Keď ste sa dostali až sem, je načase začať zužitkovávať poznatky a začať meniť svoj doterajší nevyhovujúci život na život, aký by sme chceli mať. (Urobte si tento kontrakt aj vtedy, ak dnes máte presne taký život, aký chcete mať. Možno sa v ňom skrýva predsa len jedno-dve obmedzujúce presvedčenia alebo podvedomé “programy”, ktorých by ste sa mali zbaviť.)
Táto afirmácia je prevzatá od Susan Greggovej a je zameraná na to, aby sme sa prestali posudzovať a odsudzovať, aby sme sa začali zo svojich problémov učiť o podvedomých obmedzeniach, ktoré sami sebe staviame do cesty, a aby sme prevzali zodpovednosť za to, že tieto mantinely začneme boriť. Afirmácia nám pomáha prekonať postoj “obete” a vziať kontrolu nad vlastným prežívaním (a teda aj nad vlastným životom) pevne do svojich rúk.
Budeme potrebovať nejakého svedka, ktorému “kontrakt” prečítame a spolu s ktorým ho podpíšeme. Mal by to byť niekto, koho si vážime a ku komu vzhliadame, aby nám padlo ťažko neskôr od svojo rozhodnutia odskočiť. (A treba rátať s tým, že také chvíle nastanú… Nie je hanba zažiť ich. Dokonca nie je hanba ani to, ak v takejto chvíli od kontraktu odskočíme – je to len nekonečná škoda a ďalšia premárnená šanca. Kdesi som čítala, že väčšinu ľudí tesne pred dosiahnutím cieľa zachváti nesmierna únava a ochablosť. Tí, ktorí to dokážu prekonať, svoj cieľ potom takmer okamžite dosiahnu – je to totiž predposledný schodík k víťazstvu.)
Takže: nájdime si svedka a spolu s ním si prečítajme obe pravdilá. Stránku si vytlačme a potom ju podpíšme – najprv my, potom svedok. A potom si svoj “kontrakt” so životom vyvesme na nejaké miesto, na ktoré sa často pozeráme, prípadne si ho aspoň raz denne čítajme. Podstatné je stále si jeho slová opakovať, až kým jedného dňa nezistíme, že nám “prešli do krvi” a stali sa vlastne presvedčeniami, podľa ktorých konáme.
V tomto okamihu budeme vedieť, že sme si napísali svoj prvý vedomý “program” a že sme sa od obete života posunuli k jeho majstrovi:
Princíp 1: Život nie je ani dobrý, ani zlý – život je. Je emocionálne neutrálny a všetko moje trápenie má svoj pôvod v odpore, ktorým sa vzpieram proti tomu, čo je. Ak sa prestanem vzpierať proti tomu, čo je, môžem si vybrať, čo o živote a ľuďoch budem veriť, ako sa budem cítiť a ako budem konať. Môžem si vedome upravovať svoje vnímanie reality a nenechať na svojho “autopilota”, aby mi moje vnímanie reality diktoval on. Dokážem sa na svoje trápenie pozrieť ako na príležitosť odstrániť niektoré moje obmedzujúce presvedčenia. Stávam sa “bolesťou bolesti” a pánom svojich reakcií.
Princíp 2: Ako “bolesť bolesti” a pán svojich reakcií si môžem vedome zvoliť, ako budem v danom okamihu reagovať a čo si budem myslieť; zvolím si to tak, aby sa môj život uberal smerom, ktorým chcem. Kľúčom k mojej osobnej slobode je vedieť, čo chcem, a v súlade s tým myslieť a konať.
Môj kontrakt so životom:
Ja, _____________________, viem, že to, v čo verím, vytvára život, aký vediem. S týmto vedomím sa zaväzujem, že urobím čokoľvek na to, aby som zmenil(a) svoje presvedčenia tak, aby som začal(a) dostávať tie výsledky, aké chcem. Ak mi niečo nevyjde, zvedavo to preskúmam. Budem sledovať svoje myšlienky, pocity a skutky v danej situácii, až kým neobjavím presvedčenia, ktoré sa za nimi skrývajú. Potom takéto presvedčenie zmením a nahradím ho presvedčením, ktoré mi umožní využívať svoju neobmedzenú silu. Voľbou svojich presvedčení si vedome utváram svoju realitu. Som neobmedzená, kreatívna energetická bytosť.
Podpísaný(á)______________________ , dňa ___________
______________________ svedok
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Helar a vštci ostatní… fuu no pomali každým dňom stále viac a viac cítim že kopem svoje podvedomie do zadku , a že to konečne podvedomie začína chápať… vždy ked mu ukážem, že ja som strojcom môjho osudu a nie ono tak cítim tú energiu ktorú som získal pre seba… odviazal som ju z tých emócií sebadôležitosti a sebahodnotny tvorenej nie mnou ale klamom ktorý mi bol do hlavy vtĺkaný dlhé roky… už sa ovládam… relatívne slušne, hovorím presne to čo si myslím bez toho aby som mal zájem tým niekoho ovplivnovat (teda aspon sa snažím :)) ) a vcelku sa to darí… cítim to… teším sa z toho (mimochodom ak sa z toho teším to snád nieje zlé nie :)) ako teda lebo tiež je to nejaká emócia :)) ) a týmto chcem odkázať všetkým, ktorí náhodou čítajú túto správu… len smelo do toho… to čo sa píše na týchto stránkach niesu bludy… len treba konať a nie len čítať… :)) obímam stromy kedikolvek si len zmyslím :)) je to úžasné ked vám je jedno kto si čo myslí… :))
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar, viete , snažil som sa pracovať s osobným totemom… niečo sa podarilo niečo nie ale to určite príde… no dnes… pred chvílou pozeral som film (tak o prírode a tak) a teraz asi pred štvrť hodinou sa vo mne začali vytvárať nejaké pocity agresie… no tentokrát som sa snažil to riešiť a nepodlahnúť… a len tak z ničoho nič som v sebe videl vlka hrozivého chcel ma roztrhať zvnútra… ale začal som mu vysvetlovať aká je situácia a že ho mám rád, že viem že on by prežil kdekolvek no ja na to potrebujem ešte jedlo… inak by som s ním šiel kdekolvek… vysvetloval som mu to a požiadal som ho aby ešte vydržal… aspon do skúšok a potom sa uvidí… ale nechcem školu len taak zahodiť… a teraz sa pekne hrá s tou vílou :)) vidím ich aj teraz síce čiernobielo ale vidím a usmievam sa… proste som ho prehovoril a to som nemusel ani ležať na posteli a sústrediť sa na to… a tak som si uvedomil čo všetko mi dáva to že som sa začal tomuto venovať… (naposledy ked ma chcel roztrhať, tak som o pol noci vypadol z intráku a vrátil sa ráno o deviatej…) a ešte jedna vec… hmmmm môže sa stať že mám v podstate jedno akoby ,,silové,, alebo hlavné zviera a potom ostatné vedlajšie tie v čakrách… že toto by bolo vlastne moje ,,ja,,.. tak nejako to cítim ale chcem si nechať poradiť od vás.. pretože vždy ked si niečo od vás prečítam tak to skoro ihned pochopím a večer pred spaním si hovorím že na čo som vám vlastne písal ved je to také jednoduché…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
niekedy musíme veci vysloviť (napísať), aby nám zapadli do tej skladačky, čo nosíme v hlave… Robíte to správne, vaša intuícia funguje z celej sily. 😛
Páči sa miPáči sa mi
dakujem Helar, ešte niečo… mám jednu kamrátku… ona sa tomuto venuje už od malička.. vidí auru lieči a tak… ked sa s nou o tom všetkom rozprávam, tak dávam do súhry všetky moje nvímacie schopnosti a tak… farby sú zrazu farebnejšie a na oblohe nevidím iba oblaky ale farby od ružovej až po indigovú… no viete… mali sme taký rozhovor… boli sme pri takom ,,symbolickom cintoríne,, boli tam len pomníky a o kúsok dalej aj pár skutočných hrobov… tie symbolické pomníky boli venované nejakým obetiam vojny… teda to som si nepozeral, ale ked som zbadal taký velký drevený (asi 5 metrov vysoký ) kríž a začas som sa približovať… ked si na to spomniem znava mám ten pocit… cítil som niečo ako velmi silné utrpenie až ma to od tial ťahalo preč… ale nešiel som no bolo to akoby ako ukrižovanie Ježiša velmi silné… ked som stál asi 3 metre od toho kríža zbláznil by osm sa keby som si neuvedomil že je to iba pocit vo mne ktorý mi dáva niečo najavo… ovládal som to aspon trochu, no chcel som sa spýtať či je môj pohlad správny… že v podstate je to iba emócia ktorá má určitú príčinu a tá príčina je iba realitou ktorá sa niekedy odohrala… a nesmiem sa jej priečiť pretože by ma to asi položilo na kolená ked som cítil tú smrť a utrpenie ako ohnivý bič čo seká hlavy a páli duše… potom som vyprevadil kamarátku a išiel som naspať no zaumienil som si že k tomu krížu pôjdem znova… ked som vošiel na cintorín niečo mi hovorilo že tam ist nemám taký silný pocit brnenie v nohách spojené s určitým strachom… ako by mi univerzum hovorilo nechod tam… no ja som musel… nie preto že by som si chcel niečo dokázať ale nedovolím emociam aby ma ovladali… chcel som zistiť tú príčinu toho pocitu… a čím som bol bližšie tým to bolo horšie no ked už som videl ten kríž… hmm nič som necítil… dotkol som ho a čakal som že ma to odrazí ale nič… ani ked som sa susterdil na vnímanie… len sa mi tak občas vybavilo že je na tom kríži Ježiš a že trpí… ale tak akosi už som nič necítil… akurát ked som sa krížu otočil chrbtom mal som pocit že ma sleduje… neviem čo si o tom mám myslieť… no teda aj by som vedel, ale ešte niesom natolko ,,čistý,, aby som si tým bol istý… no toto bol môj náhlad na vec… chcel som to znova vidieť zhmotnenie toho pocitu v podobe obrazov a myšlienok no už to nešlo… môže to byť tým že som prekonal tú emocionálnu neviemčo?? alebo som mal len znížene vnímanie?… no ja viem že na to časom prídem… no nechcem si spôsobiť niečo čo by mi mohlo ublížiť.. a vzhladom na to že sa mi to tak nejako dosť rýchlo vyvíja v hlave (ked som išiel od tial precítil som konce prstov cítil som brnenie tú energiu… cítil som že ešte kúsok a môžem pohnuť nejakým predmetom že ešte kusok a je to… ) no využívať tieto psychycké schopnosti bez znalosti ich následkov je nebezpečné.. tá kamarátka lieči, no nieje uplne vyrovnaná sama so sebou… a ubližuje jej to… nechcem to takto unáhliť, ale nechcem sa zbytočne zdržovať, preto tieto moje dlhosiahle ,,listy,, 🙂
Páči sa miPáči sa mi
inak Helar… hmmm 🙂 heh.. neviem či by nebolo vhodnejšie riešiť tieto moje otázky nejakým osobným e-mailom… zaberá to tu naozaj vela miesta aj ked si myslím že by to mohlo ostatných zaujímať.. no posúďte to radšej vy…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk, citam tvoje riadky a premyslam, ako ti asi bolo…
Ked som videla prvy raz Umucenie Krista na videu bola som na navsteve, a bolo mi uplne jedno kto tam bol, pretoze ma zmohol tak neskutocny pocit bolesti-nedalo sa to ani zdaleka porovnat s fyzickou bolestou, a strasny smutok sprevadzany placom, ze si to dodnes pamatam. A dodnes mam z toho filmu zimomriavky a aj pri druhom vzhliadnuti som musela zatvarat oci.
Emocie su stale tak neuveritelne silne, ze su takmer viditelne, pokial sa taketo emocie daju vyvolat filmom, urcite sa daju zachytit aj inymi zmyslami ako ocami a tebe sa to zrejme na tom mieste stalo….
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Dandy… heh 🙂 vieš… uvedomil som si že je to iba pocit… iba emócia… ale emóciám nesmieme dovoliť, aby určovali naše reakcie… ako som písal, ked som sa vrátil k tomu krížu tak už som nič necítil… iba som si uvedomil že sa to proste stalo… ja to už nijako neovplyvním. bolo to proste ,,kruté,, , ale ja nezodpovedám za zmýšlanie niekoho iného. uvedomil som si to že to bola proste realita a asi som ju len nechal prejsť mnou… emócia je iba blok v hlave, ktorý nám bráni prijať realitu takú aká naozaj je… no na druhej strane nepovažujem za zlé cítiť tieto pocity … bolo to vlastne akoby som sa vžil do tiel mŕtvych vojakov. To že som to cítil nebolo zlé… len som si musel uvedomiť že to som necítil ja ale tie pocity do mna boli nejakým spôsobom prenesené a ked si toto uvedomím tak potom tie pocity nepovažujem za moje a teda nemôžu moje správnie nijako ovplyvniť… preto už teraz budem takéto situácie skôr vyhľadávať ako sa im vyhýbať… pretože to bolo veľmi obohacujúce… vidieť realitu utrpenia počas vojny… ale je to proste len realita, ktorá mi má pravdepodobne pomôcť pochopiť… ale pochopiť neznamená súdiť… takže môj názor je asi taký, že pocitov takéhoto charakteru sa netreba báť, alebo sa im vyhýbať, len si treba uvedomiť že niesu ,,Tvoje,,… sú do nás proste len nejako vložené a sú na to aby sme pochopili, ale nie aby sme súdili iných…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
potrebujete začať rozlišovať medzi emóciami a inštinktmi. Emócia je postoj, ktorý zaujímame k veciam alebo udalostiam. Inštinkt je rovnako “nehmatateľný” a je to “pocit”, ale zakladá sa na tom, že mozog vníma oveľa viac signálov, než je vedomie schopné zachytiť. Tieto vedome nezachytené signály sa ukladajú do mozgu a pri každej novej situácii sa priebežne vyhodnocujú – kým Vedomie robí len s tým, čo zachytilo, Podvedomie robí so všetkým. No a niekedy z toho máme istý pocit nebezpečenstva alebo ohrozenia, hoci nevieme presne, prečo. Ale to je len tým, že Podvedomie vyhodnotilo všetky fakty, aj tie, ktoré si nepamätáme alebo sme si ich nevšimli, a našlo v nich nejaké nebezpečenstvo pre nás. Skrátka, inštinkt slúži na naše prežitie, emócia slúži na to, aby sme kŕmili svoj pocit dôležitosti a kontroly nad vecou. Teraz som začala spracovávať Intuíciu, takže to vám možno pomôže dostať sa cez toto rozlišovanie.
Čo sa týka emócií, z chemického hľadiska sú “vnútorná droga” človeka – a podobne ako hocijaká iná droga nám neukazujú svet v jeho “tvrdej” podobe, ale skreslený. Možno je tak pre nás znesiteľnejší – ale to ešte stále neznamená, že taký v skutočnosti aj je… Keď reagujeme na svet vnímaný emotívne, robíme chybné kroky. V živote bosoráka sa chyby netolerujú – robíte s takými intenzívnymi energiami, že sú schopné vás poškodiť (psychicky alebo fyzicky). Ja som napríklad zistila, že mi Život dáva lekcie. Stavia ma do situácií, ktoré musím riešiť inak, nie pomocou svojich doterajších zručností. Všetky situácie sú “learn or die”, teda po slovensky “zaber alebo skap” – doslova a do písmena. Jednu z týchto situácií som uhrala len tak-tak (rakovina) – a pritom išlo o to, akceptovať moje poslanie na tomto svete. Iné situácie, ktoré si pamätám, sa týkali toho, že som sa mala naučiť požiadať o pomoc, prijať pomoc, prestať o veciach len čítať a začať ich robiť… a tak.
Nechápte ma zle – nie som proti emóciám. Niekedy sú dobré – ale bosorák musí vedieť, kedy ide o realitu a kedy len o emocionálnu reakciu na realitu, a potom musí emócie vedieť kontrolovať, nie nechať sa nimi kontrolovať. Vtedy máte aj dostatok súcitu, aj potrebný odstup, takzvanú ne-ľudskosť.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
no toto vcelku aj chápem… neviem možno z toho čo som písal pred tým nejako vyplinulo že to nerozličujem alebo tak (no popravde rozdiel medzi pocitom a emocioou… bral som to ako synonimum… ) ale to ako sa stavať k emóciám to už som asi pochopil… jaaaj alebo je to tak, že to čo som cítil nebola teda emócia ale pocit… pocit tvrdej reality o vojne??… no hmmmm neviem… ja na to prídem 🙂
teraz ma napadlo… ked som išiel späť na ten cintorín… cítim som taký pocit… vieš také brnenie v nohách že akože nechod tam… ale hovoril som si ved tam nikto nieje no tak čo… kto by mi tu niečo spravil… no možno čo ja viem…. možno to čo som cítil ten pocit ten bič a to všetko vo mne vyvolalo akoby reálnu skusenosť a moje telo sa jej takto chcelo brániť??… takže to čo som tam cítil to bol pocit.. nie emócia… nemám žiadny zvláštny vzťah ku krížom ani žiadny postoj… ani som si ho nejako nevšímal… až ked som začal mať ten pocit tak som si všimol že predomnou je ten kríž… možno podvedomie cítilo tie energie.. ludia tam nechávajú určite vela smutku a negativnej energie… moje telo sa možno bránilo prijímať tieto energie… je to možné??
inak to s tými ulohami v živote a tak.. pozorujem to už aj ja… písal som si s dievčaťom čo berie drogy, to ma priviedlo na myšlienku tejto cesty… aby som mohol ovplivnovat realitu a pomôct tým ktorý by chceli ale sami nedokážu a teraz jedno dievča… vnútri má vílu… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
vieš naozaj som si uvedomil, že kým sa nezbavím všetkých tých ,,emocionálnych drog,, tak to ďalej nepôjde… no dnes sa mi stala taká vec.. je to aj trochu žartovné… 🙂 vieš… ja som VLK… mne je prirodzené neschovávať prirodzené reakcie tela na vnútorné pochody týkajúce sa žalúdočnej a črevnej činnosti (pekne povedané že.. ale teda vieme čo tým mám na mysli 🙂 ) no a dnes som bol na obede v jedálni 🙂 🙂 🙂 … mal som polievočku… a zakecal som sa s kamošom a vôbec som si neuvedomil, že som v jedálni kde je asi 100 ludí… tak ako sa mi tak nejako žaludok naplnil vzduchom, tak ho bolo treba dostať von, a teda vzduch začal prirodzene prúdiť zo žalúdka cez pažerák až do ust a von (ľudovo sa tomu hovorí že si niekto grgne… 🙂 ) ale to bola rana ako z dela…. lebo tam toho vzduchu bolo naozaj veľa… no pre mna to bola prirodzené… tak ako pre každého (ale to nerobia v spoločnosti.. pretože vieme prečo…) a ja som si to uvedomil až po tomto ,,akte,, a strašne som sa začal smiať… vieš že to bolo ako v komediálnom filme… ale aj tak ma trochu tak zlahka zmohol taký pocit alebo teda skôr emocia… že ako sa na mna pozerajú a tak… lebo teda to bola fakt šupa… no uvedomoval som si to že je to len emócia, ale taktiež som si uvedomil že ,,oni,, majú iný uhol pohladu na vec a mohlo by im to vadiť… a asi niektorým aj vadilo… no z racionálneho hladiska je to iba zvuk a je to zdravé… no oni maju pohlad na realitu vytvorený prostredníctvom emocionálnych blokov na vnímanie reality… ale je to ich realita… to ja chápem… aj vtedy som si to presne takto hovoril… ale aj tak tak nejako mi to nedalo.. z časti preto, že som ,,naučený,, že sa máme správať ,,slušne,, v spoločnosti… no skôr to, že im to mohlo byť nepríjemné… no ty si mi napísala, že ide o to čo chcem dosiahnuť… no ja som sa chcel vlastne iba najesť… nič som tam nejako nesledoval… a bolo mi to uplne prirodzené asi aj preto som si to najprv vôbec neuvedomil… no takisto nezodpovedám za ich pochopenie toho že mne sa vtedy v podstate uľavilo, vieš že na jednej strane im nechcem zhoršovať ,,zážitok,, z obeda (aj ked aj toto musel byť vcelku haluzný ,,zážitok,, 🙂 ) no na druhej strane tým že by som to v sebe dusil, oni by kazili ,,zážitok,, mne… no mohol som to asi riešiť aj tak že by som pri tom nevydal žiadny zvuk… no ale teda tak nejako sa podarilo vydať vcelku hlasný… no čo by si mi na to povedala?? a toto je síce taký čo ja viem aký problém, no to su skôr už také ,,dorábky,, brania života do vlastných rúk… aby som mohol začať so zvyšovaním energie… no je tu ešte pár takýchto vecí, čo nemám uplne dotiahnuté… tak ako to dotiahnuť?? či myslíš že by tu stačila na také prípady blesková rekapitulácia??
Páči sa miPáči sa mi
ahoj Helar,
mám rozšírenú štítnu žľazu a beriem lieky… teda asi desať dní už neberiem… pretože nechcem… ak chcem zobrať ,,život do vlastných rúk,, musím sa zbaviť tejto mojej vnútornej ,,vady,, našiel som na to niečo v zmysle, že to je akoby strach z toho že nikdy nebudem môcť žiť tak ako chcem… ale kým sa nezbavím tohoto tak sa asi moc dalej nedostanem… väčšie energie by ma asi mohli položiť na lopatky, keby na tento problém narazili… no je tu ešte jedna vec… s najväčšou pravdepodobnosťou som to zdedil po dedovi… no tak neviem či by si mi k tomu mohla niečo povedať… no teda.. ked som si ,,pred tým,, (než som sa vydal po tejto ceste) nedal asi dva tri dni po sebe, mal som dosť ťažké depresie emocionálneho charakteru… teraz nemám… bol som nadmieru vyčerpaný…. teraz je to únosné… tak neviem… či by som mal brať lieky a popri tom sa nejako vyrovnať s tým vnútrom alebo nebrať a tvrdo štítnej žlaze aj svojemu podvedomiu ukázať kto je tu pánom… kto rozhoduje o tom čo sa v budúcnosti stane… len neviem či si takto neublížim… tak mi skús poradiť ak vieš prosím… ďakujem…
Páči sa miPáči sa mi
citam tvoje prispevky a mam z nich zvlastne pocity < emocie< ? neviem, ja to nejak velmi neanalyzujem, ale od isteho casu ich vnimam a uzivam si. dosla som az k tomuto prispevku o SZ, tiez mam uz niekolko rokov problemy, najprv akutny zapal, potom zvysena cinnost teraz znizena, odmietam brat lieky a krvne testy beriem iba ako pozorovanie, moja lekarka je zo mna zhrozena ale aj tak nechape, ako dokazem fungovat. odhliadnuc od fyzickeho tela tie emocie .. no ano citim, ze je to ine ako ked som bola zdrava, ale.. ja nebojujem, teda aspon nie tak ako si napisa, ze tvrdo ukazat kto je tu panom. nejak som to zobrala na vedomie, ano je tu ten problem. ale inac si ju vlastne nevsimam, nemyslim na to, ked mam den, ktory si o sebe mysli, ze bude zly, nejak tu vsetku zlu emocie presmerujem, podakujem, ze sa mam fajn, niekedy skusam hladat co je za depkou pripadne strachom, niekedy mam chut analyzovat emocie a rypkat sa v nich, ale niekedy len tak zavriem oci a rozpravam sa s niekym kto pride zhora a debatujem, no a nakoniec zistim, ze akyyy strach, z coho? niekedy si v hlave nakresim karty s moznostou riesenia strachu a pozriem sa na to ako niekto treti a nakoniec to aj tak skonci tym, ze vsetko deprimujucie strachujuce je neopodstatnene. mozno ta SZ chce povedat, ze clovek je viac emocne vykyvanejsi a dokaze viac precitit. drzim palce , nepoznam sice ale ak si dnes okolo 11,00 nieco citil tak to bolo odo mna. pekny den
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
grganie je vcelku prirodzená tráviaca aktivita. Ak pritom rečníme alebo zrovna dýchame, býva to niekedy aj dosť hlasná prirodzená tráviaca aktivita. A pokiaľ sme precitlivelí na to, ako nás vníma okolie, tak to je navyše trápna hlasná prirodzená tráviaca aktivita.
Ak nám je jedno, ako to dopadne (“máme hrošiu kožu” alebo sme to uhrali bez toho, aby nás to emocionálne poškodilo), problém je na strane tých druhých. Vtedy nepotrebujeme rekapitulovať my, ale oni … 😛
Veľmi neschvaľujem to, že neberieš lieky. Keď nám šabľozubý tiger odhryzne nohu, tak si vyrobíme umelú, aby sme mohli prežiť. Keď na dobrú funkciu štítnej žľazy potrebujeme lieky, tak ich budeme brať, aby sme sa nemuseli trápiť s problémami vyplývajúcimi zo zlej funkcie štítnej žľazy a mohli sa venovať práci na svojom sebavnímaní. Také jednoduché to je. Netreba podvedomiu nič dokazovať. Vpravde je pánom totiž ono, nie my… 😕
Páči sa miPáči sa mi
Helar, no s tým grganím… 🙂 akurát ten autopilot sa na nejakú polsekundu prejaví, no to ,,spracujem,,v pohode… a s tými liekami… máš pravdu… no možno to, že som sa vydal na túto cestu mi pomáha lepšie znášať tie násedky, ktoré sú vytvorené nesprávnou činnosťou štítnej žľazy… no teraz dnes… je to dosť zlé… takže už začnem znova brať… ale chcel som to aspoň vyskúšať… vieš… či to nieje spôsobené mojou slabou vierou v to, že sa dostanem tam kam chcem… no musel som prestať brať lieky, aby som vyskúšal či mi zle pracovala kôli tomu alebo je to proste len nejaká chyba zdedená… a neviem si to vysvetliť inak ako že je zdedená… som k sebe otvorenejší viac ako kedykolvek predtým… hľadám príčinu každej emócie, ktorá je vo mne… darí sa 🙂 ale tá štítna žľaza… ľudské telo je veľmi obmedzené…
Páči sa miPáči sa mi
Helar, Vaša skvelá stránka mi pomáha mnoho vecí si uvedomiť a to čo tu píšete je proste skvelé. No aby sa mi v živote darilo ako chcem,nestačí len čítať 🙂 Snáď mi dáko poradíte- v princípe 2 sa uvádza:Kľúčom k mojej osobnej slobode je vedieť, čo chcem, a v súlade s tým myslieť a konať. Problémom je, že ja celkom neviem čo chcem.. Pomaly sa mi treba rozhodnúť kam pôjdem na vysokú školu. Lákajú ma dejiny umenia, k umeniu mám veľmi blízky vzťah a tak, ale ja sa vždy pre niečo nadchnem a vydrží mi to pol roka.. Už som uvažovala nad psychológiou, diplomaciou, lákala ma aj enviromentalistika, proste neviem čo so sebou.. Nepoznáte nejakú “fintu” ako by som zistila čo naozaj chcem a čo ma bude napĺňať? Mám pocit,že aj keď vyštudujem školu budem robiť plno iných vecí.. Na jednej strane to beriem, neviem si ani predstaviť že by som celý život mala robiť to isté, ale potrebujem vedieť čo chcem… Možno to aj tuším,ale musím si to uvedomiť.. Takže ak sa k tomuto vyjadríte,veľmi mi to pomôže 🙂 Ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
,,svet je diavadlo, film hraný na plátne v kine,,… ja sedím sám v kine a pozorujem tento film.. mám možnosť pochopiť ,,prečo,, nemám však právo hovoriť režisérovi ako má natáčať.. pretože režisér je v každom z nás a každý z nás je režisér… sedím v kine a pozorujem a snažím sa pochopiť… zrazu sa dvihnem a vídem von z kina… všimnem si všetkých tých ludí okolo.. ved som ich videl aj v tom filme… a teraz som aj ja súčasťou tohoto filmu.. ale je to iba film jeden z mnoha filmov… môžem si žiť iba svoju rolu… no mám ,,moc,,.. moc komunikovať s postavami z filmu… vplívať na nich… resp. ukazovať im svoj pohlad na ich vnímanie a tak… no lepšie sa to robí vtedy, keď si sadnem do kina v ktorom sedím sám a pozerám film… porozprávam sa s postavami, pozorujem ich v interakcii s ostatnými ostavami, predmetmi… no môže mi byť uuplne jedno čo ktorá postava spraví.. či zomrie, alebo začne konať inak… je to iba film… bez môjho emocionálneho vkladu… no potom vídem z kina… a som súčasťou toho filmu… čím častejšie budem chodiť do kina, tým ľahšie budem môcť byť v tomto kine aj ked vlastne budem chodiť po plátne… dúfam že je to aspon trochu pochopiteľné…
Páči sa miPáči sa mi
Myšlienka,
na tieto veci je najlepšie šamanské putovanie – ale keby ste ho vedeli, asi by ste sa nepýtali, takže skúsme niečo iné: skúsme cielené snívanie… Napíšte si na papier otázku, niečo v zmysle “čo je moje poslanie na tomto svete?” Papier si na noc dajte pod vankúš, pred spaním o tom tuho rozmýšľajte (alebo meditujte, ak to patrí do vašej praxe) a malo by sa vám snívať niečo, čo bude obsahovať odpoveď. Ak chcete, môžete si večer pred spaním urobiť nejaký malý rituál, spojený s cieľom, že hľadáte svoje životné poslanie (môžete si vyložiť karty, povedať motlitbu a prosbu alebo čokoľvek, čo upriami pozornosť podvedomia týmto smerom). Pri spaní majte po ruke ceruzu a papier a čokoľvek sa vám prisnije, okamžite zapíšte. (Interpretovať budete neskôr.)
Opakujete to tak dlho, až si nejaký sen nezapamätáte.
Vlk,
malá rada pre “vyjdenie z kina” – vytvorte si nejakú reprezentáciu seba samého, niečo ako “postavu”, a tú púšťajte medzi ľudí. A vždy, keď sa tá postava najeduje alebo začne emocionálne reagovať, spýtajte sa “kto sa jeduje?” A potom sa spýtajte “a kto sa pýta?”, aby ste si uvedomili, že to, čo sa jeduje, je len malá fyzická reprezentácia toho “mozgu/bytosti”, kto sa pýta… Dúfam, že je to zrozumiteľné. Vysvetlenie: ten, kto sa pýta, je Pozorovateľ. Ten, kto sa jeduje, je jeho Predstaviteľ vo filme zvanom “život”.
Páči sa miPáči sa mi
ale moja ,,postava,, sa už nejeduje a no to emoecionálne prejavovanie.. hmmm už pomali jeho prejavy klesajú.. ked nechcem tak proste niesu.. ale to fakt len tak na pár sekúnd.. že proste sa pozerám a vidím okolo mna (ako by som to opvedal..) vlastne akokeby nič čo sa hýbe (bez tvaru a tak.. ale nieje to také jednoduché ked niekoho z nich poznám… ) 🙂 teda nie tak že by to bol ,,problém,, no k tomu pozorovateľovi a predstaviteľovi… snažím sa o niečo ako vyzualizáciu stavu v mojom mozgu počas toh oako kráčam a pozerám sa očami… proste ten obraz ktrý vidím očami sa snažím premietnuť na plátno akoby kamera snímala nie z poľadu mňa, ale z helikoptéry… alebo zamnoou alebo tak… no zatiaľ to nieje také jednoduché.. myslím že mám dosť zablokované tretie oko… no trénujem ho.. ak sa to tak dá nazvať no nevieš ako by som ho mohol oriadne otvoriť… vieš.. vidieť auru a energiu a tak.. pretože v tom je veľmi veľká pravda.. vydieť ako syystém funguje po tej energetickej stránke.. kde sú alé výry, ako ich ovplivňujú jednotlivé pohyby, myšlienky… no ja na to prídem…
Páči sa miPáči sa mi