V Raji s dušou, na hranici vesmíru a o zhmotňovaní

Dnes ráno som sa bola pozrieť za Gabrielom. Len tak. Odkedy som čítala Zelazneho Amber, okopírovala som odtiaľ veľmi rýchlu techniku premiestňovania sa, ktorá mi umožňuje v zlomku sekundy sa dostať tam, kam potrebujem, pokiaľ som v kľudovom stave. Netreba tranz, netreba polospánok, stačí mentálny obraz, cez ktorý vkročíte do inej reality. (Nevýhoda: neviete sa premiestniť niekam, kde ste dovtedy nikdy neboli. Na to potom treba klasickú šamanskú cestu.)

Najprv som techniku “babrala” 🙂 , teda potrebovala som si predstaviť kartu a do nej premietnuť potom obraz daného miesta a seba doňho, ale postupom času som to všetko zredukovala. Aj tentokrát som si predstavila Bránu Nebeskú – a už som tam bola.

Potlačila som obrovskú drevenú bránu, vstúpila som a pretože som v minulosti nechtiac so sebou raz dovliekla nejakého geinvena, ktorý sa nedovretou bránou dostal dovnútra, pre istotu som bránu okamžite zatvorila. Za ňou sa v mojej verzii Neba nachádza skalami okrúžená plošinka, odkiaľ vedú dve cesty – jedna k Vodopádu a do anjelského územia, druhá do údolia s lúkou a ovocnými stromami, ktorému hovorím Rajská Záhrada. (Zasa pozor: popisujem svoju verziu Rajskej Záhrady!)

Rozmýšľala som, či nepôjdem za Gabrielom, ale bola som nejaká neposedná a tak som sa vybrala skúmať Rajskú Záhradu. Raz ma tam vzali a nechali ma vybrať si strom. Už neviem, čo som si vybrala, ale podľa toho usudzovali na moje vnútorné nastavenie. Aj nedávno sme tam s Gabrielom boli. Pýtal sa ma, aký strom chcem, a ja som si vybrala broskyňu. Aj mi jednu odtrhol a spoločne sme ju zjedli. Bola šťavnatá, sladučká, teplá a voňavá od slnka. Pýtala som sa ho, čo znamená výber broskyne, a on mi povedal, že pôžitkárstvo. No a na druhý deň sa mi ozval slovami “hanbím sa”. Dozvedela som sa, že po mojom odchode sa k stromu vrátil a “dorazil” všetky broskyne, ako mu veľmi chutili… 😛 Tak som bola zvedavá, či už sú tam nové, a pobrala som sa to zistiť.

S dušou v Raji

Vždy, keď tadiaľ idem alebo nad Záhradou prelietam, tmolia sa tam ľudkovia i zvieratá. Dnes som tiež natrafila na niekoho, kto sa tam len tak ponevieral. Bolo to veľmi pekné stvorenie okolo dvadsiatky, len som nevedela určiť, či muž alebo žena, bolo také modrasté, polopriesvitné a podstatné pohlavné znaky nebolo vidno.

Ešte nikdy som sa s nimi nekontaktovala, ale dnes som mala zvedavú náladu a tak som sa pristavila a spýtala som sa, čo je. “Duša,” odpovedalo. Povedalo mi, že čaká na znovuzrodenie a v Rajskej Záhrade premýšľa nad tým, čo bolo v poslednom živote a snaží sa z toho vytiahnuť nejaké ponaučenia. Hovoril v mužskom rode, tak som sa ho spýtala, či bude v najbližšom živote muž. Povedal, že nevie, ale že v poslednom bol muž a tak hovorí v mužskom rode. Pýtala som sa ho, či zomrel na chorobu, že je taký mladý. Zasmial sa, že je starý a mal za sebou bohatý a naplnený život… Vtedy som si uvedomila, že duše rovnako ako energie majú nejakú svoju optimálnu podobu, do ktorej upadajú v obdobiach medzi inkarnáciami. Takže kým si po smrti rekapitulujeme náš život, sme okolo dvadsiatky a vyzeráme ako to najkrajšie v nás, ale pohlavím sa vnímame ako to, čo sme boli v poslednom živote. (Asi. Moja interpretácia.)

S Gabrielom na hranici vesmíru

Počas rozhovoru sa duša pozrela ponad moje plece kamsi bokom a ja som sa obrátila. Bol tam Gabriel. Nejako ma musel vyňuchať 😛 a prišiel ma vyzdvihnúť. Kráčali sme ďalej Rajskou Záhradou až na jej koniec, lebo som bola zvedavá, čo tam potom je. Zastali sme na nejakom kopci, nadol išiel strmý zráz a pod nami sa otváralo obrovské zelené údolie s kupolovitými kopčekmi pokrytými zeleňou a mohutnou riekou s mnohými prítokmi v strede.

Pýtala som sa Gabriela, čo to je. Povedal, že to je náš svet, vesmír, všetko, čo poznáme. Spýtala som sa, či tak skutočne vyzerá, ale povedal mi, že ho vyrobil z mojich predstáv o tom, ako by to mohlo vyzerať – že vzal emóciu, ktorá túto časť reality nesie, našiel v mojej hlave pre ňu vhodnú obrazovú interpretáciu a tú mi premietol. A že to je on a všetci jeho bratia a Otec. Že cez toto údolie sa viem vlastne dostať k hocikomu z nich a až na hranice nášho vesmíru a cez Otca sa viem dostať aj ďalej.

Vtedy som si spomenula na nedávne “putovanie” s ním, keď sme leteli vesmírom a dostali sme sa až k Otcovi. Potvrdil, že to ma vzal až na hranicu našej reality. Vtedy, ako sme sa približovali k Otcovi, pochytila ma smrteľná hrôza a museli sme späť. Gabriel mi potvrdil, že skutočne ma vtedy chcel vziať za hranice nášho vesmíru, ale bola som na to taká nepripravená (preto tá hrôza), že sa toho vzdal…

Takže vďaka vlastnému strachopudstvu ešte stále neviem, ako to vyzerá za hranicami našej Petriho misky. 😦

S Urielom o zhmotňovaní

Potom sa ma Gabriel pýtal, či potrebuje predo mnou udržiavať ten obraz údolia, alebo dokážem existovať aj s ničím. Bolo mi to jedno. Okolo nás všetko zmizlo a znova tam bola len tá biela hmla, z ktorej všetko zhmotňujú (oni alebo my, ak sa nám to podarí 🙂 ). Potom ktosi prišiel.

Najprv som myslela, že to bude Camael, s ktorým som včera poza Gabrielov chrbát hovorila, aby som Gabriela veľmi nepodesila. Viem, že u nich sa okamžite všetko rozkecne a Gabriel už tiež vedel, čo som sa pýtala… Ale nebol to Camael, bol to Uriel. Povedal mi, že už čoskoro sa aktivuje moja schopnosť zhmotňovať a že si teda musím veľmi dávať pozor na negatívne myšlienky. Že než by som na niekoho niečo zoslala, nech sa poradím dopredu s Gabrielom alebo s ním. Povedala som mu, že nemám chuť robiť nikomu zle, ale pre istotu som sa spýtala, či do toho patria aj posmešné reči na adresu niekoho. Povedal, že nie; že zlosť a nenávisť a silné emócie sa vedia zhmotniť, ale irónia nie – takže ak niekoho oklebetím bez emócií, neuškodím mu tým.

Nejako ma dojalo, akú starosť o mňa majú. Vzala som Uriela za ruku. Prekvapilo ho to. “Veď ty ma máš rada!” Odrazu mal v očiach slzy. Vysvetlila som mu, že ich mám rada všetkých, pretože sú, akí sú… a to aj tých, s ktorými som v kontakte bola len krátko.

No a potom začali v rádiu dávať počasie a to ma vrátilo späť do tela. 😕

26 thoughts on “V Raji s dušou, na hranici vesmíru a o zhmotňovaní

  1. keď mi mama tragicky zahynula a ja som videl ako vyzerala v nemocnici a potom ako vyzerala keď za mnou prišla na rozlúčku tak z nej bola kočka medzi 18 až 20 tak,že je to pravda s ohľadom na reinkarnácie a podoba je mladá … 🙂
    strach je veľkým nepriateľom …to na margo toho cestovania hi hi hi 😀

    Like

  2. Amber čítaš Helar? Ja to mám tiež 😀 😀 najlepší je začiatok keď zmlátil toho doktora : ))

    na okraj článku je to fajn. Mne sa lúbi. Ked pojdes za hranice našej misky tak daj vediieeeeeeeeeeeet 😀

    Like

    • Je tam toho oveľa viac než len nejaké mlátenie… 🙂 Mne Zelazneho doslova “vnútila” Snakebite. Nemala som chuť čítať to, dala som to bokom a povedala som si, budem sa tváriť, že som to už prečítala a vrátim jej to… A keď som si chystala knihu, že jej ju vrátim, náhodou som ju otvorila a zrak mi padol na jedno meno, Corey. To bolo kedysi moje internetové alter ego! Tak som to vzala ako “udičku” (čo aj bola, ako som sa neskôr dozvedela) a začala som čítať – a čím viac som čítala, tým viac mi to pripomínalo moje vlastné zážitky… až som sa nakoniec spýtala, či je ten Zelazny niekto špeciálny, alebo je to len náhoda. A odpoveď ma vyzula v lufte: Zelazny bol vraj ľudský život Raziela! Ale pretože poznám svojich anjelskych, išla som okamžite na internet a vyhľadala si Zelazneho obrázok – a tá podoba tu skutočne bola… Hneď som knihy začala čítať inak. Razielovo myslenie mi je blízke a tak som si vedela jeho obrazy dobre dekódovať. Zelazny možno nevedel presne, čo píše, ale v jeho hlave akosi pretrval prístup k akaši, tie spomienky sú síce zmätené a často nepatrične kombinované, ale keď vieš, čo hľadáš, tak to tam nájdeš! Ambery mám už za sebou, teraz čítam Lord of Light (indická mytológia) a viem… Proste Zelazny je moje priame napojenie na akašu. Zašumenú, pokrivenú, skreslenú a dofabulovanú, ale ak čítaš medzi riadkami, tak čítaš, prečo je to tak, ako to dnes je.

      Like

  3. Ak to bolo mienené mne – tak nikdy… Na zastávke autobusu som tá, čo má sklený pohľad, v ušiach slúchadlá a počúva buď hudbu alebo audioknihu… 🙂 Nemôžem čítať v ničom, čo sa hýbe (ani zaoceánsky parník ani lietadlo). Ešte že u Zeme veľmi nevnímam, že sa hýbe… 😀

    Like

  4. Len par otazociek. 1 -Moze byt aniel, archaniel, napr Gabriel naraz na dvoch miestach…akoze ci sa s nim mozu rozpravat 2 ludia naraz..a ak ano ako to je mozne. 2 -A ked takto opisujete nebo, ako hovorite s archanielmi a aj s Otcom, opisujete to ako keby ste hovorili s normalnym clovekom. Ako to vyzera. Vy len zavrite oci a ta vasa predstava je taka silna ze to vyzera ako keby ste sa na to divali normalne ocami, alebo normalne vystupite z tela ako pri astralnom cestovani a tak tam pridete – to uz akokeby ,,vidite vlastnymi ocami,, . ?

    Like

  5. Samuel8,

    1: anjel nemá telo, je energia a je v tom istom čase všade. Teda môže hovoriť s toľkými ľuďmi odrazu, s koľkými len chce. Môže byť v tomto svete prítomný cez toľkých ľudí odrazu, koľkých si dočasne “obsadí” – ale v tom istom fyzickom čase z nejakého dôvodu môže vytvoriť len jeden “ľudský život” (čiže vteliť časť svojej energie do narodeného dieťaťa) a myslím, že v tom istom fyzickom čase tu môže mať len jedného avatara (teda zhmotnenú podobu seba samého).

    2: Môj kontakt s anjelmi je rôznorodý. Spočiatku sa mi snívali, teda chodili mi do snov a tam sme sa rozprávali. Neskôr som s nimi začala hovoriť cez kyvadlo a po čase s niektorými za ideálnych podmienok zvládam aj automatické písanie (alebo aspoň moju verziu z neho). Najčastejšie však používam šamanskú cestu (ľahký tranz) a v poslednom čase tú techniku, ktorú som prevzala zo Zelazneho. Je tam ešte jedna na prechod medzi dimenziami, ale tú som zatiaľ neskúsila – netrúfam si. To, nakoľko vidím, závisí od energie, ktorú mám k dispozícii. Ja nie som vizuálny typ a tak skôr viem ako vidím, ale niekedy vidím celkom parádne a aj v priebehu jedného putovania sa to strieda.

    Like

  6. Aha, dakujem. Lebo to tu niekto opisuje ze Gabriel ma vzal do Rajskej zahrady, potom sme sli na kavicku pomaly :D…..tak to si vsetko vyzualizoval?

    Like

  7. Samuel8,

    to nie je vizualizácia… Vizualizácia je povedať si, čo chcem vidieť – a potom to vidieť. Toto nie je o chcení… Je to skôr ako počítačová simulácia, niečo ako SecondLife (aspoň podľa toho, čo som o tom počula). Ideš niekam, kde nevieš, ako to bude vyzerať, nevieš, koho stretneš cestou a ako sa bude správať. Nemáš istotu nad výsledkom. Vstup do tohto sveta robíš ty cez nejaký dôverne známy obraz (ovšem moja Brána Nebeská nie je obraz z môjho vedomia, ale ma tam vzal môj anjel strážny a až odvtedy som to vedela nájsť aj sama – dovtedy som nemala ani tušenia, že niečo také existuje, pretože som totálne nenáboženská) a od toho bodu potom strácaš kontrolu a ako v normálnom živote vieš síce predvídať, ale väčšinou len reaguješ. Je to proste mimofyzická realita.

    Ak na túto koncepciu nie si navyknutý, tak s tým teraz budeš mať problém. Potom táto stránka nie je vhodná pre teba na vstup do témy, pretože tu už viac-menej všetci predpokladáme, že každý vie, ako to funguje. Skús miesto toho radšej minigrimi a ostatné ezo blogy na wordpresse (na minigrimi je ich zoznam).

    Like

    • Kosheen,

      obávam sa, že toto bude zdĺhavé… No, nevadí.

      Použijem svoje predstavy, ako tieto veci vyzerajú. Presne u Rajskej Záhrady to nemám overené, tak sa budem odvolávať na iné “miesta” v anjelskej topografii, napríklad na Vodopád a Dvoranu Večnosti. A pozor: moje predstavy som si robila v časoch, keď som ako zarytý ateista považovala anjelov za mimozemšťanov a preto môžu byť “pretechnizované”.

      Ako to ja viem, tieto “miesta” nie sú skutočné miesta/krajinky/budovy, ale niečo, čomu budem hovoriť “zariadenie”. No a tieto “zariadenia” pre nich kdečo robia. Keď sa našinec dostane do kontaktu s takýmto “zariadením”, tak sa pohrabú v jeho hlave, nájdu v nej najvhodnejší obraz, ktorý im zabezpečí želaný výsledok, a ten potom na toto “zariadenie” premietnu. Záhradník vidí Rajskú Záhradu, horolezec by možno videl strmú skalu a vedec laboratórium… Neviem, ale môžem zistiť.

      Práve Rajská Záhrada im slúži na to, aby objavili neskreslenú a neštylizovanú vnútornú motiváciu človeka k veci, ktorú zisťujú. (Ako som to pochopila.) A potom sa tam zrejme ešte poflakujú aj duše, takže musí mať aj iné vlastnosti, o ktorých vôbec netuším. Ale neviem, ako vyzerá – poznám len svoju predstavu o tomto mieste. (Ja patrím k tým záhradníkom. 🙂 )

      Neviem, či je to iná dimenzia – pravdepodobne je to len miesto v inej dimenzii. Myslím, že tieto svoje “zariadenia” majú porozosievané po rôznych dimenziách, pretože sa medzi nimi celkom voľne pohybujú. Podozrievam, že najbližšie k našej vzostupovej dimenzii je Vodopád – ten by som odhadovala do štvrtej dimenzie, ale je to len moja špekulácia.

      Iný prípad je Posledný súd. Posledný súd je kresťanský (a možno aj inonáboženský) mýtus. Ak to chápem správne, tak je to istý bod v čase, kedy sa súdia duše mŕtvych. Ak si však uvedomíme, že čas je veličina, ktorá reálne neexistuje a vnímame ju len v hmotnej dimenzii, tak potom nemôže existovať ani “bod v čase” a celý Posledný súd sa deje priebežne. A to už skôr vyzerá na karmické cykly a reinkarnácie a potom je to hraničný bod na opakovanom cykle inkarnácií, počas ktorých sa ťažká (=temná) energia mení na ľahšiu a ľahšiu, až je nakoniec taká ľahká (=svetlá), že prestane byť viazaná na inkarnačný cyklus a vyparí sa z neho niekam inam.

      Ešte si so mnou, alebo už spíš? 😛

      Like

      • Helar, ja potom patrím k nejakým horolezcom alebo speleológom, pretože som čakala čistinku alebo jazierko, a namiesto toho som sa ocitla na vrchole bielej hory, dokonca som bola oblečená v bielych šatách, s bielymi cvičkami (veľmi mi pripomínali tie, ktoré sme kedysi používali na telocviku 🙂 len som z nich mala odstrihnuté gumičky. A bolo to nádherné! Dookola rovnaké hory a všetky poprepájané dúhovými mostami… krásny pocit.

        Like

  8. pochopil som to. Pytam sa preto lebo akasi energia (alebo sprievodca?) ma tahala cez dimenzie najprv na miesto ktore vyzeralo ako rajska zahrada-vyzerala podobne ako opisujes ty, tam sme boli celkom rychlo . a potom cez niekolko dalsich dimenzii, ktore vraj boli nebezpecne aspon pre mna na miesto kde to vyzeralo ako posledny sud. akysi mensi amfiterater obkluceny skalami. Stamade ma vsak vyhanali, ze tam nemam co robit. tak som racej upaloval a ten sprievodca ma vzal spet. Tak ze ci to je mozne?

    Like

  9. Ja som v takej sieni bola u Michaela. Ako amfiteáter alebo divadlo, dole v strede kamenný trón. Nesúdil, ale vybavoval žiadosti (ochrana, preseknutie pút s minulosťou a podobne). Len neviem, koľko z toho je moja predstavivosť, pretože ten obraz dosť dobre môžem mať z meditácie od Cooperovej.

    Like

  10. ja o takej meditacii som ani nepocul, tron som nevidel lebo som sa dolava nepozrel, ale vedel som ze tam take nieco je, neviem preco, len napravo bolo niekolko ludi, len tak sedeli a pozerali do blba, tak som si sadol k nim ale nepovedali nic. akoby boli zmiereni s tym co nastane. len jeden pajac tam skakal a bol zo mna nervozny, ten ma vyhanal prec- zrejme sa ma bal.
    mne to pripadalo akoby cakali na nejaky sud.

    Like

  11. Ešte raz som si poriadne prečítala tvoj popis toho Posledného súdu a napadlo ma, že také miesto poznám… a nie je to Michaelova dvorana! Raz, keď som dopravovala “domov” jedného odpadlíka (hodne, hodne zlého odpadlíka), tak sme sa pustili od Brány do akejsi skalnatej úžľabiny, naokolo samé kamene. Odrazu sa anjeli začali zbierať okolo nás v mnohých radoch nad sebou, tichí a napätí a pripravení zaútočiť, keby bol urobil jediný blbý pohyb… A teraz si uvedomujem, že to miesto bolo okrúhle a obklopené kameňmi a skutočne ho tam “súdili” – skoro som si vtedy vykĺbila ústa, koľko som za neho orodovala… Ale uspeli sme 🙂 a oni ho vzali späť. (Aj keď na nejaké neškodnejšie miesto, pretože naposledy napáchal parádnu paseku a zrejme mu celkom neveria.)

    A bola som tam ešte raz, keď som sa raz vzbúrila proti Gabrielovi a utekala som mu a on pohol tými skalami, až ma uzavreli, aby som nemohla ujsť. Okrúhle miesto obklopené skalami. Neviem, na čo slúži. Zistím.

    Like

  12. vdaka. ja som tam vsak anjelov nevidel, len sprievodca stal bokom, musim si asi viac vsimat veci okolo, lebo ani ma nenapadlo sa spytat na meno toho sprievodcu a tak mi unikaju nejake suvislosti.
    ten co ma vyhanal bola zla dusa, poveda mi ze mam velmi silnu pozitivnu energiu a jeho moja pritomnost desila. Tak teda skus zistit na co sluzi.

    Like

  13. Moje postrehy, ako sa môže Tvoja výpoveď zhodovať v niektorých bodoch s Védami. Strom, ktorý si si vybrala, mohlo ísť o strom prianí, ktorý sa vyskytuje na vyšších planétach a hlavne v duchovnom svete. V tom si ale nebola s veľkou pravdepodobnosťou.

    Interpretácia Duše v Raji, ako to nazývaš. V duchovnom svete majú všetci, resp. väčšina namodralú farbu, vyzerajú mlado, asi okolo 16..možno 18 rokov. To je aj večná podoba Pána Krišnu. Podobnú optimálnu podobu majú IBA sebarealizované Duše.
    Je možné, že išlo o okrajovú časť vesmíru, mimo hmotný vesmír sa dostanú len čistí oddaní Krišnu, ktorí nemajú žiadny iný motív, ako mu s láskou slúžiť.

    Like

  14. Dnes som si prečítala vďaka novým komentárom vlastný článok a zistila som jedno: to údolie, kam sme sa s Gabrielom dostali a ktoré je vraj “náš svet”, podľa popisu (nie podľa spomienky) znie celkom ako to, čomu dnes hovorím “anjelské údolie”… (Moja spomienka je z celkom inej, “mravčej” perspektívy, kým anjelské údolie vnímam vždy z vtáčej perspektívy.)

    No a tak mi došlo, že ja som si zrejme Raj už dávno na tú Zem premietla. 🙂 Žijem v Raji. Pár hadov 😉 síce ešte furt zavadzia, ale veď nemusím loziť pomedzi hadov, ta ňe? 😛

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.