Zdochnutá susedova koza a Paretov princíp

koza-vesela.jpgV najnovšom newsletteri Michaela Giengera sa nachádzal rozkošný malý článoček Bolesť a šťastie v živote, ktorý sem rozhodne patrí, lebo je dôležité, aby bosorák rozumel ľudskému mysleniu. Naše myslenie je totiž jediný limit, ktorý nám príroda stanovila… Tak som sa článkom nechala inšpirovať a tu je moja úvaha o Giengerových úvahách 😛 :

Strach z nedostatku

V poslednom čase nás stíha jedna hláška o katastrofe za druhou. [Kdesi som čítala, ako to funguje: Na príčine sú – ako aj inak – médiá. Predstavte si, že ste štát pozostávajúci z tritisíc maličkých ostrovov. Máte pre všetky ostrovy spoločné televízne vysielanie. Obvykle v mori okolo vašich ostrovov plávajú žraloky a prieskumy ukazujú, že tak raz za 4-5 rokov pri každom z ostrovov napadne žralok človeka. Ale pretože tých ostrovov je tritisíc, denne počúvate, ako u nejakého ostrova napadol žralok človeka. Postupne všetci, čo pozerajú televíziu, nadobudnú presvedčenie, že denne niekde útočí žralok na človeka – a začnú sa báť chodiť do vody.] … takto sa šíri pocit “konca sveta” – strach z hrozivej budúcnosti, strach z poklesu životného štandardu, strach zo staroby a bezmocnosti a podobne.

V kažom z nás je zakorenená túžba minimalizovať bolesť a utrpenie a maximalizovať radosť a šťastie. Žiaľ, príliš často táto vnútorná “snaha po zlepšení” vedie u nás k presvedčeniu, že na svete panuje nedostatok, že na svete niet dosť pre to, aby bol každý šťastný a spokojný. Že niet dosž potravín, priestoru, lásky, úspechu. Jednoducho, že to, čo je, nestačí pre všetkých. A od toho sa potom odvíja ďalšia zdanlivo logická úvaha – že sa môžeme mať lepšie len vtedy, keď sa iní budú mať horšie! A tu sú korene závisti, nevraživosti, strachu, starostí – a s tým aj všetkého zvyšného utrpenia na tomto svete.

[A tu mi zas nedá zaspomínať, ako raz Dočolomanský vyhlásil, že v erbe Slovákov by mala byť zdochnutá susedova koza… U niektorých ľudí sa presvedčenie o tom, že vlastný blahobyt musí byť na úkor niekoho, zvrhlo časom nie na snahu po vlastnej výhode, ale na snahu po znevýhodnení toho druhého – a to aj za cenu poškodenia vlastného záujmu! Jedinci s menej výkonným “procesorom” totiž kopírujú správanie, ale nie dôvody za ním. A tak vám budú robiť zle, hoci im to nič neprinesie – zabudli, prečo sa pôvodne “robilo zle” tým druhým! ]

Všímajte si, nakoľko sú médiá presýtené pocitom nedostatku, ako všetko popisujú z tej horšej stránky a ako vykresľujú budúcnosť v tmavých farbách. Moderné filmy sa už odohrávajú celkom v tmavých katakombách a ľudia si tam robia zle navzájom, nie pretože niečo z toho majú, ale pretože sa im chce. Alebo vo filmoch vidíte milionárske prostredie, ktoré vo vás vyvoláva pocit, že niekto iný je na tom lepšie, že je populárnejší, bohatší, milovanejší, šikovnejší… Samé porovnávania, ktoré v konečnom dôsledku vedú k pocitu vlastného “nevyhovovania”.

A takto sa dostáva presvedčenie o nedostatku do nášho vlastného postoja. Máme strach z budúcnosti, prejavujeme konkurenčné myslenie, predháňame iných, závidíme a odsudzujeme. Keď má sused vilu, hmeď za tým vidíme nekalé machinácie. Keď vidíme nepracujúcich Rómov, škrie nás, že na nich doplácame my. Keď vidíme prisťahovalca, ktorému sa darí u nás lepšie ako nám, okamžite začne hlodať nežičlivosť. A keď je nejaký “blbec” šťastnejší, hneď sa cítime ukrivdení! No a ak sa niekomu z nich niečo stane, cítime vnútorný pocit zadosťučinenia, že predsa len je spravodlivosť na svete…

Takto sa z príjemných, prežívajúcich bytostí postupne stávajú nežičlivé, škodoradostné bytosti. Presvedčenie o nedostatku nás zotročuje, vystavuje nás strachu a núti nás nedovoliť iným získať viac, pretože potom by mohlo chýbať nám… Bojíme sa konkurencie z Číny, ako keby ich rastúci blahobyt nutne musel znížiť náš blahobyt.

Hlavne v spoločenskej “elite” (teda u tých, ktorí sa za elitu považujú) je presvedčenie o nedostatku mimoriadne vypuklé. Tu sa myslí len v dvoch kategóriách – “víťaz” a “porazený” (slovenské synonymá sú “šikula” a “babrák”). A potom je len logické, že “víťazi” potláčajú a ovládajú “porazených” a na ich úkor budujú svoj blahobyt.

Ale vyhnime sa moralizovaniu a uvedomme si, že všetko to sú len mimoriadne viditeľné prejavy toho pocitu nedostatku, ktorý v rôznej miere zdieľame všetci. Ak sa to s ním preženie, začne nás stíhať duševná porucha, ktorej sa nadáva paranoja – všetko a každý je náš nepriateľ.

Nekonajme z presvedčenia o “nedostatku”

Aby sme sa nedostali tak ďaleko, je dobré hodiť spiatočku ešte v okamihu, keď máme nad naším myslením a počínaním kontrolu – než sa stane obava z nedostatku súčasťou nášho “autopilota”, reakčného automatizmu. S pocitom nedostatku totiž nemôžeme žiť spokojne – náš strach, že by nás mohli o niečo ukrátiť, je totiž iracionálny a pramení skôr z pocitu bezmocnosti v situácii, nie kontroly nad situáciou. A jediná forma kontroly, ktorú nad situáciami v našom živote máme, je kontrola nad spôsobom, ako na ne reagujeme

Správny ezoterik by odporúčal ako protiliek lásku. Aj Gienger píše: “Keď moc lásky prevýši lásku k moci…” Na mňa je to príliš nekonkrétne. Nemusím milovať ľudí okolo mňa. Stačí, keď sa im nebudem snažiť nič vnucovať. Stačí, keď si poviem, čo nutne od života potrebujem, a o zvyšok sa nebudem zaujímať. V ekonomike existuje čosi ako Paretov princíp 80:20. Je to rozkošný princíp, pretože sa dá využiť na popis mnohých situácií. Napríklad si predstavte, že miesto 100% všetkého si poviete, že sa uspokojíte len s tými 80%, ktoré nutne potrebujete. Tých zvyšných 20% prenecháte niekomu inému. Ale pretože každý z nás svojich 100% definuje inak, možno práve tých 20%, o ktoré nestojíme, sa niekomu inému “šikne”. Ak to urobíme všetci, tak sme schopní svojich 80% nutných vecí vyzbierať zo zvyškových 20% iných ľudí. My máme všetko, čo potrebujeme, a oni sa nemuseli vzdať ničoho z toho, čo potrebujú oni… Aj pri relatívne obmedzených zdrojoch nevzniká “nedostatok” a my ho preto nemusíme pociťovať ako “ohrozenie”!

Ale chce to trochu sebakontroly

Hlavne bosoráka dokáže presvedčenie o “nedostatku” nepríjemne zaskočiť a zmariť jeho bosorovanie. Všetky veci tohto sveta sa rozpadajú do štyroch skupín:

  • tie, ktoré potrebujeme a chceme
  • tie, ktoré nepotrebujeme, ale chceme
  • tie, ktoré potrebujeme, ale nechceme
  • tie zvyšné, ktoré ani nevnímame. 

S tou poslednou skupinou sa nemusíme zapodievať – pre tú sme “slepí” a vôbec nás netrápi. Tá prvá skupina je “naše právo”, na to máme nárok: život, spokojnosť, voľnosť, pokoj ducha. Ak ich nemáme, tak sa bosorovaním alebo cvičeniami na sebakontrolu (ako tie v Ceste Drakov) snažíme ich dosiahnuť. Ak na ich dosiahnutie použijeme magické prostriedky, nemusíme sa báť, že sa niečoho iného v živote budeme musieť vzdať – ak k tomu aj dôjde, výsledok nás naplní väčšou spokojnosťou ako predchádzajúci stav, takže v konečnom dôsledku získame.

Problém pre nás predstavujú dve stredné skupiny vecí. Veľmi často niečo “chceme”, pretože je to náhrada za niečo iné, čo nemáme. Ak to aj dosiahneme, nevedie to u nás k spokojnosti (alebo len k dočasnej) – pôvodný nedostatok sme neodstránili. Navyše sme si nárokovali magickú energiu nad náš rámec a nesmieme sa čudovať, ak sa náš život dostane z rovnováhy a o niečo iné prídeme. Pretože však nová vec neprinesie očakávané uspokojenie, budeme pravdepodobne vnímať stratu starej veci ako bolestivú!

Zdatný bosorák sa preto najprv zamyslí, než sa rozhodne do svojho života vtiahnuť “tamtoho partnera” alebo “tamtie peniaze”. Prvá otázka by mala byť : “prečo chcem práve toto a nič iné?” A druhá by mala byť: “nedá sa to niečím iným nahradiť? Nezískam ten istý pocit naplnenia aj nejakým iným spôsobom?” Tu sa posúvame od vlastnenia k naplneniu potreby.

Inými slovami: chcem Fera. Veľmi ho chcem! Ale prečo práve Fera? Prečo nie Miša? Čo v mojom živote naplní Fero, čo by Mišo nenaplnil? Budem sa cítiť plnohodnotnejšia? Nenaplním túto potrebu ocenenia napríklad prácou pre iných? Alebo chcem, aby mi ho závideli? Nenaplní túto moju potrebu dovolenka v cudzine (kde sa navyše môžem s niekým zoznámiť) – musí to byť zrovna ten Fero (ktorý sa navyše nechce nechať “uloviť”)?

Pravidlo je: naše vnútorné problémy nedokážeme vyriešiť inou osobou alebo vecami. Pocit prázdnoty nezaplníte, ani keď vykúpite celý obchodný dom. Svoju neschopnosť milovať nazaplníte, keď mágiou donútite niekoho, aby miloval vás a iba vás.

A ešte nám zostáva jedna kategória vecí – tie, o ktoré nestojíme, ale ony si nás v živote aj tak nájdu, pretože pre nás predstavujú dvere k novým šancám. Možno sa mi nepáči, keď mi niekto z blízkych zomrie. Obišla by som sa bez toho. Môžem na to použiť mágiu. Ale nenaučím sa jednu vec, ktorú sa tým mám naučiť – “púšťať”, nelipnúť na minulosti. Ak sa ju nenaučím, zomriem rovnako nedokonalá, ako som sa narodila. Ak v tomto živote túto “lekciu” nezabsolvujem, počká si na mňa v živote budúcom… Len človek, ktorý dokáže jasne odhraničiť svoje ego od iných ľudí alebo vecí z jeho okolia, je schopný zbaviť sa svojich fyzických a mentálnych obmedzení. A len človek, ktorý dokáže existovať v prostredí bez toho, aby sa stal na ňom závislý, dokáže postúpiť vyššie k energetickej existencii. Čím bližšie k čisto energetickej existencii sa dostaneme, tým väčšie veci dokážeme dosiahnuť. Ale niekde na ceste sa budeme musieť vzdať svojich komplexov, závislostí, lipnutia, odmietania a strachu. Ak chcete vedieť, čo znamená “horieť”, musíte prejsť ohňom. A ak chcete vedieť, čo znamená “cítiť”, musíte precítiť nielen radosť, ale aj bolesť. Vyhýbať sa pomocou mágie jednému alebo druhému znamená odďaľovať svoje vlastné poznanie. Ak použijeme mágiu zo strachu, aby sme o niečo neprišli alebo aby sme sa tomu vyhli, tak sme miesto príčiny (=strach) ošetrovali len následok, a príčinu si so sebou nesieme ďalej!

Ak sa chystáte na magické počiny, predovšetkým zdokonaľujte svoju schopnosť rozpoznávať veci, ktoré potrebujete a chcete od tých, ktoré nepotrebujete, ale chcete a potrebujete, ale nechcete. S tými dvoma poslednými sa zmierte. Naučíte sa tým uvoľnovať časť svojej energie a môžete ju použiť na to, aby ste ľahšie a rýchlejšie dokázali dosiahnuť tie veci, ktoré potrebujete a chcete súčasne.

Ak sa sami budeme viesť k takémuto správaniu, vytvoríme tým okolo seba priestor presne o veľkosti našich Paretových 20%. Tento priestor budú môcť využívať iní. Pretože nás potrebujú, aby sme im ten priestor poskytli, podporia nás, keď budeme potrebovať podporu my. Je to symbióza, ktorá nám umožní dosahovať väčšinu vecí bez bosorovania a ušetrí nám našu energiu na zvládnutie tých situácií, o ktoré síce nestojíme, ale budeme cez ne musieť prejsť… Možno sa vďaka tejto ušetrenej energii staneme liečiteľmi, jasnovidcami – alebo len celkom jednoducho múdrymi ľuďmi. V každom prípade schopnosť symbiózy odbúra väčšinu našich strachov a navodí nám pocit vnútornej rovnováhy a spokojnosti, ktorý všetci v živote hľadáme.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.