Jediný správny svetonázor

“Osvietený pohľad nie je jednoliaty blok. Je to schopnosť súčasne vnímať hocijaké množstvo názorov.”

Adyashanti

Minule som premýšľala o tom, že v ezoterike sa stretávame s rôznymi typmi ľudí – a nie vždy dokážeme jasne odhadnúť, koho oproti sebe máme.

Súvisí to trochu aj s tým, ktorá energia u nás prevláda.

Jednak sú tu nadšenci, čo si prečítali jednu knižku alebo vypočuli jedného “učiteľa”, podpísali sa z plného srdca pod jeho názor a teraz ho s hlbokým presvedčením šíria ďalej, pretože im sa tak veľmi páčil a toľko im dal.

(Je to aj vec zmyslu. Nie každý rozum dokáže pochopiť každú filozofiu. Takže je v poriadku, ak si vyberiete pre seba “to pravé” a držíte sa toho. Problém nastáva až vtedy, keď sa to “svoje pravé” snažíte naordinovať aj ostatným. 🙂 )

Týmto ľuďom ľahko naletíme, ak sme prevažne emocionálni jedinci. Ich vlastná vysoká emócia nám pomáha vytvoriť si vzťah k nim a tomu, čo hovoria – a to nezávisle od toho, nakoľko to odráža našu vlastnú realitu.

Ak však nie ste práve emocionálno-vzťahoví jedinci, zdvihnete obočie a pýtate sa, prečo daný človek vníma len tú jednu vec, len tú jednu stránku danej veci.

Vy radšej budete počúvať niekoho, kto toho vie veľa – aj protichodné učenia – a dokázal si v tom nájsť nejakú cestu pre seba.

Neučíte sa od neho jeho učenie, ale spôsob, ako si nájsť svoju cestu v záplave protichodných vyjadrení.

No a potom sú tu aj ľudia, ktorí niečo vedia, niečo vyskúšali a teraz to robia. Im to funguje a ak my nie sme zrovna myslitelia, kúpime im tú ich skúsenosť a začneme ju napodobňovať.

Ja nie som emotívna. Do ezoteriky som sa snažila dostať cez rozum a rozširovanie poznatkov. Veľmi mi to nepomohlo; zostala som hodne dezorientovaná. Tak som sa snažila overiť si informácie tým, že som sa pustila skúšať raz to a raz niečo iné, často protichodné.

A ono mi každé z toho fungovalo.

No tak si vyberajte. 😦

Mala som však šťastie (alebo som “bola vedená vyššou silou”, keby som na nejakú verila 😉 ), narazila som na Amazone na Carlosa Castanedu a jeho knihy a kúpila som si komplet sadu… ani neviem, prečo.

A presne tak to aj dopadlo – niekoľko rokov mi knihy sedeli na polici a aktívne ma odpudzovali. 😉

Ja som medzitým experimentovala raz s tým a raz s iným a získavala som skúsenosti, ktoré som ale nijako nevedela poskladať do rozumného obrazu.

Až som sa na jednej šamanskej ceste spýtala, čo s tým – a objavila sa jedna z Carlosových “bosoriek” a povedala názov jednej z tých kníh, čo sedeli na polici a halili sa rúškom mystického prachu.

Na druhý deň som sa do knihy pustila – a moje chaotické zážitky odrazu dostali rámec.

Takže, ako ste už zistili, ja patrím najskôr k tej tretej skupine: len žiadne veľké teórie, radšej kopec zážitkov – do teórie si ich poskladám už aj sama. 🙂 (Alebo neposkladám a potrebujem “nákop” od niekoho rozhľadenejšieho.)

A takto som postupovala v kuse. Vyhľadávala som si neemotívne zdroje a skúšala som. (Nepotrebujem si vytvárať k realite vzťah; potrebujem jej porozumieť a začať ju podľa toho používať.) Nakoniec sa mi podarilo prelomiť rámec len jedného vysvetlenia. Keď pochopíte, prečo sú veci také, aké sú, začínate ich vnímať v závislosti od situácie, nie od toho, či sa vám momentálne hodia. Dôraz sa presúva z vás ako centra diania navonok, do toho diania.

Z účastníka sa stávate pozorovateľom.

Začínate rozumieť, nie posudzovať.

Na druhej strane, vnímate to dobré v tom zlom a to zlé v tom dobrom. Vnímate v súvislosti príčin a následkov, kde už nič nie je čierne alebo biele, ale všetko je “také nejaké” s potenciálom byť jedno i to druhé.

🙂

Je to dobré miesto pre vnútorný pokoj. Hneď vás všeličo oveľa menej rozčuľuje. 🙂

Je to zlé miesto pre slabé povahy. Tie sa budú radšej držať svojho “monolitického svetonázoru” a obávať sa okamihu, kedy sa vynorí prvá skúsenosť, čo sa im nehodí do ich vlastnej interpretácie. 🙂