Celý deň beháme po svete s tým, že nám vnútri v hlave prebieha vnútorný monológ. Prostredníctvom neho zhodnocujeme situácie, zaujímame k nim stanovisko, prisudzujeme im emócie a ukladáme si ich do pamäti. A súčasne každou jednou vetou vnútorného monológu sa utvrdzujeme v tom, že realita je skutočne taká, ako predpokladáme, že bude, ako očakávame, že bude, a ako vnímame, že je. A ak je realita zlá, berieme isté vnútorné uspokojenie z toho, že sme ju odhadli správne, miesto toho, aby nás trápilo to podstatné – prečo je taká a nie iná?!
Každá jedna veta vnútorného monológu robí navyše niečo iné – fixuje náš kotviaci bod na pozícii, z ktorej vnímame svet tak, ako ho vnútorný monológ popisuje. Že nie vždy naše vnímanie situácie musí byť pravdivé, to ukazuje cvičenie Sme viac než naša predstava o sebe.
V tomto fixovaní kotviaceho bodu hrá obrovskú úlohu aj jazyk nášho vnútorného monológu. Vnútorným monológom sa totiž programujeme, ako budeme reagovať na budúce životné situácie. Preto nie je jedno, čo si hovoríme a ako si to hovoríme!
Ako hovoríme?
Najprv snáď k tomu “ako”. Na to si požičiam príbeh z NLP od psychoterapeuta Christophera Daviesa, ktorý rozpráva jeden príbeh: Učiteľka zo strednej školy sa mu sťažovala, aké je ťažké dosiahnuť, aby žiaci nebehali hore-dolu po schodoch. Sústavne im hovorila, že nemajú behať po schodoch, ale oni sa na to s prehľadom vykašľali. Už nevedela, ako ďalej… Davies jej poradil, aby im miesto toho, čo od nich nechce, povedala, čo od nich chce – napríklad “zvoľnite” alebo “choďte pomaly po schodoch”. Urobila to a prišla celá vytešená, ako to dobre zabralo – maličká úprava v jazyku dosiahla obrovskú zmenu v správaní.
Ako k tomu došlo?
Ak nechcete myslieť na biele myšky a poviete si “nebudem myslieť na biele myšky”, čo sa stane? Okamžite na ne začnete myslieť! Dokonca možno aj teraz, ako toto čítate, začínajú vám biele myšky behať po stole… Keby ste si povedali, že nechcete myslieť na biele slony, bola by oveľa menšia šanca, že budete myslieť na biele myšky!
Myseľ pracuje tak trochu ako vyhľadávač na internete. Zadáte slová, stlačíte “hľadaj” a dostanete obrazovku plnú odkazov na texty, kde sa dané slovo vyskytuje. Ak si vnútorne dáte príkaz “biele myšky”, ani nemusíte nič stláčať a biele myšky sa okamžite objavia.
To isté nastalo, keď učiteľka hovorila deťom, čo nemajú robiť. Tam nešlo o neposlušnosť, ale o to, že im nepriamo do hlavy vsadila istý obraz, podľa ktorého sa oni neskôr správali.
Všetko je vec toho, ako naformulujeme svoju požiadavku – k iným ľuďom, sami k sebe alebo k Univerzálnej Energii. Pozrite si tento príklad z detskej psychológie: chcete, aby si Miško najprv upratal izbu a nešiel sa okamžite hrať. Čo mu poviete?
Máte dve možnosti: “Miško, keď si upraceš izbu, potom sa môžeš ísť hrať” alebo “Miško, nemôžeš sa ísť hrať, lebo máš v izbe neporiadok”. Pri prvom príkaze Miško dostane do hlavy najprv obraz upratovania izby a potom hrania sa. Dostáva návod, ako má postupovať, ak sa chce ísť hrať. V druhej vete miesto návodu vykresľujete Miškovi situáciu, keď sa nemôže hrať, lebo má v izbe neporiadok. Miško nebude vidieť dôvod niečo s tým robiť – vykreslili ste mu to ako nemenný stav!
A čo Miškovi povieme, to jeho podvedomie spraví – teda v prvom prípade uprace izbu a ide sa hrať, v druhom prípade sa oduje nad nespravodlivosťou sveta.
Ako som už povedala, tento princíp platí rovnako pre deti, iných ľudí, ako aj naše podvedomie a Univerzálnu Energiu. Naše podvedomie si formátujeme prostredníctvom vnútorného monológu. To je ten nástroj, ktorý udržiava náš kotviaci bod v jeho pozícii a naše vnímanie sveta zafixované na jednom zornom uhle. Ak si vnútorne hovoríme, že by sme nemali jesť sladkosti, len si to zbytočne sťažujeme…
Ako teda na to?
Keď sa prichytíme, ako si hovoríme, že niečo nemáme robiť, okamžite to preformulujme a povedzme si, aby sme miesto toho robili dobrú alternatívu. Vyberajme slová s rozvahou – podvedomie si ich totiž okamžite premení na obrazy, ktorými sa bude riadiť! Preto hovorme presne to, čo chceme, aby počúvajúci videl… A nezabudnite: podvedomie má problém pochopiť zápory!
Takže:
-
miesto “nesmiem/prestanem jesť zmrzlinu” radšej “zmrzlinu nechám tak”
-
miesto “nesmiem prísť neskoro” radšej “prídem načas”
-
miesto “prestaň kričať” radšej “stíš hlas”
-
miesto “nesmiem to zbabrať” radšej “podarí sa mi to”
-
miesto “ak nezmením správanie, nenájdem si chlapca” radšej “keď sa budem správať tak-a-tak, budem sa páčiť viacerým chlapcom”
-
miesto “nesmiem sa báť vzťahu” radšej “z každého vzťahu si viem vybrať niečo dobré”
-
miesto “urob, aby sa do mňa zamiloval!” (kde vlastne vykresľujeme stav, keď tomu tak nie je) radšej “nech ma má najradšej zo všetkých”.
Čo hovoríme?
A teraz k tomu “čo”. Vyštartujem zo svojho obľúbeného zákona “Energia nasleduje pozornosť.” Znamená to, že kam obrátime našu pozornosť, tým smerom sa bude uberať aj naša voľná energia. Ak sa cítime zle v svete, kde sa konkuruje peknou tváričkou, a preto sa budeme snažiť vylepšovať stále svoju tvár, aby sme sa vyrovnali ostatným, pripravujeme si život plný komplexov a utrpenia (a to nezávisle od toho, aká pekná naša pôvodná tvárička je). Naša pozornosť sa totiž upriamuje na niečo, čo vnímame ako nevyhovujúce. Toto naše “nevyhovujúce” mienime rozoberať a porovnávať s ostatnými ľuďmi, ktorých vnímame ako “vyhovujúcejších”. Možno budú len čiastočne “vyhovujúcejší”, ale človek má v sebe geneticky zakódovanú tendenciu porovnávať svoje slabé miesta so silnými miestami iných. Je to dané tým, že keď stretneme divé zviera, musíme sa vedieť okamžite rozhodnúť, či zdrháme alebo nie. Musíme porovnať ostrosť jeho zubov a pazúrov s naším podvyvinutým bicepsom a pomalými nôžkami. Keby sme to urobili naopak, zákon prirodzeného výberu sa postará, že náš genetický kód priamo tam na tom mieste skončí v žalúdku šabľozubého tigra…
A keďže máme tendenciu vyhľadávať naše nedostatky, tak aj náš vnútorný monológ nám ich večne natiera pod nos. Potvrdzuje nám, že svet je iný ako my, že nevyhovujeme, že nemáme šancu uspieť… Je jednoduchšie zmieriť sa s prehrou ako vytrhnúť sa zo zavedeného spôsobu myslenia, byť považovaný ostatnými za čudáka alebo blázna a nakoniec zostať sám… A niekde v skrytku duše vieme, že aj iní ľudia majú komplexy a že ich tiež zastierajú, takže si neprichodíme až tak “mimo”…
Ak však dokážeme zmeniť náš vnútorný monológ a nebudeme si opakovať stále zoznam našich neduhov, dokážeme zmeniť svoj pohľad na svet, svoje prežívanie reality a v konečnom dôsledku celý svoj život!
A teraz od teórie k praxi 😛 : ako vyzerá váš vnútorný monológ? Čo si hovoríte?
Predstavte si, že ste si uvarili kávu a nesiete si ju k počítaču. Partner uprostred izby nechal odkopnutú papuču a vy sa o ňu potknete a vylejete kávu rovno na koberec. Čo si poviete?
-
“Ktorý debil…!”
-
“Páni, som to ale babrák!”
-
“No, ešteže som sa nevysypal celý!”
-
“Už som aj tak chcel tepovať koberce.”
-
“Aj tak bola slabá; nebola by mi chutila.”
Ak ste takí ako ja, tak najskôr skončíte pri prvých dvoch reakciách 😀 … a utvrdíte sa v tom, že svet je nepriateľský, vy ste neschopní (“babrák”), ľudia sú sprostí či dokonca robia naschvály (“debil”), vy ste obeť (emocionálna reakcia) a podobne. Toto sú obrazy, ktoré svojím vnútorným monológom nevdojak posielate podvedomiu.
Stredná reakcia ukazuje slabšiu mieru toho istého – som síce babrák a svet je nepriateľský, ale niekedy to zvládam a toto som neuhral až tak najhoršie… Už sa snažím vidieť v zlom aspoň kúsok dobrého. Môj svet má šancu sa zmeniť.
Posledné dve vyjadrenia vyzerajú síce dobre, ale keď sa na ne pozriete, zasa sú to vyjadrenia obetí: takéééé sa nám stalo a teraz to musíme obrátiť na špás… Je to ako s tou líškou z Ezopovej bájky “aj tak je kyslé”. Podvedomiu zasa len posielame obraz neúspechu a zlyhania. Robíme to síce s humorom, ale to realitu nezmení!
Ako teda zmeniť vnútorný monológ, aby sme mohli začať meniť svet? Moje odporúčanie: prestať sa sústreďovať na emocionálnu stránku toho, čo sa s nami deje, a začať si všímať len fakty. Je to ako u toho Miška. Miesto toho, aby sme komentovali, aký má neporiadok v izbe a ako preto bude trpieť, musíme dať podvedomiu návod, ako z tejto situácie vyjsť. Len čo to urobíme (t.j. len čo to podvedomiu povieme a potom aj zrealizujeme), dostali sme sa z pozície obete do pozície niekoho, kto niečo naplánoval a dosiahol – teda do pozície úspešného človeka. Náš svet sa začína meniť.
Čo by sme si teda mali povedať, keď už je káva na koberci?
-
Keďže nie sme Superman, pravdepodobne začneme výbuchom “Do…” Tu sa zbadáme, nadýchneme a nedokončíme. Mohli by sme, ale úmyselne to neurobíme. (Podvedomiu ide signál, že kontrolujeme situáciu.)
-
Pozrieme sa na pohromu a nedovolíme si spadnúť do emócií. (Podvedomiu posielame signál, že sa nenecháme vyprovokovať.)
-
Situáciu akceptujeme ako fakt a hľadáme najbližšie východisko. Povieme si: “Káva je na zemi, šálka sa nerozbila, ale musím rýchlo utrieť škvrnu, odniesť šálku do kuchyne a urobiť si novú kávu.” (Podvedomiu posielame signál “viem to ošetriť – mám to pod kontrolou.)
-
Potom idete po handru, utriete škvrnu, idete do kuchyne, navaríte si novú kávu, cestou k počítaču sa vyhnete papuči a svoju kávu si vychutnáte. (Podvedomiu posielate správu “čo som si naplánoval, to mi vyšlo, preto som úspešný a mám za to odmenu”.)
Čo myslíte, ako sa asi zmení váš svet, keď toto budete chvíľu praktizovať?
Cvičenie: Meníme vnútorný monológ
-
Noste so sebou notes. Aspoň jeden týždeň sa sledujte, čo sami k sebe vnútri hovoríte. Zapisujte si tie formulácie.
-
Po týždni si pozrite svoje zápisky. Ktoré postoje sa v nich opakujú? Ktoré presvedčenia? Ako súvisia s vaším dnešným vnímaním sveta? Ako programujú vaše vnímanie sveta do budúcnosti?
-
Vyberte si tie vyjadrenia, ktoré vám neumožňujú žiť svoj život plnohodnotným spôsobom, teda ktoré vo vás nebudujú pocit spokojnosti a sebahodnoty. Zmeňte ich tak, aby ste v budúcnosti reagovali spôsobom, ktorý z vás prestane robiť obeť alebo nevyhovujúceho babráka.
-
Opakujte si tieto vyjadrenia ako afirmácie.
-
Sledujte sa, či ste neskĺzli do starých zvyklostí. (Odporúčam aj naďalej zapisovať do notesa a analyzovať.)
-
Keď sa dostanete do situácií, v ktorých reagujete nevhodne, začnite vedome reagovať po novom, v súlade s vašimi afirmáciami.
Napíšte mi svoje skúsenosti so zmenou vnútorného monológu! Použite na to komentáre k tejto stránke.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor