“Nie si obeťou sveta, čo vnímaš, pretože to ty si ho vytvoril.

Môžeš sa ho vzdať rovnako rýchlo, ako si ho vytvoril. Môžeš ho vnímať alebo nevnímať – ako si povieš.

Keď ho už nechceš, prestaneš ho vnímať.”

A Course in Miracles

Dobre, tak poďme na to:

1. Svoj svet si skladáme okolo seba sami tým, do čoho vrážame svoju drahocennú pozornosť. To, čomu ju nevenujeme, slabne až mizne; to, čomu ju venujeme, pretrváva a silnie.

2. Takže pozornosť (“fokus”) je kľúčom k všetkému. Kam ju vrazíme, toho budeme mať viac. Všímajme si problémy a náš svet bude plný problémov. Všímajme si krásu a náš svet bude plný krásy.

3. To neznačí, že problémy alebo krása zo sveta “tam vonku” zmiznú. Značí to len, že ich prestaneme registrovať, lebo sa na ne nebudeme fokusovať. Kedy-tedy ich zahliadneme, ale nebudú v našom svete dominantné.

4. Jediné, čo na to potrebujeme, je začať vedome usmerňovať svoj fokus tak, aby okolo nás skladal svet, v akom by sme chceli žiť. To značí: začať si viac všímať to, čo nás nadchýna, a menej to, čo nás rozčuľuje.

A teraz: ako vnímate svet? Čo vás na ňom vzrušuje a čo vás na ňom desí?

Jedno aj druhé vypovedajú o vašom vnútornom nastavení.

Napríklad mám kámošku, čo je prirodzene veselá a pozitívna a miluje ľudí, ale na každom, kto jej príde do cesty, potrebuje nájsť nejakú nedokonalosť – a tú potom siahodlho kritizovať. Je to jej reakcia na to, že ako dieťa bola prevažne kritizovaná a dnes si uhráva sebavedomie tým, že poukazuje na nedostatky iných.

Takisto kamarát, ktorý funguje na princípe racionálnych postupov a systémov, pení nad iracionálnym správaním iných. Ale keď mu poviem, aby sa sústredil na niečo peknejšie, o päť minút ho už zas nejaký somár a jeho blbé správanie vytočí. Potrebuje tých “chybujúcich iných” na to, aby sa cítil oprávnený v svojich hodnotách, pretože ako dieťa nedostával dostatočné potvrdenie, len zákony techniky a prírody.

Čiže to, čo vás vytáča na iných, vám hovorí o vlastných citlivých miestach. A pokiaľ potrebujeme nevyhovovanie tých druhých na to, aby nám potvrdilo našu vlastnú hodnotu, máme problém. 😕

Keď nejaké citlivé miesta u seba nájdete, nepotrebujete sa na ne sústreďovať a “odstraňovať” ich. To by ste ich iba posilnili… Nie; potrebujete porozumieť tomu, že ich máte a prečo ich máte. Dajte tomu negatívnemu, kritickému a neznášanlivému ja meno. A nabudúce, až sa prichytíte, že znova reagujete z negativity, len si povedzte “aha, práve zo mňa hovorí Ukrivdená Uršula” a s pochopením Uršulu v duchu objímte a poľutujte. Nestala sa takou preto, že chcela; stala sa takou preto, že v danom momente nedokázala lepšie. ❤