Svet je ako cibuľa
Jedna z vecí, ktoré nás čakajú na Ceste Drakov, je rozvíjanie svojho podvedomého spojenia so zvyškom energetického sveta v jeho rôznych vrstvách/úrovniach. Ale najprv k tým vrstvám: Mne samej bolo dosť dlho nejasné, ako to vlastne s tým energetickým svetom vyzerá a prečo máme toľko rôznych “tiel” – astrálne, éterické, kauzálne a čojaviemakéešte… Až potom som jedného dňa u Castanedu objavila jedno prirovnanie, ktoré mi hodne pomohlo. Castaneda opisuje energetický svet ako cibuľu. Každá energetická vrstva je jedna šupinka cibule. Obyčajní ľudia vnímajú len tú šupinku cibule, v ktorej sú zakotvení cez svoje fyzické telo a jeho príslušný kotviaci bod. Bosoráci dokážu vnímať viacero šupiniek cibule. Tie najbližšie k našej “fyzickej” sú nám najľahšie prístupné, ale existujú i “šupinky”, ktoré sú nám také vzdialené, že nám pre ne celkom chýba pojmový aparát… Castaneda tvrdí, že v týchto šupinkách sa skrýva naša nesmrteľnosť – ak dokážeme svoj kotviaci bod premiestniť až tam, unikáme so svojím energetickým telom (čo je akoby plne funkčná kópia nášho fyzického tela) z priestoru, v ktorom sú priestor a čas (a tým aj smrť) platné veličiny.
Zatiaľ mu môžem len veriť. Pred chorobou som už mala pomerne funkčné energetické telo, pohybovala som sa vôľou tak v priestore, ako aj v čase – ale to som ešte nečítala Castanedu a tak som si neoverovala, kam až mimo fyzického sveta dokážem zájsť. Po chemoterapii začínam z nuly (a nejde to ľahko) a tak síce teóriu už poznám, ale zas mi chýba schopnosť overiť ju. 😛 Smola…
A teraz intuícia
Intuícia je náš obvyklý kanál, ktorým “sťahujeme” informácie z energetickej matice (teda z fyzickej i ostatných “šupiniek” cibule). Všetci sa s ňou rodíme, ale nemáme ju rovnako vyvinutú. Ja sama som pomerne intuitívny človek, ale môj vnútorný monológ intuíciu po dlhé roky prehlušoval. Robil to dokonca do tej miery, že som mala “záblesk” poznania – a v najbližšej chvíli som ho zabudla, lebo sa okamžite rozbehol vnútorný monológ. To znamená, že so silným vnútorným monológom nie sme optimálne nastavení na využívanie intuície. Aby sme vnútorný monológ umlčali, potrebujeme sa najprv zbaviť pocitu vlastnej dôležitosti, pocitu zviazanosti s “egom” – a popri tom trénovať svoje “intuitívne svalstvo”.
A čo to je, tá intuícia? Intuícia je, keď vieme, ale nevieme, ako vieme, hovorí Nancy Rosanoffová (a veľa vecí v tejto kapitole je priamo od nej). Popisuje to na príklade z vlastného života: Presťahovali sa s manželom z mesta na vidiek. Vzali so sebou aj svojho mestského psa, poľovné plemeno. A pes len čo pišiel na vidiek, začal naháňať a dláviť susedovie sliepky. Susedia naliehali, aby ho odstrelili, ale Rosanoffovci si vyprosili dva týždne, aby ho odvykli loviť. To sa im, prirodzene, nepodarilo… A tesne pred vypršaním tvoch týždňov zrazu Nancy napadlo “daj mu zvonček”. Nikdy predtým nepočula o tom, že by takto odvykali psov loviť – ale urobila to a sliepky psa počuli, utiekli a jeho prestalo baviť loviť ich… Tak to je intuícia.
Tri typy intuície
Intuícia je pre každého človeka individuálna. Prejavuje sa tromi spôsobmi: cez obrazy a symboly, cez emocionálne pocity (emócie) a cez fyzické pocity. Pretože nie je zrovna logická alebo pomenovateľná, musíme sa naučiť vnímať spôsob, akým s nami komunikuje, ak chceme počuť, čo nám hovorí.
Od prírody existujú tri hlavné typy intuície: mentálna, emocionálna a kinestetická (teda fyzická, telesná).
Ak je naša intuícia mentálneho charakteru, vnímame ju ako istý druh myšlienok. Je to maskulínna, cieľovo-orientovaná intuícia, ktorá sa často prejavuje v biznise a pri konštruktérskych činnostiach. Má podobu náhleho a neodbytného nápadu, uvedomenia si. Mentálne intuitívni ľudia si často myslia, že si vymýšľajú, keď k nim hovorí intuícia. Napríklad mávajú problémy pri vizualizačných cvičeniach, pretože majú často pocit, že veci nevizualizujú, ale si “vymýšľajú”, že to tak je.
Druhý typ intuície je emocionálna intuícia – takíto ľudia cítia, čo im intuícia hovorí. Je to tradičná “ženská” intuícia, nejasná, len letmý pocit, že niečo je/nie je v poriadku. Emocionálne intuitívni ľudia napríklad často na seba preberajú pocity iných (tzv. empatia) – preberajú ich zronenosť alebo radosť, a to celkom bezdôvodne, len tým, že sú v ich spoločnosti. Často vedia už pri vstupe do miestnosti, ako sa tam ľudia cítia a aká je atmosféra. Rozhodujú sa na základe toho, ako sa v danom okamihu cítia.
Tretia intuícia je kinestetického charakteru. Takíto ľudia majú fyzické pocity, ktoré im sprostredkujú informácie (napr. mravčenie v bruchu, búšenie srdca, divný pocit v žalúdku, mrazenie v chrbte). Pri intuitívnych zábleskoch sú “v pohode” alebo “v nepohode”.
Väčšina ľudí kombinuje spomínané tri typy, pričom jeden u nich mierne prevažuje. Všetci môžu intuíciu vnímať cez videnie, cítenie alebo fyzické pocity, hoci mentálni intuitívci bývajú väčšinou vizuálni alebo fyzicky pocitoví, kinestetickí intuitívci bývajú fyzicky pocitoví a cítiaci a emocionálni využívajú všetky tri kanály.
Aký typ intuitívca sme?
V nasledovnom sa nachádza text “vizualizácie”, ktorý si nahovorte na pásku a pustite si ho, prípadne požiadajte niekoho, aby vám ho čítal. Hovorte pomaly. Nájdite si nerušené miesto a pohodlne sa usaďte (odporúča sa neležať pri tomto cvičení). Môžete si v pozadí pustiť relaxačnú hudbu a počúvajte tento text:
Predstavte si, že idete po ulici – hocijakej ulici. Všimnite si, aký je deň, aké je počasie, ktoré ročné obdobie je. Vnímajte čo možno najviac podrobností o ulici, o dni a o tom, čo sa deje navôkol vás. Ako sa cítite, keď idete po tej ulici? Počujete premávku? Deje sa niečo naokolo?
Ako tak idete, všimnete si vpredu pred vami supermarket. Choďte k nemu, Zataňte pred ním a obzrite si ho. Ako vyzerá? Čo vidíte?
Vojdite dovnútra a choďte do oddelenia s ovocím a zeleninou. Nájdite pult s citrusovými plodmi. Vedľa sena ležia citróny a pomaranče. Vezmite do ruky jeden pomaranč – poťažkajte ho, uvedomujte si jeho váhu, jeho farbu, jeho povrch, jeho pružnosť.
Začnite pomaranč lúpať a všímajte si, ako vyzerá jeho šupka zvnútra. Už cítite aj jeho vôňu. Pokračujte v lúpaní, až kým pomaranč nie je celkom olúpaný.
Teraz pomaranč rozdeľte na časti. Odlúpnite jeden mesiačik a vložte si ho do úst. Zahryznite doňho a požuvajte ho. Ako chutná? Cítite, ako vám jeho šťava steká do hrdla; prehltnite ju. Je to príjemný pocit? Zjedzte toľko pomaranča, na koľko máte chuť.
Keď dojete pomaranč, prejdite k citrónom. Vezmite jeden do ruky, poťažkajte ho, cíťte jeho váhu, vnímajte jeho farbu a povrch šupky. Nájdite nôž a odrežte z citróna kúsok. Teraz už cítite aj jeho vôňu. Vložte si odrezaný kúsok do úst. Zahryznite doň a vnímajte, aký pocit z toho máte v ústach.
Položte citrón späť a vyjdite z obchodu. Keď už ste späť na ulici, poobzerajte sa. Zmenilo sa niečo? Vnímajte zvuky, obrazy, vône. Poberte sa ulicou späť tým smerom, odkiaľ ste prišli. Vnímajte znova deň, ročné obdobie, počasie. Pomaly sa vráťte do svojho tela sediaceho na stoličke. Párkrát sa zhlboka nadýchnite. Počkajte, až sa vám bude chcieť otvoriť oči, a potom ich otvorte.
Keď s cvičením skončíte, zapíšte si svoje vnemy. Zapíšte postrehy i všetky nečakané udalosti, ktoré sa možno stali – hlavne také, ktoré sa v texte vyslovene nespomínajú. Všímajte si hlavne to, či ste videli obrazy, mali ste fyzické vnemy, cítili ste alebo ste všetko budovali v myšlienkach. Pravdepodobne nájdete trochu z každého. Pozrite sa, čo prevláda.
Pre niektorých ľudí je to veľmi emotívne cvičenie: ulica je niečo z ich minulosti, nostalgická alebo úchvatná. Takíto ľudia sú najskôr emocionálne intuitívni alebo kinesteticky intuitívni.
Pre iných ľudí bolo cvičenie kombináciou fyzických vnemov a pretvarovania sa “ako že”. Možno si vymysleli ulicu alebo obchod, aké nikdy neexistovali. Možno spozorovali, že nikto im nenadával, keď z obchodu odišli bez platenia. Toto sú príznaky mentálne intuitívnych ľudí.











Povedz svoj názor