Práve čítam Caroline Myss: Why people don’t heal and how they can a v knihe som narazila na čosi, čo je pre mňa nové (nemusí byť pre vás 😛 ).
Caroline Myss vyvinula koncepciu prepojenia čakier, kresťanských požehnaní a kabalistického Stromu života. Keďže som len v úvode, neviem o tom nič, ale dočítala som sa niečo, čo mi zarezonovalo k roku 2012. Takže ideme na spracovanie (krátim):
Vidím históriu nášho spirituálneho rozvoja ako po sebe idúce silové (alebo energetické) kultúry, ktoré zhruba zodpovedajú viacerým astrologickým vekom. Astrologický vek trvá asi 2000 rokov a počas tohto obdobia sa ľudské vedomie rozvíja novým spôsobom. Počas týchto “vekov” je dominantný istý typ energie a ovplyvňuje ľudské životy, zdravie a spirituálne možnosti.
Vek Barana trval od približne 2000 p.n.l. až po narodenie Krista, ktoré začalo vek Rýb. Teraz vstupujeme do veku Vodnára. Baran, znamenie Ohňa, predstavuje zážeh počiatku, počiatočného stvorenia, začiatku samotného zverokruhu a […] rozmachu mnohých kultúr a civilizácií. V tomto období začalo spojenie kmeňovej kultúry, myslenia a zákona, ktoré predčilo primitívnejšiu kmeňovosť predošlého veku – veku Býka. Baran bol obdobím, v ktorom dominovalo fyzické prostredie, v ktorom sa kládli základy sociálnych a kultúrnych systémov, na ktorých sa zakladal emocionálny, psychologický a spirituálny rozvoj ďalšieho veku.
Vek Rýb bol obdobím dualizmu, keď sa ľudské vedomie rozštiepilo na polarity ako Západ a Východ, vo vede magnetizmus a v politike póly ako pravica a ľavica. Súčasne sme sa odtrhli od kmeňového myslenia a vytvorili sme si jasnejší pocit vlastného “ja”: renesancia oslavovala jedinca, umelci začali podpisovať svoje diela a ľudia si začali viesť denníky. Právo poskočilo od kmeňových zákonov k zákonom na ochranu jedinca.
Ako vstupujeme do veku Vodnára na konci 20. storočia, prechádzame od astrologických vekov symbolizovaných zvieratami (býk, baran, ryby) k veku, ktorý je symbolizovaný človekom – nosičom vody. Ak témou Rýb bolo rozdelenie, témou Vodnára je celistvosť, čo pre nás značí snahu znovuobjaviť spirituálnu jednotu. Svetové náboženstvá sa začali zbližovať, vytvorili sme globálny trh, globálne technológie, globálne povedomie o sociálnej spravodlivosti alebo o ochrane prírody (a globálny dopad ozónovej diery – pozn. prekl. 😛 ). Tento nový duch celosvetovej “kmeňovej jednoty” nahradí lokálnu deľbu na kmene z doby Barana.
S každým astrologickým vekom spirituálne vedomie vyspievalo a dávalo nám dokonalejší pohľad na seba a na väčšie sily okolo nás. Veky predstavujú rôzne nastavenia mysle a rôzne psychické a spirituálne schopnosti – kmeňové, individuálne a symbolické.
Kmeňové vnímanie je výsostne zmyslové, individuálne vnímanie zahŕňa aj emocionálne a psychologické interpretácie, ktoré relativizujú zmyslové vnímanie – a symbolické vnímanie siaha do nadosobnej roviny, na úroveň archetypov. Kmeňová sila, charakteristická pre vek Barana, je v svojej podstate skupinové vedomie, kde sa ľudia najsilnejšie identifikujú s príslušnosťou k rodu, rodine, etnickej skupine, náboženstvu a národu. Sila kmeňového vnímania – istota, poriadok, lojalita, pocit identity – sa ľahko môže zmeniť na jeho nevýhodu: nepružnosť, konformnosť, patriarchalizmus a xenofóbiu. Kmeňové vedomie sa sústreďuje na externé prejavy a neumožňuje alebo dokonca potláča individuálne a spirituálne potreby, pretože je svojím spôsobom “vekom piatich zmyslov”.
Sila individualizmu sa naopak viaže na našu emocionálnu a psychologickú identitu veku Rýb. Počas tejto doby prekvitala veda a umenie a cena jednotlivca závratne vzrástla. Slabou stránkou veku Rýb bola prílišná koncentrácia na ego, narcizmus a tendencia polarizovať dobro a zlo, mužské a ženské, Východ a Západ, poznatky a intuíciu, ľavú a pravú polovicu mozgu.
Sila symbolického vnímania nám umožňuje vidieť veci neosobne, z vyššej pozície, spájať zdanlivo nesúvisiace udalosti do zmysluplných celkov. Vek Vodnára nás núti zapodievať sa vnútornou silou nášho vedomia. Vedie nás k vytvoreniu kultúry, kde energia a spiritualita majú vyššiu hodnotu ako veci materiálne a fyzické, a k porozumeniu, že naše telo, myseľ a duch sú súčasťou toho, čo nazývame Bohom – a teda sme všetci navzájom “v Bohu” spojení. Tak ako predchádzajúce veky, aj vek Vodnára buduje na tom, čo sme dosiahli v minulých vekoch.
Potiaľto Myssová. A v tomto bode ma napadlo, že ono vlastne prechod medzi dvoma vekmi nebýva presne vymedzený ako “v stredu o 10:15 stredoeurópskeho času”, ale istý čas existujú oba veky vedľa seba a postupne ten predošlý slabne, “vymiera”, kým ten nový silnie. Ak je to tak, tak potom je dosť dobre možné, že ten desivý rok 2012 je približné obdobie, keď prevládnu charakteristiky veku Vodnára nad charakteristikami veku Rýb. Zdá sa mi to logickejšie ako kuvikania, podľa ktorých k niečomu dôjde a bude to náhly zlom… Táto Príroda nemá veľmi rada náhle zlomy, i keď ich vie spracovať, ako už niekoľkokrát dokázala. Takže postupný prechod k spiritualite, silnenie našej citlivosti na rôzne vibrácie a množenie sa ezoterických poznatkov by nasvedčovali, že 2012 je prah, keď začneme vnímať niečo iné ako dominantné – ale to staré ešte bude existovať a aj my, “starí” ľudia, si ešte chvíľu požijeme… 😛
A tu sú články, ktoré túto tému dopĺňajú:
- Keď emócie preberajú kontrolu popisuje kmeňové myslenie
- O komplexe Obete a čo s ním popisuje, ako sa dá prejsť od kmeňovo-individualistického myslenia k symbolickému, a je vhodným doplnkom aj pre ľudí na toltéckej ceste
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor