Nový článok od Jeffa Fostera pre okamihy, kedy nás pochytí depka, strácame pocit zmyslu a nevidíme cestu von:
Nežil si nesprávny život, priateľu.
Urobil si rozhodnutia, áno, najlepšie rozhodnutia, aké si v tej chvíli mohol urobiť, jediné rozhodnutia, ktoré boli pre teba možné a ktoré ťa dobrovoľne či nedobrovoľne doviedli až tam, kde si dnes.
Možno aj tak nikdy nebolo z čoho vyberať.
Povedal si áno, povedal si nie, povedal si nie, keď si myslel áno, a áno, keď si myslel nie.
Ale to boli jediné odpovede, ktoré si v tej chvíli mohol dať vzhľadom na to, čo si vedel, kde si bol a čo si potreboval; vzhľadom na svoju genetiku a traumu, ktorú si ešte nevyhojil, porozumenie, ktoré si ešte nemal, cestu, ktorou si ešte neprešiel na svojej ceste do hĺbky svojej duše.
Nežil si nesprávny život.
Môžeš sa obzrieť späť a povedať, že si žil nesprávny život.
Ale to sú len myšlienky
a ty si nežil nesprávny život.
Pretože si tu. Tvoj dych stúpa a klesá, presne na povel.
Slnko vychádza na oblohe a listy padajú zo stromov.
Tvoja myseľ je plná myšlienok, ktoré je treba domyslieť do konca.
Tvoje telo zažíva pocity, ktoré potrebuješ teraz cítiť.
Zvuky, ktoré potrebuješ počuť, túžby, za ktorými potrebuješ ísť.
Ľútosti, ktoré potrebuješ osvetliť, strachy, na ktoré sa potrebuješ usmiať.
Alebo nie.
A každá voľba, každá premárnená príležitosť, každá „správna“ cesta, ktorá sa ukázala byť nesprávnou, každý spálený most alebo nadviazané spojenie, každá strata a každý zisk, každý moment pochybností, nečinnosti, odvahy, radosti, každá depresia a každý moment nespútanej extázy ťa priviedli práve sem.
Tu. Teraz. Nový začiatok.
Nová šanca žiť. Milovať.
Urobiť zlepšenia alebo nie.
Smiať sa alebo plakať nad svetom a tvojím miestom v ňom.
Padnúť na kolená v úžase a pokore.
Vesmír nerobí chyby,
ani keď ich robí.
Nežil si nesprávny život, priateľ,
pretože život nežil
nesprávneho teba.
Pridaj komentár