Od mojej poslednej pathworkingovej karty uplynul takmer rok… Zámerne som si neťahala novú, pretože som chcela nechať poslednú kartu skutočne „dobehnúť“ – teda aby sa zosilnilo to, čo hovorila. Nevedela som si predstaviť, ako sa bude realizovať, ale dnes už vidím prvé výsledky procesu, ktorý predstavuje – a tak mám istotu, že kocky sú hodené a nová karta už nezastaví to, čo sa rozbehlo a zabývalo.
Začala som byť viac „súčasťou“ ako „jedincom“. Prestávam vnímať čierno-bielo. Toto poznanie zakliklo až dnes, kedy som pri rozhovore o jednej mandale poznamenala, že je postavená na kontrastoch, a druhá strana sa nesmierne prekvapila… lebo ich na mandale neregistrovala.
A vtedy dobehlo poznanie, že tá „kontrastnosť“ je vo mne. 😕
No a pretože poznanie došlo, môžem s ním začať niečo robiť – a veru na to aj idem. A ťahám si novú kartu. 🙂
Dnešná karta je Lotosový kvet s významom Otváranie sa.
Hneď mi napadlo: čo sa má otvoriť? Čo je uzavreté?
Myslím, že uzavretosť je stav, kedy cítime svoje hranice. Kedy niečo definujeme ako „ja“ a ten zvyšok ako „to ostatné“ (= „nie-ja“). Prekvapilo ma to, pretože postupne prestávam pociťovať svoje hranice (aj keď naozaj len veľmi postupne) a nemala som pocit, že tam treba s tým „otváraním“ pritvrdiť… Ale potom som si spomenula na svoje srdce. Odjakživa bolo uzavreté a „tvrdé“. Zaliate fúrou betónu. Postupne som betón rozbila a srdce otvorila… alebo že by nie?
A vtedy sa dostavilo pre mňa hodne šokujúce poznanie – nie je to o otváraní srdca, ale o otváraní mysle! Moja posvätná kravička musí dole z piedestálu! Napriek tomu, že mi to dobre myslí, v hlave mám ešte veľmi pevné hranice „rozumného“, „reálneho“, „múdreho“, „prijateľného“… Srdce už dávno cíti, že je to všetko bullshit, ale myseľ si ešte stále bahní v starých zabehaných kategóriách – len preto, že je to také pohodlné.
Preto sa mi v poslednom čase hromadili udičky smerom „vniesť chaos do poriadku„.
🙂
Fajn; správa došla. Ide sa otvárať myseľ.
Ehm… 😕 A ako sa otvára myseľ? 😯
Pridaj komentár