Aj naďalej pretrváva obdobie, kedy nám Univerzum drží chrbát a ťahá za nitky v náš prospech. Môžeme sa osmeliť a prestať snažiť za každú cenu… Keď sa snažíme za každú cenu, máme vnútorne pocit, že predsa len konáme a “vzdorujeme” – a to nás vylaďuje nechtiac na svet nedostatku a príkorí! Teraz je tá správna chvíľa uvoľniť sa a kriticky skúmať, že či príležitosti, čo pred nami defilujú, sú dosť dobré a zaujímavé a či by sa Univerzum nemalo posnažiť viac 😛 . Čo to urobí s naším vnímaním? Nastaví nás to na svet, kde je všetkého dostatok a m si môžeme vyberať. A pretože naša vnútorná vibrácia k nám pritiahne podobne vibrujúcu realitu, môžeme sa začať tešiť, ako si budeme vyberať. 🙂

To aj znamená zmeniť svoju optiku. Nerobiť si presnú predstavu o tom, ako by naše “príležitosti” mali vyzerať, ale skúsiť aj to, aj hento, že ako to zapadne do nášho plánu a ako sa pri tom budeme cítiť. Možno čoskoro zistíme, že krátkodobý dobrý pocit a celkom nadbytočná aktivita pred nami odrazu otvoria úplne novú cestu, ktorú by sme si z našej “presnej predstavy” vôbec neboli všimli! Nezabúdajte – za nitky ťahá Univerzum, tak mu dajte voľnú ruku a nekontrolujte ho, či ťahá dobre… 😉

Takéto obdobia odovzdania kontroly sú vysoko potrebné vtedy, keď v nás vnútorne ešte potrebuje dobehnúť nejaký proces, pretože dnes ešte nie sme celkom pripravení pohnúť sa ďalej. Možno sa nám nečinnosť a vyčkávanie veľmi nepáčia, ale sú potrebné… a na druhej strane majú jednu výhodu: keď nie sú náhle zmeny, tak sa ani nedokáže nič náhle pokaziť. 🙂

Prestaňme sa spoliehať na naše zamilované, ale príliš precízne predstavy. Čím presnejšie, tým horšie sa napĺňajú… Dajme Univerzu príležitosť, nech nám ukáže, čo by si pre nás predstavovalo.