Všetky psychické schopnosti si vyžadujú stav fyzickej relaxácie, uvoľnenia – a čím je toto uvoľnenie hlbšie, tým lepšie. Bez nej nebude ani komunikácia s inými inteligenciami, ani telepati, ani telekinéza, ani astrálne putovanie. Až keď vieme hĺbkovo fyzicky relaxovať “na povel”, môžeme začať rozvíjať svoje psychické schopnosti.
V dennom živote sa pohybujeme v stave mysle, ktorý sa označuje za “beta”. Ide o frekvenciu mozgových vĺn – stav rýchly a vybudený, kde sú všetky zmysly oslovované a ich cieľom je rýchlo reagovať na podnety z okolia (“útek alebo útok”).
Hĺbková relaxácia u nás spomalí frekvenciu mozgových vĺn a dostane nás do stavu “alfa”, alebo do ešte hlbšieho stavy “théta”. Oba sú stavy rozšíreného vedomia, kde máme prístup k svojim vrodeným psychickým schopnostiam.
Keď začíname s hĺbkovou relaxáciou, chceme dosiahnuť rovnováhu vovnútri tela, zbavenie sa stresu a odpútanie sa od okolia. Dobrý tip pre začiatočníkov – relaxačné rutiny by ste mali robiť v tom istom priestore. Podvedomie si čoskoro navykne, že tento priestor sa spája s relaxáciou, a navodí vám stav hĺbkového uvoľnenia takmer okamžite, keď do “svojho” relaxačného priestoru vstúpite. (U psov sa tomu hovorí Pavlovovský reflex. Som zvedavá, ako sa tomu hovorí u ľudí… 😛 )
Na relaxáciu môžeme využiť posed so skríženými nohami (indická “asana”), alebo sa môžeme posadiť na stoličku s vysokým operadlom a obe nohy pevne položiť chodidlami na zem. Pritom sa však neopierame o operadlo. Chrbát máme celkom vzpriamený, ruky nám zľahka spočívajú na kolenách alebo stehnách. Bradu pritiahnime trochu k telu. Cieľom celého tohto posedu je dostať chrbticu do rovnej čiary od koreňovej čakry až po korunnú. Ak by sme hlavu príliš zaklonili, prerušíme vzlínanie kundalíní a mohli by sme mať z toho aj zdravotné ťažkosti.
Ešte jedna vec je dôležitá- Dýchať budeme do brucha, nie len hornou časťou hrude. Pri nádychu sa nám má brucho vypučiť, pri výdychu vtiahnuť. To je spôsob, ako dýchajú bábätká, a je veľmi účinný. Takisto si pri dýchaní budeme predstavovať, že dýchame nielen nosom a ústami, ale celým povrchom tela, každým pórom.
Relaxácia – začiatok
Zavrieme oči a počas cvičení ich budeme mať sústavne zatvorené. Zhlboka, ale pomaly sa nadýchneme (pomaly pritom počítame do päť) a predstavíme si tak živo, ako to len dokážeme, že vdychujeme žiarivo svetlý, iskrivý a ľahký vzduch. Ako nám vzduch vchádza do tela, cítime, ako sa postupne s ním uvoľňujeme. Energia vdychovaného vzduchu sa pomaly šíri naším telom od hlavy až k nohám.
Zadržíme dych a pomaly pritom počítame do päť. Intenzívne preciťujeme, ako je naše telo naplnené tým radostným, iskrivým čistým vzduchom a ako sa v ňom doslova kúpe. Potom pomaly vydýchneme (zasa počítame do päť). Pri výdychu si živo predstavujeme, ako je náš dych tmavosivý od negativity a ako s výdychom túto negativitu a všetko napätie dostávame z tela von a cítime sa čoraz uvoľnenejší.
Proces opakujeme s tou istou vizualizáciou aspoň päťkrát, ale môžeme pokračovať, až kým sa nebudeme cítiť celkom uvoľnení, osviežení a dobre naladení.
Druhé štádium relaxácie
A potom bez prestávky prechádzame k ďalšiemu štádiu hĺbkovej relaxácie a začneme aktívne uvoľňovať telo od nôh až k vrcholku hlavy. Do tohto štádia si berieme pozitívne pocity, ktoré v nás vyvolalo úvodné cvičenie.
Predstavíme si tak živo, ako to len ide, priamo pod našimi nohami veľkú guľu jasného, žiarivého bieleho svetla. Použijeme všetku našu predstavivosť, aby bola čo najjasnejšia, čo najsvetlejšia a čo najžiarivejšia – ako slnko za jasného letného dňa.
Postupne začíname túto guľu pohybovať nahor. Najprv sa do nej ponoria naše nohy. Kúpu sa v jasnom a žiarivom svetle, cítime žiaru a teplo, ktoré sa z gule do nich prelieva – od chodidiel, prstov na nohách po členky, až žiaria rovnako jasne ako samotná guľa. Všetko zvyšné napätie z nich uniká. Zostávajú uvoľnené, bez zvyšku napätia. Vizualizujeme tak dlho, kým nohy nemáme celkom zbavené napätia.
Keď už sú nohy celkom uvoľnené, začíname guľu postupne viesť nahor nohami – na lýtka, na stehná, na boky, na zadok, na žalúdok a kríže, na hruď a chrbát, na ramená a na plecia. Neprejdeme vyššie, kým nie je daná oblasť absolútne uvoľnená. Pritom vizualizujeme tak silno, ako len dokážeme.
Postupne dosiahla guľa svetla náš zátylok. Držíme ju tam tak dlho, až sa zátylok celkom uvoľní. Túto fázu nepodceňujme – v zátylku sa hromadí veľa napätia, možno najviac z celého tela. Musíme ho odvádzať tak dlho, až bude zátylok celkom uvoľnený.
Nato presunieme guľu nahor do hlavy. Zahalíme do nej celú hlavu a cítime, ako nám z nej uniká napätie. Hodne pozornosti venujeme aj čeľusti, ktorá podobne ako zátylok hromadí napätie. Keď je hlava celkom uvoľnená, predstavíme si, ako guľa stúpa nahor, vyššie a vyššie, až sa stratí vo vesmíre.
Vychutnáme si pocit príjemného uvoľnenia, v ktorom sa nachádzame. Sme vyrovnaní, sme jedno s celým univerzom, naše telo je súčasťou vzduchu okolo nás a ostatných predmetov. Sme vesmír.
Nakoniec sa skloníme v úcte pred univerzom, otvoríme pomaly oči a vrátime sa späť do fyzického sveta.
Relaxáciu zautomatizujeme
Po istom tréningu možno hĺbkovo relaxovať kdekoľvek a kedykoľvek. Keď ju už robíme takmer automaticky, môžeme do nej pridať prvok “kotvenia” – vezmeme si nejaký predmet (amulet, kameň) a počas relaxácie ho držíme v ruke. Čoskoro si zvykneme spájať stav hĺbkovej relaxácie s dotykom tohto predmetu. Predmet však nesmieme používať na nič iné, ani ho nosiť sústavne so sebou.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor