Každý z nás je dnes nejakým typom človeka. Trpezlivý, výbušný, súcitný, predvídavý… To, čo sme, je zapríčinené naším vnímaním seba samého vo vzťahu k okolitému svetu. Naše vnímanie je zas zafixované na špecifickom bode, ktorému hovoríme „kotviaci bod“ (assemblage point). Pozícia kotviaceho bodu predurčuje, čo a ako vnímame. Ak sa kotviaci bod posunie, vnímame zmeny alebo celkom nové veci.
Poďme si pre istotu pripomenúť, čo to s tým kotviacim bodom má do seba: kotviaci bod je energetická štruktúra, ktorá sa nachádza v našom energetickom kokóne, v našom energetickom poli. Autori sa rozchádzajú v názore, kde presne – ale dobrá správa je, že sa dá „vyhmatať“ u každého z nás.
Pôvodne sa narodíme s plynulo sa pohybujúcim kotviacim bodom. Tým, ako mení svoju polohu, sme schopní vnímať rôzne reality – tú každodennú, ale aj inoenergetické bytosti, anjelov, počujeme zvuky a hlasy… Výchovou sa potom učíme, že to, čo počujeme, vlastne „nemôžeme počuť“ – a tak to postupom času počuť prestaneme. V podstate došlo k tomu, že sa náš kotviaci bod výchovou fixoval do istej pozície. Z tejto pozície teraz vnímame svet ako väčšina ľudí naokolo, ako zmyslový a kauzálny a časovo podmienený. Je to potrebné preto, aby sme dokázali fungovať v spoločenstve iných ľudí. Na druhej strane, platíme za to aj pomerne vysokú cenu – strácame prístup k mimozmyslovej realite.
Toľko teória. V praxi to potom vyzerá tak, že fixovaním kotviaceho bodu na istej pozícii sme fixovaní v istých hodnotách a presvedčeniach (napríklad v tých, čo sme prevzali od rodičov). Sme fixovaní v istom sebaobraze – vnímame sa ako obeť alebo víťaz, ako silní alebo slabí, pekní alebo škaredí, úspešní alebo neúspešní, šikovní alebo babráci. Niekedy sa dokonca stane, že máme talenty, ktoré nevyužívame len preto, lebo nezodpovedajú našim presvedčeniam a nášmu sebaobrazu.
Sebaobraz, presvedčenia, zážitky
Presvedčenia a sebaobraz sú filtre, cez ktoré vnímame všetko, čo sa s nami a okolo nás deje. Ak niečo nezodpovedá našim presvedčeniam, buď to vôbec nevnímame, alebo tomu pripisujeme takú malú hodnotu, že to prehliadneme. Možno sa niekto na nás milo pozrel, ale keďže sme presvedčení, že na nás predsa nikto nemôže milo pozrieť, nezaregistrujeme to – a teda nebudeme mať tento zážitok… Zážitky (čiže interpretované udalosti v našom živote) slúžia na to, aby udržiavali náš sebaobraz a presvedčenia vo funkčnom stave. Je to teda začarovaný kruh – len čo sme presvedčení, že sme nuly, zažívame len situácie, v ktorých sme nuly, a to upevňuje naše presvedčenie, že sme nuly!
Takže fixovaním kotviaceho bodu na určitej pozícii sa nám udiala dvojaká „krivda“: prišli sme o schopnosť mimozmyslového vnímania (a tým aj mágie) a umelo sa udržiavame v stave, v ktorom túto schopnosť nikdy nenadobudneme. Navyše sme obmedzení v tom, kto sme a kto môžeme byť. A pretože náš mentálny systém je postavený na samodržnosti, potrebuje stále upevňovať zakotvenie nášho kotviaceho bodu na danej pozícii – a to stojí energiu.
Nuž, ale ak ste čítali postupne, tak medzičasom viete, že naša energia nie je nekonečná a že sa rodíme s rôznou dávkou základnej energie. Žiaľ, celú túto dávku spotrebovávame na to, aby sme udržali náš kotviaci bod v danom mieste. Keby sme to nerobili, zostalo by nám viac energie na rozvíjanie našich dávno zabudnutých psychických schopností, na zmeny nášho života k lepšiemu či na mocné a spoľahlivé zhmotňovanie svojich snov do reality. Ale ako dosiahnuť, že nebudeme plytvať energiou na udržiavanie nášho kotviaceho bodu v istej pozícii?
Odpoveď je jednoduchá: prestaneme plytvať energiou na udržiavanie nášho kotviaceho bodu v istej pozícii.
Ako na to?
Poďme znova späť ku kotviacemu bodu a jeho dopadu na nás. Kotviaci bod:
-
filtruje realitu na vnemy vyhovujúce jeho uhlu pohľadu (tie vnímame zosilnene) a vnemy nevyhovujúce jeho uhlu pohľadu (tie vnímame zoslabene alebo vôbec nevnímame)
-
podmieňuje, ako čo sa vidíme
-
umožňuje nám dorozumieť sa s ostatnými ľuďmi, pretože s nimi do vysokej miery zdieľame isté videnie sveta
-
umožňuje nám posudzovať veci vzhľadom na zdieľané hodnoty
-
udržiava sám seba fixovaný prostredníctvom vnútorného monológu, ktorý v nás stále prebieha a núti nás zaujímať stanovisko k udalostiam okolo nás a našim vlastným myšlienkam a predstavám
-
žerie všetku našu voľnú energiu.
Keď sa pozrieme na vymenované veci, tak výsledkom istého ukotvenia kotviaceho bodu je náš sebaobraz. Aby sme sebaobraz udržali funkčný a „chodivý“, stále všetko vnútorne komentujeme a preciťujeme. Na to spotrebovávame všetku svoju voľnú energiu.
Čiže ak si chceme uvoľniť energiu, musíme sa pustiť do nášho sebaobrazu.
To znamená:
- vzdať sa pocitu vlastnej dôležitosti
- zbaviť sa doterajších pocitov príkoria a ukrivdenia
- zbaviť sa doterajších „emocionálnych udičiek“
- navrátiť späť energetické straty z minulosti.
Tieto veci nám uvoľnia dostatok energie na to, aby sme začali budovať svoje energetické telo a nadobudli dávno zabudnuté psychické schopnosti.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Dalibor Zrušiť odpoveď