“Keď sa už nespoliehame na to, že nám iní povedia, čo za človeka sme, začne byť naša sebaláska bezvýhradná.” — don José Ruiz
Uvedomovanie si, čo prebieha v našej mysli, nám môže podstatne pomôcť. Ako malý príklad vezmime, že nám niekto urobí kompliment tým, že povie: “Si taký úžasný človek.” Na jednej strane je to nádherný kompliment a vyzerá relatívne pohodový. A aj je pohodový – ak s ním alebo inými lichôtkami nezačneme spájať priveľa nášho šťastia.
Ak to urobíme, programujeme si nešťastie v prípade, že nám niekto povie pravý opak alebo že nedostaneme od iných pochvalu. Ak niekto povie, že sme úžasná osoba, a niekto iný nepovie nič, môžeme pocítiť sklamanie, pretože naša identita sa založila na pochvale iných. Tým, že si všimneme našu reakciu na pochvaly alebo ich nedostatok, začíname si uvedomovať, ako veľmi naša myseľ potrebuje potlesk, obdiv alebo pochvalu, a toto uvedomenie je prvý krok k tomu, aby sme prevzali znova kontrolu nad naším šťastím. Keď sa už nespoliehame na to, že nám iní povedia, čo za človeka sme, začne byť naša sebaláska bezvýhradná.










Povedz svoj názor