a dostať sa na kvalitatívne novú úroveň.
Ale v podstate ak poznáme postupnosť, s akou presvedčenia a spôsob reakcie na seba nadväzujú, môžeme bludný kruh prelomiť v ktoromkoľvek bode. Stačí začať sa venovať svojim “smrteľným hriechom” a odstraňovať ich – a rovnako sa venovať aj svojim “svetlým presvedčeniam”… a odstraňovať ich… 😛 Nezabúdajme: naše presvedčenia a interpretácie toho, čo sa okolo nás deje, pred nami skrývajú väčšinu toho, čo sa okolo nás deje – a tým aj našu cestu späť k Zdroju!












Povedz svoj názor