Automatické písanie s Yovmielom z 23.8.2008:

Dobre. Takže čo ďalej o anjeloch?
Vy sa na nás niekedy pozeráte ako na mimozemšťanov.
Áno, ja som si sprvu dlho myslela, že Gabriel je mimozemšťan. Mala som problémy akceptovať, že existuje Boh.
Vieš toho viac. Von s tým!
No dobre. Myslím si, že existuje nejaká prvotná energia, ktorej hovorím Zdroj. Nemám jasno v tom, či je úmyselná alebo nie. Táto energia zodpovedá za existenciu sveta (potom by ovšem musela byť úmyselná). Na to, aby to tu fungovalo, vytvorila Boha a Boh vytvoril anjelov. Boha vnímam ako BIOS v počítači, anjelov vnímam ako operačný systém a obslužné programy. Zdroj vnímam možno ako elektrinu – keď nejde, nefunguje nič, ani BIOS ani operačný systém.
Nie je to celkom presné. To, čomu hovoríš Zdroj, je vedomé – je to samotné vedomie. Toto vedomie sa učí cez energiu, ktorú formuje do rôznych podôb. Jedna z nich je aj ľudský svet a ľudský život. Vedomie skúša, čo to urobí, ak… Ten zvyšok približne sedí.
Je takých Bohov viac?
Každý systém, ktorý Vedomie vytvorilo a testuje, má svojho vlastného Boha.
Ale čo Vedomie testuje?
Vytvorilo pravdilá a testuje, ako sa budú vzájomne správať. Na testovanie používa bytosti a veci. Na nich sa učí, aká akcia vedie k akej reakcii. Vedomie skúma kauzalitu rôznych systémov.
Yovmiel, idem toto zasejvovať. Počkaj chvíľku. …

Automatické písanie s Yovmielom z 30.8.2008:

Je mi ľúto, dievča; tieto skúšky ti nemôžeme odpustiť.
A keď sa dostanem na ich koniec, pravdepodobne zistíme, že je to celkom inde, než kam som sa chcela dostať.
Cítim trpkosť v tvojich myšlienkach, ale je to tak. Nakoniec však už na tom nebude vôbec záležať. Dosiahneš dokonalosť, po ktorej túžiš. Pre seba i pre svet.
A čo potom?
Budeš ju udržiavať. Kým nie sú všetci dokonalí, bude čo opravovať. A keď budeme všetci dokonalí, splynieme v jedno a pôjdeme ďalej.
Poznáš tú cestu?
Ako bytosť viazaná na tento systém nie.
Pozná ju Boh?
Ten aspekt Boha, ktorému hovoríme Otec, ju pozná. Všetky aspekty Boha ju tvoria. Tvoj čas je príliš obmedzený, aby si chápala dopad nekonečnosti. Ak tá cesta má niekde svoj koniec, je v nedohľadne. Pre teba, pre nás. Bunky v tvojom tele tiež nevedia, ako dopadnú. Majú oveľa kratšiu životnosť ako ty. Ty vieš, ako dopadnú, ale sama si len bunka v inom, väčšom organizme. A ako bunka máš veľmi krátku životnosť.
Ale vy – vy ste predsa už dokonalí!
Sme dokonalí v tomto systéme. Tento systém je len bunka v nejakom väčšom systéme.
Zatiaľ to celkom chápem, aspoň si myslím. Yovmiel, mám z toho strach. Mám pocit, že nemám žiadnu kontrolu nad vecami.
Ani nemáš. Keď v laboratóriu robí chemik chemickú reakciu, prvky, ktoré zmiešava, nemajú nijakú kontrolu nad vecami. Jednoducho sa správajú, ako najlepšie vedia. Jedinú kontrolu má chemik — a ten tiež len do tej miery, nakoľko vie odhadnúť reakciu systému.
A keď ju odhadne zle?
Zistí, že takto veci nebudú chodiť, pozametá črepiny a ide odznova.
Čiže je možné, že skončíme niekde ako črepiny?
To sa stane v dvoch prípadoch: keď chemik neodhadne správne reakciu alebo keď sa prvky správajú neštandardne.
Dobre. Chemikovi dôverujeme. Zatiaľ to drží v rukách celkom dobre.
Myslím, že sa niekde usmieva… Málokedy o ňom hovoríš s uznaním.
Ja mám problém s koncepciou Boha.