Nepotrebuješ sa chrániť pred ničím. Vlastne ťa postoj “obrany” nastaví do vibrácie presne tej veci, pred ktorou sa ochraňuješ. Pretože sa nemôžeš pozrieť na niečo a povedať “och nie, ja sa modlitbou pred tebou budem chrániť” bez toho, aby si nastolil vibračnú rovnováhy s tým “ty”, nech už je to čokoľvek.
“Sú anjeli, ale neochraňujú ťa, pretože chápu, že panuje nadbytok pohody.” — Abraham Hicks
Z vlastnej skúsenosti: sú dve úrovne “anjelov”. Jedni sú tí, o ktorých čítame alebo si rozprávame príbehy. Je to ľudská interpretácia toho, čo taký “anjel” pre daného človeka znamená – ako vyzerá, ako sa správa, čo robí… Keď sa viacero ľudí zhodne na tom, že takto daný “anjel” vyzerá, správa sa a robí, vytvorí sa v astrále projekcia anjela – premietneme jeho obraz do pásma tesne na hranici hmotného a nehmotného.
Prečo to robíme? Potrebujeme to. Náš rozum vie uchopiť len hmotné veci. (Tí, ktorí uchopujú tie nehmotné a babrú sa napr. s kvantovou fyzikou, si zaslúžia môj plný obdiv, ale moja schopnosť uchopiť tú kvantovú fyziku nijako nevzrastie. Možno niekedy dokážem uchopiť ich projekciu nejakej súvislosti do astrálu – ale nie ďalej.) Zacítime nehmotné, premeníme si to na nejaký vnútorný obraz a ten premietneme navonok ako avatara danej veci. A potom už s avatarom narábame, ako keby bol danou vecou jedna k jednej.
No a potom existuje druhá úroveň “anjelov” v stave, ktorý nikto nepopísal, nikto ho popisom neskresal len na nejakú jeho časť a nedal mu výzor, meno ani atribúty. Tomuto stavu ezoterika hovorí “energia”. A pokiaľ viem, táto “energia” má jediný záujem – plynúť. Hýbať sa. Neskysnúť na jednom mieste a v jednom okamihu.
Na úrovni “energia” panuje rovnováha. Niet dobrého a zlého, pretože všetko je “okej” – kým to plynie. A keďže o nič nejde, je každý vibračný stav “okej” – aj ten, ktorý možno nie je najpríjemnejší. Energie nemajú ani len ten fokus, aby zisťovali, prečo nastal… Nezaujíma ich to. Plynie sa? Pohoda.
Z tohto opisu už tušíte, že keď prosíte o ochranu či pomoc akéhokoľvek “anjela”, tak oslovujete vlastne astrál a ľudské projekcie “anjelov” v ňom uložené. A keďže ich oslovujete z pocitu obavy, viete, že oslovujete tie, ktoré obsahujú aj vibráciu strachu. Myslíte, že sa takto zo strachu dostanete? Tým, že požiadate o pomoc energiu, ktorá ten strach “uznáva” ako svoju nosnú vlnu?
Odvyknúť si sústreďovať (fokusovať) svoju pozornosť na to desivé bola jedna z ťažších lekcií na mojej ceste. Neznamená to zatvárať oči pred tým desivým či popierať to. Neznamená to mantrovať, že nič zlé sa mi nestane. To by nás len uvrhlo hlbšie do vibrácie strachu a odporu k tomu, čo práve nastáva.
Potrebujete si uvedomiť len jedno – veci sú “energia” a až vy svojou interpretáciou z nich vyrobíte “anjela” alebo “démona”. Takže potrebujete vziať na vedomie situáciu a aj svoju emóciu v nej: “Toto sa mi nepáči a trochu ma to vydesilo.” A potom preberte zodpovednosť do vlastných rúk: “Veci majú len ten význam, ktorý im prisudzujem ja – a tejto veci sa rozhodujem nijaký význam neprisúdiť. Beriem na vedomie a púšťam z hlavy. Nerozoberám.”
A potom, aby ste premazali vibráciu svojho počiatočného zdesenia, preorientujete sa na premýšľanie o niečom príjemnom.
Zasa: Nepopierate situáciu. Nepremaľovávate ju na ružovo. Jednoducho z nej stiahnete svoju pozornosť – a tým oslabíte jej význam a neprijmete ju do svojej vibrácie.
Nerozoberáte, nevytvárate si príbehy. Vezmete na vedomie a idete ďalej, na “lepšie”.