Po zmenách prichádzajú nové cykly – a ako všetko, čo je “zmena”, nezačínajú práve ľahko. Naše myslenie a vnímanie je ešte stále nastavené na staré, vychodené chodníčky, ale medzičasom sme už mali záblesk nového a začíname snívať… Lenže sny sú presne len to – sny! Skôr pocity možností než návody, ako tieto možnosti naplniť. A keď sa za nimi aj pustíme, je tu veľká šanca, že budeme postupovať “po starom” – a ak nás staré doviedlo len sem, je nízka šanca, že nám pomôže dostať sa ďalej.

Je to také prechodné obdobie, kedy sa už predstavivosť rozbehla, ale cestičky ešte nie sú jasné. Najčastejšie preto, že v sebe ešte stále nosíme nejaké obmedzujúce presvedčenie, ktoré nás doteraz držalo v tom starom. Kým sa ho nezbavíme, nebudeme mať veľkú šancu vymotať sa.

Lenže ako sa zbaviť obmedzujúceho presvedčenia, o ktorom ani nevieme, kde ho máme? Tým, že sa naučíme počúvať signály nášho tela a našej duše – naše pocity. Robme si predstavy. Robme si často aj nereálne predstavy, snívajme nemožné, len aby sme sa naučili rozpoznávať, aký pocit to v nás vyvoláva. Desí nás to? Zdá sa nám to ako “to isté v ružovom”? Cítime nervozitu z toho, že sa púšťame na nevychodené chodníčky? Alebo nás ťahá dopredu nadšenie z novej možnosti, vzrušenie a detinská dychtivosť?

Pocity, ktoré nás sťahujú (napríklad strach, obava z nezvyklého, vykresľovanie si hororových scenárov), sú signálom, že toto pre nás nie je vhodná cesta. Pri prvej prekážke sa otočíme a pobežíme späť do bezpečia našej doterajšej zóny komfortu.

Zato pocity, ktoré nám dávajú krídla (dychtivosť, radosť, odvaha, žiadostivosť), sú zárukou, že až prídu prvé prekážky, len znásobíme úsilie a vezmeme ich útokom. Sú signálom, že sme sa rozhodli predefinovať nielen našu zónu komfortu, ale že od seba očakávame viac… a iného. 🙂

Takže aj keď je možno najbližšie obdobie časom nejasných plánov, ciele už začínajú mať svoju žiadúcu podobu a hovoria k nám hlasom, ktorému nebudeme vedieť odolať. Teraz už treba len nájsť v sebe tie pocity, ktoré nás posunú ďalej – a potom pri každej možnosti načúvať, či nám ich naše telo posiela alebo nie. 🙂